Na Detskej historickej železnici našli uplatnenie skutoční odborníci
Aj keď sezónu na Detskej historickej železnici oficiálne otvorili už počas osláv Dňa mesta Košice v prvých májových dňoch, na takmer 4 km dlhej trati a na historických mašinkách je stále čo robiť po celý rok. Vedia o tom svoje nielen nadšenci z OZ Detská železnica Košice, ale aj hutníci, kroky ktorých už štvrtý rok počas dobrovoľníckeho dňa zamierili práve do tejto lokality. Na rozdiel od iných pracovísk, na tomto nachádzajú rok čo rok uplatnenie aj naši kolegovia, ktorých špecializácia súvisí práve s vláčikmi.
Štvoricu našich rušňovodičov sme zastihli v depe, kde si vzali „do parády“ parný rušeň U 36 003 známy pod menom Katka z roku 1884. Je najstarším prevádzkovaným rušňom v regióne
krajín V4 a je symbolom železničky.
Ľuboš Nežník, Miroslav Feťko, Igor Molnár a Eduard Kandík vymieňali na rušni rúrky, ktoré ťahajú dym. K rušňu pristupujú s veľkou úctou. Je to naozaj nádherný stroj a vďaka ich pomoci bude opäť pracovať naplno. Chlapi sa zúčastňujú dňa dobrovoľníkov každý rok a ako nezabudli podotknúť, vždy sa na tento deň veľmi tešia. „To jednoducho nepochopíte, ako naši prapradedovia dokázali vyrobiť takýto krásny stroj, ktorý je stále funkčný,“ hovoria.
Ďalšia skupinka dobrovoľníkov pracovala v otvorenom vozni s menom Maťko. Celý ho vyčistili, vyšmirgľovali, očistili drevené plochy a drevo potom natreli ochranným lakom. V tejto skupinke pracovala aj Libuša Lukáčová z DZ Mechanika a jej sestra Viera Čižmárová. „Mám veľmi rada toto podujatie,“ konštatovala pani Lukáčová. „Stretnem sa tu so super ľuďmi, je vždy veselo a urobí sa veľký kus práce. Chodila som na detskú železnicu so synom, teraz aj s vnučkou. Keď prídeme nabudúce, určite si sadneme do vozňa Maťko, aby som sa im mohla pochváliť, že na jeho skrášlení som sa podieľala aj ja.“ Ku skupinke, ktorá pracovala vo vozni Maťko, patril aj generálny manažér Mark Salo, ktorý sa na detskú železnicu vybral tiež opakovane: „Je to pekná, historická pamiatka, som tu už tretí raz a som rád, že môžem pomôcť.“ Pomocnú ruku tu k robote priložil aj prezident spoločnosti Scott Buckiso, ktorý, ako povedal, v tento deň prinášal všade, kam prišiel, pekné počasie. „Prišiel som do útulku, prestalo pršať, prišiel som do botanickej záhrady, vyšlo slnko...“
Ďalší naši kolegovia - prevažne elektrikári, našli uplatnenie pri dokončovacích prácach na novej staničnej budove, kde pracovali na elektrických rozvodoch. Po dokončení bude táto budova slúžiť okrem iného aj na predaj lístkov, ako čakáreň, dopravná kancelária a bude v nej aj malé múzeum. Ak všetko pôjde ako má, nová budova by mala byť hotová do konca sezóny. Veľmi ťažkú prácu mali dobrovoľníci, ktorí pozdĺž trate zbierali staré železničné podvaly. Každý vážil viac ako sto kíl, dokopy ich bolo takmer 150 kusov. Vjačeslav Kupko a Roman Fedák si naozaj zaslúžia obdiv. „Som naozaj rád,“ povedal Igor Holéczy z OZ Detská železnica Košice už po skončení podujatia pri tanieri chutného gulášu, „že k nám rok čo rok prichádzajú vaši kolegovia a že sú medzi nimi skutoční odborníci. Rozumejú tomu, čo robia, dá sa na nich spoľahnúť. Vždy sa k nim pridajú aj naši ľudia a keď sa spojí toľko párov rúk, výsledok je naozaj viditeľný. Táto vaša aktivita by mohla byť príkladom aj pre ostatné spoločnosti.“
Pre dobrovoľníkov si prichystal aj malé poďakovanie. Každý dostal za odmenu dva lístky, aby sa na detskú železnicu všetci vrátili už ako hostia.
Scott Buckiso zhrnul svoje dojmy z dobrovoľníckeho podujatia takto: „Chcem vyjadriť svoje poďakovanie všetkým, ktorí sa zapojili do dní do-brovoľníkov. Je naozaj úžasné vidieť, čo dokážeme urobiť pre komunitu. Dnes sa pracovalo na siedmich miestach, ja som bol na troch. A môžem povedať, že to, čo sme dnes dokázali, robí z našej spoločnosti úžasnú spoločnosť.“
