Slovo lekára

Väčšina ľudí zaradzuje zdravie v rebríčku svojich hodnôt na prvé miesto. Želáme ho veľa svojim blízkym, priateľom a známym pri rôznych príležitostiach. No mnohí z nás, priznajme si to, ho však považujú za niečo úplne samozrejmé a sami preň nerobia to, čo by mali. A mohli. V rubrike, ktorú pripravujeme spolu so všeobecnými lekármi i špecialistami odborných ambulancií šačianskej nemocnice, budeme hovoriť o mnohých atribútoch dobrého zdravia. V dnešnej Oceli východu prinášame krátky pohľad lekára závodnej ambulancie RMS MUDr. Vlastimila Ratvaja na skutočne aktuálny problém týchto dní - chrípku a jej podobným ochoreniam.

Lekár Vlastimil Ratvaj pracuje v závodnej ambulancii RMS už štvrtý rok. Než sa začal venovať všeobecnému lekárstvu, pôsobil na IV. internej klinike Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Čo ho primälo urobiť toto životné rozhodnutie? "Potreboval som jednoducho zmenu, interná medicína je pekný odbor, cítil som sa v ňom dobre, no čosi ma ťahalo inam. A všeobecné lekárstvo som si zvolil predovšetkým kvôli tomu, že poskytuje užší kontakt s pacientom, jeho zdravotnými ťažkosťami a potrebami, než je tomu na lôžkovom oddelení, kde som pracoval," ozrejmil krátko zlom v svojej profesionálnej kariére. Vraví, že s novým prostredím sa nemusel dlho zžívať. Dnes sa stará o pacientov z bývalej zlievarne, no predovšetkým z dcérskej spoločnosti RMS, ktorí za ním chodia nielen kvôli chorobe, ale aj preventívnym prehliadkam. "Ich cieľom je včasné zistenie možného poškodenia zdravia pri práci, zameriavame sa pri tom najmä na pohybový aparát, ale aj kontrolu sluchu, zraku a podobne."

Pacienti si naňho zvykli a on na nich. Dnes už v rámci primárnej starostlivosti o nich vie, kto sa o svoje zdravie stará až úzkostlivo a koho zasa choroba musí doslova prikvačiť, aby vyhľadal pomoc lekára. Ako napríklad teraz chrípka, ktorá, ak ju nevyležíte, to vášmu telu raz spočíta. "A navyše, môže privodiť rôzne iné závažné komplikácie," konštatuje Vlastimil Ratvaj. "Oplatí sa chrípke predchádzať a prevenciu v tejto súvislosti brať veľmi vážne. Tu radím posilňovať imunitný systém, zabezpečovať dostatočný prísun vitamínov, racionálne sa stravovať počas celého roka a v chrípkovom období zvlášť. Dobré je otužovanie, vetranie, ktoré zabráni bacilom množiť sa, a samozrejme, očkovanie. Máme s ním veľmi dobré skúsenosti. Očkuje sa od konca septembra a začiatku októbra, pretože vrchol výskytu chrípky sa viaže k prelomu januára a februára. Už to vidíme na plných čakárňach v ambulanciách. Za posledný týždeň a pol počet akútnych respiračných ochorení a chrípky prudko stúpol."

Chrípka má, zdôrazňuje Vlastimil Ratvaj, svoje klasické klinické príznaky. Patrí k nim náhla vysoká teplota, môže sa objaviť kašeľ. Typické sú bolesti hlavy, svalov a kĺbov. Čo robiť, keď už chrípku máme? "Rozhodne chorobu nepodceňovať. Pacient má doma ležať, prijímať dostatok tekutín, vitamínov. Vírus neoklamete, lieči sa päť až desať dní. Ak chce ísť niekto do práce po dvoch až štyroch dňoch, robí veľmi zle. Riskuje komplikáciu, napríklad vírusový zápal pľúc, ktorý je veľmi nebezpečný. Na chrípku antibiotiká nezaberajú, pretože na toto vírusové ochorenie nepôsobia. Ak však chrípka natoľko oslabí organizmus, že vytvorí vhodné podmienky na bakteriálnu infekciu, vtedy antibiotiká treba nasadiť. Rozhodne o tom lekár," radí Vlastimil Ratvaj.