Zlato z Prešova putovalo do Ruska, dobrý zvuk do celého sveta

V prešovskej Mestskej hale sa skončil XIV. ročník medzinárodného halového futbalového turnaja nepočujúcich žiakov do 16 rokov. Bodka. Keď k tomu pridáme informáciu, že tentoraz ho v penaltovom rozstrele vyhrali Rusi nad Čechmi, že tretí skončili Chorváti a zemiakovú medailu si odniesli Slováci, nezainteresovaným čitateľom to pravdepodobne bude stačiť. To by však bolo príliš málo. Veď napokon je to celé o "interese". O prejavenom záujme. O tolerancii, chcení, o odvahe, kamarátstve, vôli a športovom umení. Predovšetkým však o vzájomnom načúvaní.

Kým na palubovke duneli strely na bránky, padali góly a rozliehali sa bojovné výkriky trénerov, sedeli sme s riaditeľom turnaja Vladimírom Kohútom pri káve a snažili sa spolu načrtnúť obraz podujatia, o ktorom už mnohí počuli a radi by ho aj zažili, no iní akoby si pred ním naopak zapchávali uši.

"Počas trinástich ročníkov sa na turnaji zúčastnilo dvadsať krajín. Teraz, na štrnástom, pribudla 21. krajina - Uzbekistan. Nepreženiem to, ak poviem, že o naše podujatie je vo svete veľký záujem. O materiály nás požiadali Spojené arabské emiráty, Chile, Kanada. Ohlásili sa zo Zimbabwe. V predošlých rokoch si pýtali informácie o turnaji Japonci, Brazílčania i Austrálčania. Najnovšie sme posielali pozvánku do Moldávie. Je to výsledok našej prezentácie turnaja. Poslali sme totiž propozície do 85 krajín sveta, takže tento záujem nás ani neprekvapuje. Naopak, prekvapuje nás, a veru aj mrzí, nezáujem štátov západnej Európy. Z Uzbekistanu vieme do Prešova dostať deti, ale napríklad z Viedne nie. Nerozumiem tomu. Isté však je, že podstatný je vzťah k veci, nie peniaze."

Vladimír Kohút pôsobí rozvážnym dojmom človeka, ktorý sa vybral na dlhú cestu. Je to cesta zaujímavá, a čo je dôležité, stále kvalitnejšia i obľúbenejšia. Riaditeľ turnaja teda ani neskrýva spokojnosť.

"Keď sme v roku 1993 začínali, väčšina dospelých, sprevádzajúcich žiakov, bola počujúca. Dnes sa to zmenilo. Prevažujú nepočujúci, na ktorých vidno, že ku nám neprišli iba z povinnosti. A mnohí k nám chodia každoročne. Prím v účasti hrajú Rumuni, tí doteraz nevynechali ani jediný ročník. Hneď za nimi sú Poliaci, ktorí chýbali iba raz. Voľakedy sa k nám mnohí vyberali skôr na výlet, dnes do Prešova prichádzajú ambiciózne celoštátne výbery hráčov. Už nevidno obrovské rozdiely vo výkonnosti."

Turnaj sa skončil a v Prešove už myslia na ten ďalší. Jubilejný, pätnásty. Možno že organizátorov v rámci neho dokonca poveria usporiadaním Majstrovstiev Európy v kategórii žiakov. Zatiaľ je všetko otvorené. Isté je však to, že prešovský halový turnaj nepočujúcich žiakov má stále lepší zvuk.

Generálnym partnerom podujatia bola U. S. Steel Košice.