KONTAKT    |   _eng _sk

Dve muchy jednou ranou
           

Pridané: 4.10.2004
Autor: Magdaléna FECURKOVÁ
Kategória: 40/2004

Bill Baker o úspešnom programe Občianskej armády na ochranu prírody v USA

Ako riešiť nezamestnanosť a napraviť ekologické chyby minulosti súčasne a zabiť tak dve muchy jednou ranou? V USA si s týmto problémom zaujímavým spôsobom poradili už pred sedemdesiatimi rokmi. Úspešný a vyskúšaný program, ktorý by mohol byť zaujímavý aj v našich podmienkach, najmä v súvislosti so stále sa stupňujúcim výskytom povodní a snahou o rekultiváciu krajiny, predstavil Američan Bill Baker, žijúci už niekoľko rokov v Košiciach, na nedávnej tlačovej besede OZ Ľudia a voda v Košiciach k programu protipovodňovej prevencie v povodiach Hornádu, Bodrogu a Popradu. O čo v projekte, ktorý trval osem rokov, išlo?

Ekonomická kríza v tridsiatych rokoch, spojená s až 25-percentnou nezamestnanosťou v niektorých amerických štátoch, dala prezidentovi Franklinovi Rooseveltovi veľký mandát pre ekonomickú reformu. V roku 1933 spojil dva ťažko skúšané potenciálne zdroje - nezamestnaných mladých mužov a ekologicky devastovanú a ohrozovanú krajinu. A to so snahou zachrániť oboje. Založil Civilian Conservation Corps (CCC) - Občiansku armádu na ochranu prírody. Bola to mierová armáda "bojujúca" vo vojne proti zneužívaniu a devastácii prírodných zdrojov. Viac ako 3 milióny mužov vysádzalo počas ôsmich rokov stromy, stavali malé vodné nádrže, obnovovali milióny hektárov zeme, rokmi ruinovanej nehospodárnym využívaním.

"Operácia bola príkladom spolupráce medzi všetkými ministrami vlády - armádou, ministerstvami životného prostredia, poľnohospodárstva a práce," skonštatoval Bill Baker. Keďže armáda bola najflexibilnejšia, dostala za úlohu mužov zmobilizovať a pripraviť ich tak, aby si na podmienky práce, ktorá ich čakala, zvykli.

Samozrejme, na začiatku projektu boli životné podmienky účastníkov ťažké. Pracovali šesť dní v týždni. Väčšinu mzdy dostali ich rodiny doma. V roku 1935 pracovalo v 2600 táboroch viac ako 500 tisíc ľudí. Neexistovali žiadne obmedzenia ako dlho môžu v programe pracovať. Ak nenašli príležitosť uplatniť sa v súkromnom sektore v mieste svojho bydliska, mohli sa prihlásiť znovu.

Na začiatku boli ciele CCC veľmi jednoduché: vysadiť stromy, obnoviť vodné zdroje a zastaviť pôdne i krajinné erózie. Neskôr mali všetky pracovné tábory vytvorené i priestory pre oddych a relax. V roku 1934 dokonca vytvorili pre účastníkov s nižšou kvalifikáciou služby pre vzdelávanie. Vyše 40 tisíc mužov sa naučilo čítať a písať, viacerí tu dosiahli stredoškolské vzdelanie. Program CCC mal najväčší úspech u najchudobnejších Američanov - Indiánov. Zem, kde žili, bola zvyčajne najzdevastovanejšia. Viac ako 80 tisíc ich začalo zarábať keď začali obnovovať, liečiť svoju vlastnú zem. Po útoku na Pearl Harbor program skončil, pretože muži slúžili v armáde.

Aké boli výsledky práce Občianskej armády na ochranu prírody? Bill Baker udáva, že okrem vytvorenia podmienok v národných, štátnych a miestnych parkoch pre oddych a turistiku, muži vytvorili a opravili 97 tisíc míľ lesných ciest, postavili a zrekonštruovali 38 tisíc mostov, vysadili vyše 3 miliardy stromov, čím zastavili pôdnu eróziu na ploche viac ako 20 miliónov akrov. Vyčistili tiež 8 tisíc prameňov a studní, potoky a jazerá ožili miliardou nasadených rýb. Ekonomický prínos by sa za uplynulých sedemdesiat rokov dal vyčísliť v stovkách miliárd dolárov.

A sociálny? Nezamestnaní muži robili ekonomicky významnú prácu, ktorá prinášala vyššiu kvalitu života pre celú spoločnosť. Zároveň mali zabezpečené pokrytie základných materiálnych potrieb. Namiesto neveľkej sumy peňazí, ktorú dovtedy dostávali od vlády na prežitie v nezamestnanosti, dostávali riadny plat.

Empty

ODPORÚČAME

11.10.2017
Opatrenia EK podľa Euroferu znižujú úroveň ochrany pred antidumpingom
13.9.2017
Rezortné vyznamenania pre deviatich košických oceliarov
7.9.2017
Bezpečnosť dodávateľov - ISNetworld