KONTAKT    |   _eng _sk

Komu sme pomohli
           

Pridané: 22.3.2004
Autor: Iveta FIALOVÁ, Foto: Ľubomíra ŠOLTÉSOVÁ
Kategória: 12/2004

Prvá charitatívna zbierka medzi železiarmi má už svojich adresátov

Nižná Kamenica. Strážske. Slovenské Nové Mesto. Veľké Kapušany. Košice. Do týchto piatich miest sme minulý týždeň "roznášali" dobročinnosť železiarov. Obuv, šatstvo, hračky, školské potreby, knihy, ktorými ste prispeli do charitatívnej zbierky, majú už svojich adresátov. Stali sa nimi deti v detských domovoch, klienti domovov sociálnych služieb a charitatívne organizácie.

DETSKÝ DOMOV NIŽNÁ KAMENICA
Zariadenie má kapacitu päťdesiat detí vo veku tri až dvadsaťpäť rokov. V súčasnosti päťdesiatdva detí obýva dve budovy. Jednu v Nižnej Kamenici, druhou je vlani odkúpený dom vo Vyšnej Kamenici, ktorý prerobili na domov rodinného typu. V utorok dopoludnia bola budova v Nižnej Kamenici tichá. Všetky deti, momentálne najmladší obyvateľ má šesť rokov, boli v škole. "Deti máme šikovné, štyri už študujú na stredných školách a v minulosti sme mali aj vysokoškolákov," informuje sociálna pracovníčka Viera Lacková. "Dve dievčatá v júni končia kníhviazačstvo a chcú si urobiť aj maturitu. Jedna z nich má predpoklady aj na ďalšie vzdelávanie," chváli. Štyri škatule s oblečením našli miesto v miestnosti riaditeľa. Ako prvé do nich nahliadli zdravotníčka Božena Borošová a vychovávateľka Viera Bičková. "Aj naše deti sa chcú pekne a moderne obliekať. Určite si niečo pre seba vyberú," vravia.
Domov má na tento rok o dva milióny korún nižší rozpočet, čo odsúva na neskôr aj niektoré plány. Medzi nimi pravdepodobne aj obnovu fasády budovy, na ktorej už vidieť zub času.

DOMOV SOCIÁLNYCH SLUŽIEB STRÁŽSKE
Domov má tridsaťpäť rokov. V troch budovách má starostlivosť zabezpečenú sto mentálne aj fyzicky postihnutých detí vo veku od troch do osemnástich rokov. Priestory domova sú pekne upravené, deti tu majú všetko, čo im pomáha prekonávať neľahký osud. Vďaka sponzorskému daru zo zahraničia môžu napríklad uľaviť svojim telám v perličkovom kúpeli. Mnohé zlepšenia pripisujú hospodárka Marta Gadžová a ekonómka Jana Hrabeková riaditeľke domova Lýdii Bušaničovej, ktorá je schopnou manažérkou. "Samozrejme, vždy je čo zlepšovať. Potrebujeme napríklad kotol na varenie polievky, pretože varíme v päťdesiatlitrových hrncoch. Potrebovali by sme aj nové okná."
Ťažké postihnutia detí si vyžadujú všestranne špeciálnu starostlivosť personálu. Bez lásky k blížnemu to nie je možné. Ako sme sa presvedčili, ženy v Strážskom venujú svojim klientom viac než len káže povinnosť.
"Máme päťdesiat chodiacich detí, všetky sú zapojené do výchovného procesu," vraví Marta Gadžová. Oceňuje pokroky, ktoré sa podarilo pedagógom dosiahnuť s deťmi, o ktorých si mysleli, že sú nevzdelávateľné. "Triedy máme od vlaňajška. V nich sa päť až šesťčlenným skupinám venujú štyri učiteľky, špeciálne pedagogičky. Výsledky, hoci sa dostavujú pomaly, vidieť."
Šatstvu pre najmenších i obuvi, ktoré sme priviezli, sa potešili a určite ich využijú. Deťom samozrejme urobili najväčšiu radosť hračky.

Charita.
Časť charitatívnej zbierky železiarov sme darovali Detskému domovu v Slovenskom Novom Meste. V tomto zariadení žije päťdesiatdva detí vo veku 0 až 6 rokov. Dievčatká i chlapci mali radosť z hračiek a hneď si ich aj podelili.

