KONTAKT    |   _eng _sk

Úspechu môže pomôcť hlavne podnikateľská sféra
           

Pridané: 28.2.2005
Autor: Kamila DEMKOVÁ
Kategória: 09/2005

Regionálne konferencie na podporu rozvoja vedy, výskumu a inovácií

Podľa generálneho riaditeľa sekcie vedy a techniky Ministerstva školstva SR Stanislava Sipka je Lisabonská stratégia na Slovensku ešte stále abstraktným pojmom. Vysvetliť jej zámery a ciele v jednej z jej oblastí - vo vede, výskume a inováciách - má séria regionálnych seminárov na tému Vízie a výzvy: Veda, výskum a inovácie v kontexte Lisabonskej stratégie, ktorá odštartovala v stredu 23. februára práve v Košiciach. Organizujú ich Úrad vlády SR a Britské veľvyslanectvo v Bratislave nielen pre vedcov a výskumníkov z oblasti školstva, ale aj pre širokú podnikateľskú sféru, ktorá práve svojou aktívnou podporou môže posunúť vývoj v rozvoji výskumu a vedy dopredu. S aktuálnymi príspevkami na regionálnych seminárov vystupujú aj zástupcovia regionálnych samospráv. Semináre sú súčasťou projektu financovaného z Fondu globálnych príležitostí Ministerstva zahraničných vecí Veľkej Británie, o ktoré sa úspešne uchádzala sekcia pre európske záležitosti Úradu vlády SR v roku 2004. V rámci projektu sa prostredníctvom série konferencií a seminárov majú vytvoriť základy funkčnej siete medzi akademickou obcou, podnikateľskou sférou a samosprávami, ktorých by spojila téma vedy, výskumu a inovácií. Súčasne sa má pomôcť vytvoriť aktívne fórum pre výmenu názorov medzi ústrednou štátnou správou a partnermi na regionálnej úrovni a udržiavať kontinuálna široká odborná diskusiu v tejto oblasti.

"Musíme využiť vzdelanosť ľudí, zvýšiť prepojenosť s praxou, na Slovensku máme stále rezervy vo využívaní ľudského potenciálu," konštatoval na konferencii Ladislav Setnický, generálny riaditeľ sekcie pre európske záležitosti Úradu vlády SR. Ako podotkol, v Košiciach je dobré podnikateľské prostredie, sídlia tu veľké firmy, je tu kvalitné podnikateľské inovačné centrum, vysoké školy, vysoká vzdelanostná úroveň. Nevyhnutné sú však investície do ľudských zdrojov, pretože úspech nepríde sám, ale všetky sféry musia vzájomne spolupracovať.

"Výskum, veda a inovácie sa dajú robiť len s podnikovou sférou," zdôraznil vo svojom vystúpení rektor Technickej univerzity a prezident Slovenskej rektorskej konferencie Juraj Sinay. Ak sa s podnikovou sférou vedie aktívny dialóg, potom aj výsledky v rozvoji výskumu a vedy sú viditeľné. Ako príklad Juraj Sinay dokumentoval úspešnú spoluprácu Technickej univerzity v Košiciach so spoločnosťou U. S. Steel Košice v oblasti vedy, výskumu a inovácií, ktorá je prospešná pre obe strany.

S aktuálnymi príspevkami v Košiciach vystúpili tiež zástupca britskej veľvyslankyne na Slovensku Tom Carter a úspešný britský priemyselník a externý poradca Ministerstva obchodu a priemyslu Veľkej Británie Norman Price, ktorí na konkrétnych príkladoch dokumentovali ako ich spoločnosť realizuje zámery v oblasti rozvoja vedy, výskumu a inovácií.

Lisabonská stratégia

Lisabonskú stratégiu na konferencii v Košiciach podnikateľom i zástupcom verejnej správy predstavil generálny riaditeľ sekcie vedy a techniky Ministerstva školstva SR Stanislav Sipko. Na otázku Ocele východu, čo vlastne Lisabonská stratégia je, povedal:

"Lisabonská stratégia bola prijatá v roku 2000 a bola deklaráciou zámeru Európskej únie stať sa do roku 2010 najviac konkurencieschopným hospodárskym celkom sveta. V rámci stratégie sa prijalo množstvo kvantitatívnych, ako aj kvalitatívnych cieľov v oblasti vedy, výskumu a inovácií, vzdelávania a ľudských zdrojov, zamestnanosti i sociálnej súdržnosti, životného prostredia, podnikateľského prostredia a priemyselnej politiky. Základným výsledkom realizácie Lisabonskej stratégie v praxi by mal byť výrazný rast blahobytu a životnej úrovne občanov Európskej únie.

