Slovensko spravilo ďalší významný krok z hľadiska energetickej efektívnosti. Zástupcovia 12-tich spoločností podpísali s Ministerstvom hospodárstva SR dobrovoľné dohody. Očakávaný prínos dobrovoľných dohôd pre plnenie záväzného cieľa konečnej energetickej spotreby, vyplývajúceho zo stratégie EÚ do roku 2020, sa pohybuje na úrovni aspoň 20%. Rezort hospodárstva tak naštartoval aktívny dialóg s významnými hráčmi v oblasti priemyslu. Hoci Slovensko v posledných rokoch už dosiahlo významné úspory, stále patrí k energeticky najnáročnejším krajinám EÚ.

Ministerstvo hospodárstva dnes podpísalo dobrovoľné dohody s dvanástimi priemyselnými spoločnosťami na Slovensku, medzi ktorými sú aj podniky s významným podielom na celkovej spotrebe energie. Dobrovoľné dohody sú považované za jedno z kľúčových opatrení na dosahovanie úspor energie, a to najmä v priemysle.  „Lepšia efektivita bude prínosom pre ekonomiku, životné prostredie a pomôže nám to plniť naše záväzky voči EÚ. Spolupráca s významnými priemyselnými hráčmi je výborným signálom pre budúcnosť, lebo môže motivovať aj ďalšie spoločnosti, aby sa v budúcnosti pridali. Teší ma, že Slovensko už patrí k členským štátom Európskej únie, ktoré plnia ciele energetickej efektívnosti aj takouto formou," povedal minister hospodárstva Peter Žiga.

Dobrovoľné dohody dnes podpísal rezort hospodárstva s dvanástimi podnikmi - Duslo, a.s.; Hornonitrianske bane Prievidza, a.s; Ferroenergy, s.r.o; Metsä Tissue Slovakia, s.r.o; Mondi SCP, a.s; PSA Peugeot Citroën Slovakia, s.r.o; Philips Slovakia, s.r.o; RMS, a.s.; Slovenské magnezitové závody, a.s.; Slovnaft, a.s; U. S. Steel Košice, s.r.o; Volkswagen Slovakia, a.s.
Ide o dva typy dohôd – dohoda o poskytovaní informácií a dohoda o úspore. Dohoda o poskytovaní informácií zaväzuje podnik k dodaniu údajov o dosiahnutých úsporách energie. Spoločnosti budú každý rok informovať rezort hospodárstva o konkrétnych opatreniach na úsporu energie, ktoré sa im podarilo zrealizovať. Druhým typom je dohoda o úspore, ktorá zaväzuje podnik k dosahovaniu konkrétnych úspor energie na najbližšie roky. Spoločnosti budú na základe týchto dohôd plniť plán so záväznými hodnotami energetických úspor do roku 2020. Ministerstvo hospodárstva sa však bude snažiť o využívanie dobrovoľných dohôd aj pre ďalšie obdobie - do roku 2030, a to v kontexte pripravovanej novely smernice  o energetickej efektívnosti, o ktorej sa tento týždeň diskutovalo na Rade ministrov pre energetiku v Luxemburgu. „Rezort hospodárstva je pripravený naďalej viesť aktívny dialóg s podnikmi s cieľom navrhovania nových opatrení a plánovania ďalších finančných mechanizmov aj po roku 2020,“ zdôraznil minister hospodárstva Peter Žiga.

Energetická efektívnosť je jedným z kľúčových pilierov energetickej politiky SR aj Európskej únie. V rokoch 2000 – 2015 sa Slovensku podarilo znížiť energetickú náročnosť o 51 %. Spomedzi krajín V4 má v súčasnosti Slovensko najnižšiu energetickú náročnosť, no v porovnaní s ostatnými členskými krajinami EÚ sme v poradí siedmou krajinou s najvyššou energetickou náročnosťou.  Potenciál na ďalšie úspory energie je stále najväčší v sektore priemyslu, ktorý má z hľadiska konečnej energetickej spotreby dominantnú pozíciu. Jeho podiel na celkovej spotrebe národného hospodárstva SR predstavuje približne 36 %.

Výdavky na energie sú jednou z najväčších nákladových položiek viacerých spoločností, ktoré podpísali dobrovoľné dohody. Medzi signatármi dobrovoľných dohôd je aj U. S. Steel Košice. Viceprezident spoločnosti Miroslav Kiraľvarga víta snahu MH SR vyjsť v ústrety priemyslu z hľadiska zlepšenia energetickej efektívnosti  výroby. „Keďže je u nás elektrina významnou zložkou nákladov, je pre nás prirodzenou snahou nachádzať cesty, ako energiu čo najlepšie využiť,“ upresnil Kiraľvarga.