DETSKÝ DOMOV SLOVENSKÉ NOVÉ MESTO
Žije tu päťdesiatdva detí vo veku 0 až 6 rokov. Šatstvu pre najmenších, hračkám i topánočkám sa dospelí potešili. "S darčekmi k nám zvyknú chodievať, najmä pred Vianocami, jednotlivci i školy, s takouto zbierkou od firmy sme sa ešte nestretli," hovorí hlavná sestra Halina Kardošová. "Určite veci využijeme, najmä pre najmenších. Detí v domove, v súvislosti so zhoršujúcou sa sociálnou situáciou, pribúda. Momentálne máme využitú kapacitu na sto percent."
Domov rodinného typu skrásnel najmä v uplynulých dvoch rokoch. Deti majú nové kúpelne, obývačky. Ostáva ešte doplniť vybavením kuchyne. Z rozpočtu však už na linky, stoly i stoličky nevyšli peniaze.
Výchova v skupinách prináša výsledky. Deti sú podľa sociálnej pracovníčky Martiny Sasovej pokojnejšie, oveľa lepšie sa s nimi pracuje. Vlastní rodičia majú záujem o máloktoré.

DETSKÝ DOMOV LIENKA VEĽKÉ KAPUŠANY
Najväčší detský domov na Slovensku sídli vo výškovej budove bývalej ubytovne. Jeho súčasťou je aj špeciálna základná internátna škola. Mreže na oknách nepôsobia práve prívetivo, ako sa neskôr dozvieme, sú nutnosťou a pozostatkom minulosti. V zariadení žili donedávna len mentálne postihnuté deti, ktoré bolo treba chrániť. Zdravé deti žijú v domove ostatných sedem rokov.
"Aj náš domov prešiel k 1. januáru tohto roku transformáciou a v súčasnosti poskytuje prístrešie pre deti vo veku od troch do dvadsiatich piatich rokov. Momentálne máme stoosemdesiat detí, najstaršie má sedemnásť rokov," vraví riaditeľka Mária Fetyková. "Máme štyridsaťosem trojizbových bytov, z nich tridsaťpäť užíva internátna škola a ostatné slúžia detskému domovu. Najväčšie problémy sú ekonomické. Veríme, že prechod domova spod rezortu školstva do rezortu sociálnych vecí financovanie zlepší. Dokupujeme len základné najnutnejšie veci, ostatné riešime pomocou sponzorov. Jedným z nich bola koncom vlaňajška i U. S. Steel Košice, ktorá poskytla domovu stotisíc korún na zlepšenie podmienok života detí. Túto sumu chceme investovať do obnovy nábytku. Mnohé už treba vymeniť."
Najťažšie to majú deti po skončení povinnej školskej dochádzky, či po získaní ďalšieho vzdelania. Po dovŕšení dvadsiatich piatich rokov musia domov opustiť. Nenájdu prácu a hoci to nie je pravidlo, často sa vracajú tam, odkiaľ prišli. Do rómskych osád. Na ulicu. Práca desiatok ľudí i náklady štátu na výchovu sú preč. To riaditeľku mrzí, dá sa povedať, najviac. "Mesto nás prijalo veľmi dobre, ľudia sa nám, aj prostredníctvom cirkvi, snažia pomôcť. Na okolí nie sú však solventné firmy, ba pomaly žiadne, ktoré by ľuďom zabezpečili prácu. Nezamestnanosť je vysoká a pociťujú to i naše deti, ktoré majú predpoklady na to, aby pracovali. Riaditelia pomôžu, ale deti nezamestnajú."
Ošatenie, ktoré zaplnilo šesť veľkých škatúľ, využijú. Deti rastú a šaty sa zídu. Do tohto domova sme viezli i jediný, i keď starší typ, počítača. Jeho darca uviedol, že sa dá ešte využiť na počítačové hry.