Ako príklad kvantitatívneho cieľa môžeme uviesť cieľ v oblasti vedy, výskumu a inovácií. V súlade s Lisabonskou stratégiou by sa objem investovaných finančných prostriedkov v roku 2010 v Európskej únii mal priblížiť hodnote 3 percent z hrubého domáceho produktu. Avšak už dnes je zrejmé, že až na niektoré výnimky, ako napr. škandinávske členské štáty, sa tento cieľ v roku 2010 nepodarí splniť.

Podobné problémy pri plnení strategických cieľov z Lisabonskej stratégie sú aj v jej ďalších prioritných oblastiach. V prípade, že by nenastalo výrazné zlepšenie situácie v oblasti plnenie cieľov, hrozilo by, že Lisabonská stratégia sa stane synonymom neschopnosti Európskej únie plniť ciele, ktoré si sama stanovila.

Základným problémom nedostatočného plnenia cieľov Lisabonskej stratégie v jednotlivých štátoch Európskej únie je skutočnosť, že v podstate všetky jej prioritné oblasti sú vo výhradnej kompetencii členských štátov a záleží na ich ochote, alebo neochote, ako budú plniť Lisabonskú stratégiu na národnej úrovni. Základným predpokladom úspešnej realizácie Lisabonskej stratégie sú štrukturálne reformy v jednotlivých oblastiach. Vzhľadom na to, že ich realizácia je citlivá aj z politického hľadiska, väčšina členských štátov EÚ ich jednoducho nerealizuje.

Lisabonská stratégia je takmer v polčase svojej existencie. Vzhľadom na nedostatočný pokrok v jej plnení bolo rozhodnuté, že Európska komisia pripraví pre potreby Európskej rady tzv. strednodobé hodnotenie Lisabonskej stratégie, ktoré by malo prispieť k jej oživeniu prostredníctvom zmeny obsahu a zníženia počtu priorít tak, aby ich bolo možné čo najlepšie realizovať a splniť do roku 2010. O finálnej podobe strednodobého hodnotenia rozhodne nadchádzajúci jarný summit Európskej rady, ktorý sa bude konať v druhej polovici marca 2005.

Európska rada každoročne na jarných summitoch hodnotí pokrok dosiahnutý jednotlivými členskými štátmi pri implementácii Lisabonskej stratégie. V roku 2004 sa k Lisabonskej stratégii prihlásila, ako jeden z nových členských štátov Európskej únie, aj Slovenská republika. Súčasne prijala opatrenia, ktoré by mali zabezpečiť výraznú akceleráciu jej plnenia v podmienkach Slovenskej republiky. Koncom minulého roka bol vypracovaný dokument Stratégia konkurencie s podnázvom Lisabonská stratégia pre Slovensko. Dokument bol predmetom širokej verejnej diskusie, ktorá bola ukončená 20. januára 2005 celoslovenskou konferenciou. Následne dňa 16. februára 2005 Lisabonskú stratégiu pre Slovensko schválila vláda SR. Dokument definoval štyri strategické priority, na ktoré sa sústredí tak inštitucionálna, ako aj finančná podpora zo strany štátu. Ide o oblasť informačnej spoločnosti, vedy, výskumu a inovácií, podnikateľského prostredia a vzdelávania a zamestnanosti. Pre každú z nich sa do konca marca 2005 pripravia detailné akčné plány."

Empty

ODPORÚČAME

4.12.2017
Za každým šľachetným činom stoja obetaví ľudia a ich otvorené srdcia
15.11.2017
Inovačný fond umožní investície do nových technológií aj v oblasti hutníctva
9.11.2017
Turné s názvom Slovensko diskutuje o EÚ zavítalo do Košíc