Náš spolupracovník Matúš Horváth je aktívnym členom druholigového tímu FK Haniska
Ešte 27. februára 2016 sa po zimnej prestávke naplno otvorili brány futbalových štadiónov vo Fortuna lige. Začala sa totiž jarná časť našej najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku. O týždeň neskôr boli na programe zápasy úvodného jarného kola aj v ďalších nižších súťažiach. I keď naša fabrika nemá „pod palcom“ žiadny futbalový tím, športový fenomén - futbal opantáva množstvo našich zamestnancov. Niektorí sú iba v pozícii fanúšikov, iní sa futbalu venujú ako aktívni hráči. Určitou raritou je, že medzi nami pracuje hráč druhej najvyššej futbalovej súťaže, ktorý je vlastne amatérom. Je ním člen tímu nováčika II. ligy skupiny východ FK Haniska Matúš Horváth. V železiarňach pracuje od ukončenia vysokoškolského štúdia a absolvovanej stáže od júna 2015 ako výskumník a vývojár v U. S. Steel Košice. Vo famílii nemali k železiarňam ďaleko, pretože jeho otec už roky pracuje v DZ Koksovňa.
Matúš, tak ako každý chlapec, s futbalom začínal, ale na základnej škole to skúšal aj s volejbalovom, basketbalom a najmä s hokejbalom. S týmto športom sa v roku 2003, ako člen školského družstva, zúčastnil aj majstrovstiev Slovenska v Bratislave. Napokon predsa len zvíťazil futbal, ku ktorému ho v roku 1999 zlákal jeho prvý tréner Vladimír Takáč, ktorý v súčasnosti pracuje v dcérskej spoločnosti SBS. Okrem jednej sezóny, keď hrával v Moldave nad Bodvou, je, ako odchovanec rodnej Hanisky, stále verný svojmu klubu. Seniorský dres materského mužstva po prvý raz obliekol ako 16-ročný a odvtedy píše svoju amatérsku futbalovú históriu a teší sa z dosiahnutých úspechov. Rád spomína na študentské časy, keď ako študent hutníckej fakulty hrával futbal so spolužiakmi Dimunom a Cuprišinom za univerzitný tím košických vysokoškolákov.
„Na svoje prvé futbalové zápasy medzi mužmi spomínam rád. Jednak preto, že to bol pre mňa, neskúseného, veľký skok hrať so staršími a skúsenejšími hráčmi. Ale aj preto, že som mal možnosť naučiť sa od nich niečo z futbalovej abecedy. V tom čase sme hrávali v piatej najvyššej futbalovej súťaži a postupne sa naše mužstvo prebojovalo až do II. ligy. Takmer vždy som mal v mužstve obranné úlohy. V súčasnosti hrávam na pozícii defenzívneho záložníka. V tabuľke východnej skupiny nám patrí po jeseni ôsme miesto. Od šiestej priečky nás delia len štyri body, ale stále pomýšľame o prebojovaní sa do skupiny o postup do najvyššej súťaže. Tým by sme sa vyhli bojom o záchranu,“ rozhovoril sa M. Horváth a na otázku, ako zvláda byť oporou zadných radov v profesionálnom futbale a zároveň byť aktívny každý deň v práci, odpovedal: „Samozrejme je to náročné, ale dá sa to zvládnuť. Tréningy mám až po pracovnom čase štyrikrát v týždni popoludní a zápasy sú počas víkendov. Vari najnáročnejší bol pre mňa vlaňajší rok. Hrával som zápasy o postup z tretej ligy do vyššej súťaže, končil som vysokú školu, oženil som sa, zúčastnil som sa konkurzu a nastúpil som do nového zamestnania. No a samozrejme počas celého roka som absolvoval futbalové tréningy spojené s cestovaním za súpermi. Dalo mi to zabrať, ale keď sa mi toto všetko podarilo zvládnuť, verím, že si dokážem futbal i prácu zladiť aj v ďalšom období.“
V januári, okrem zimnej prípravy s futbalistami Hanisky, stihol Matúš Horváth spolu s ďalšími železiarmi z Výskumu a vývoja USSE a DZ Vysoké pece, reprezentovať našu firmu na celosvetovej 24-hodinovej súťaži Virtual Steelmaking Challenge. Súťažiaci simulovane vyrábali oceľ v elektrickej oblúkovej peci, pričom ich úlohou bolo vyprodukovať ju pri čo najnižších nákladoch. Bola to pre neho dobrá skúsenosť, pri ktorej mohol aplikovať teoretické vedomosti z vysokej školy v praxi.