CHARITATÍVNO - SOCIÁLNE CENTRUM V KOŠICIACH, ARCIDIECÉZNA CHARITA KOŠICE (ADCHKE)
Charitatívno - sociálne centrum v Košiciach poskytuje poradenstvo, ambulantnú prvú pomoc ľuďom v kríze, predovšetkým materiálnu pomoc vo forme šatstva, obuvi, teplej stravy, potravín a potravinových balíkov. Súčasťou centier v ADCH Košice sú aj kuchyne a strediská osobnej hygieny. Cieľovou skupinou centier sú najmä ľudia bez domova, mládež z detských domovov, mnohodetné rodiny a sociálne neprispôsobiví občania.
V piatok si šestnásť škatúľ s oblečením pre dospelých odviezli z budovy Vonkajších vzťahov vedúci centra Marián Beluško a Vincent Papáč z Arcidiecéznej charity. "Najviac potrebujeme oblečenie pre mužov," vravia zhodne. "Dobré by boli aj detské postieľky či knihy do krízového centra. Chýba tiež spodná bielizeň, ponožky. Privítali by sme pravidelný prísun ošatenia. Pomôžu aj stavebné materiály, potraviny a finančné dary."
V meste je málo objektov vhodných na ubytovanie bezdomovcov v procese resocializácie. Z približne šesťsto košických bezdomovcov je podľa ich názoru štyristo takých, s ktorými by bolo možné dosiahnuť výsledky. Už druhý rok poskytujú ubytovanie ľuďom v núdzi v charitnej nocľahárni Emauzy.
"Je tu tiež možnosť získať do prenájmu na prevádzkovanie azylového domu pre bezdomovcov budovu pri Železničnom učilišti v Košiciach, kde by mohlo nájsť strechu nad hlavou okolo sto ľudí," informuje M. Beluško. Zohnať prácu pre týchto ľudí je ťažké. Niektorí si pomáhajú krátkodobými výpomocami, iní to skúšajú v strážnej službe, alebo i predajom časopisu Nota Bene.

Charita.
Kňaz Jozef Červeň preberá časť výťažku zbierky. Misionár Rímskokatolíckej cirkvi vykonáva záslužnú činnosť na Luniku IX.

ROMINTEGRA KOŠICE
V piatok popoludní si prevzal časť zbierky aj kňaz Jozef Červeň, ktorý pôsobí na Luniku IX. Šaty, obuv, školské potreby i hračky, poputujú k odkázaným. "Za symbolickú korunu, dve," vraví. "Nie zadarmo." Kňaz vyvíja medzi obyvateľmi sídliska záslužnú prácu. Ukázal nám prvé výsledky. Budova, v ktorej celebruje omše, je zariadená skromne, ale čisto. Priestory si vymaľovali miestni občania. Po duchovné slovo sem chodia deti i dospelí. Učia sa morálnym zásadám, vzdelávajú sa. Tu prebieha prvé zoznamovanie sa s počítačmi. Miestnosti slúžia aj na zábavu. Chodia sem tancovať (za symbolické vstupné, ktorého výťažok používajú na nákup drobných nevyhnutností, ako sú napríklad farebné žiarovky), zahrať si biliard, či stolný futbal.
Kňaz zariaďuje postupne aj ďalšie miestnosti. V jednej z nich budú mať raz týždenne počítačový kurz Rómovia, ktorí nastúpia už budúci mesiac do U. S. Steel Košice. Jozef Červeň tu bude s nimi diskutovať aj o tom, ako hospodáriť s peniazmi. Kňaz plánuje vytvoriť aj kútik pre deti na učenie. Mnohé sa chcú vzdelávať, doma však na to nemajú podmienky. Pred budovou školy plánuje vyčistiť a upraviť predzáhradku. "Bude to akási základňa, odkiaľ budeme postupovať ďalej. Chcem tunajším ukázať, že sa dá žiť aj v čistom prostredí."

ĎAKUJEME VŠETKÝM DARCOM
Charitatívnu zbierku zorganizoval útvar Riaditeľa pre vonkajšie vzťahy po prvý raz. Výzva mala medzi železiarmi odozvu. Do zbierky sa zapojilo bezmála stodvadsať darcov. Ďakujeme ešte raz všetkým za dobrý skutok.

Empty

ODPORÚČAME

11.10.2017
Opatrenia EK podľa Euroferu znižujú úroveň ochrany pred antidumpingom
13.9.2017
Rezortné vyznamenania pre deviatich košických oceliarov
7.9.2017
Bezpečnosť dodávateľov - ISNetworld