Vyhľadávanie:

Tlačová správa
           

11.01.2017

Nech sme zdraví a nech sa nám železo dobre taví




Autor: Magdaléna FECURKOVÁ

Topmanažéri spoločnosti U. S. Steel Košice na Silvestra medzi hutníkmi

Kým sa Košičania 31. decembra chystali či už doma, na chatách, v podnikoch alebo na Hlavnej ulici spolu so svojimi blízkymi, priateľmi a známymi osláviť príchod nového roka, stovky železiarov meralo cestu do fabriky na nočnú zmenu, aby vystriedali kolegov pri výrobných linkách. Vyprevadiť ich na ňu, stisnúť ruku so želaním šťastia, zdravia a úspechov v roku 2017 prišli ako už tradične topmanažéri spoločnosti. Spolu s prezidentom firmy Scottom Buckisom pozdravovali prichádzajúcich železiarov i tých, ktorým končila popoludňajšia zmena, aj viceprezidenti Marcel Novosad, Miroslav Kiraľvarga, Martin Pitorák a Richard C. Shank, odborový predák Juraj Varga a v skupine gratulantov ani tentoraz nechýbal primátor mesta Košice Richard Raši. Silvestrovská služba na hlavnej vrátnici pre peších tentoraz vyšla na dvojicu esbéeskárov Imricha KrištofaJána Zemjana. Ako obaja svorne potvrdili, nebolo to po prvý raz. Veď vo fachu sú už vari dvadsať rokov.

"Ani sme si preto doma nič zvláštne neplánovali... možno, ak by bola v dedine nejaká akcia, uvažoval by som o voľne, ale keďže sa nič nechystalo a ďaleko sa nám ísť neoplatilo, tak som v práci,“ prezradil Imrich Krištof, kým spolu s kolegom čakal pri turniketoch na prvých prichádzajúcich ľudí na zmenu. Ján Zemjan dodal, že ak by naňho zmena nevyšla, určite by bol doma s blízkymi. „Už to nie je ako kedysi, keď sa chodilo po zábavách. Dnes chce byť človek viac s rodinou.“ A čo by v nadchádzajúcom roku zaželali všetkým železiarom? „V prvom rade zdravie a pracovné istoty, teda robotu,“ nechali sa počuť.

Martin Borovský z divízneho závodu Zušľachťovne a obalová vetva i Peter Kundrát od moriacej linky si po krátkej debate s prvým mužom spoločnosti Scottom Buckisom vychutnávali kávu. Do odchodu autobusu, ktorý ich mal priviezť na pracovisko, ostávalo ešte zopár minút času. „Ak človek robí na zmeny, musí rátať s tým, že príde aj takáto, silvestrovská,“ poznamenali. „Nie je prvá a vari ani posledná...“ A ich odkaz ostatným zamestnancom fabriky? „Želáme všetkým hlavne zdravie a tiež pracovné úspechy. Tie musia byť! A tiež, aby to vo fabrike fičalo, lebo ak by nie, stratilo by celé Slovensko.“

„Zavinšujem narýchlo? Nuž nech sme teda všetci zdraví a nech sa nám železo dobre taví,“ zaželal s úsmevom Milan Horváth, ktorý, ako nám ešte stihol ponáhľajúc sa na nástupisko autobusov a potom domov prezradiť, je dlhoročným hutníkom a ani náhodou to nebol jeho prvý Silvester na zmene. „Ten však ešte nekončí, rodinné oslavy stihnem úplne v pohode...“

Osobné želanie všetkým košickým oceliarom pridal krátko po tom, čo odfrčali posledné autobusy a električky a priestory vrátnice znovu osireli, aj primátor Richard Raši: „Prajem všetkým, aby mali celý rok pracovne pokojný, aby nemuseli riešiť otázniky čo ďalej, aby mali nielen stabilné pracovné miesta, ale aj stabilné platy. A v rodinnom živote nech je pre nich nový rok rokom splnených želaní a snov a aby ho prežili v kruhu svojich blízkych v čo najväčšej pohode.“

Všetko najlepšie v novom roku, železiari!

Empty

Používame cookies, aby sme návštevníkom poskytli čo najväčšie pohodlie pri používaní tejto stránky. Viac info...