Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie (FMMR) Technickej univerzity Košice uplynulým školským rokom zanikla. Stalo sa tak po 74 rokoch jej fungovania, sprvoti sme ju poznali ako Hutnícku fakultu. Medzi poslednými absolventmi inžinierskeho štúdia na FMMR je jedenásť našich kolegov. Naša spoločnosť podporuje štúdium zamestnancov na FMMR už dlhé roky, formou študijného voľna a finančnou podporou úhrady školného.

„Študijný odbor, ktorý chce zamestnanec študovať, musí byť priamo v súlade s jeho pracovným zaradením. V školskom roku 2025/26 bolo umožnené študovať na FMMR 23 zamestnancom, či už išlo o bakalárske alebo inžinierske štúdium. Za posledné tri akademické roky úspešne získalo titul Ing. na FMMR 20 našich zamestnancov,” hovorí Katarína Matinová z úseku Vzdelávanie a rozvoj.

Poslednými úspešnými absolventmi inžinierskeho štúdia na FMMR z radov našich kolegov sú:

Adam Hužvár, operátor PLČ II z prevádzky Kyslíkové konvertory, DZ Oceliareň
Eva Konkolyová, ekonóm účtovníctva, úsek účtovania prvovýroby a finál. výroby
Sebastián Novák, operátor v prevádzke Kontižihárne, DZ Zušľachťovne a obalová vetva
Ján Rentko, operátor vykurovania VKB1, DZ Koksovňa
Milan Sciranka, strojník studeného úseku, DZ Vysoké pece
Daniel Szoták, majster údržby chémie 1, DZ Koksovňa
Lukáš Šolc, automechanik, DZ Doprava
Miroslav Uličný, zmenový elektrikár, DZ Vysoké pece
Kristián Varga, skladník, moriace linky a regeneračná stanica, DZ Studená valcovňa
Benjamín Želená k, plánovač opráv elektroúdržby, DZ Koksovňa
Stanislav Takáč, zmenový mechanik meracích a regulačných zariadení, DZ Energetika

Čerství inžinieri vyštudovali odbor Získavanie a spracovanie zemských zdrojov v študijnom programe Hutníctvo. Položili sme im zopár otázok.

  Čo vás viedlo k tomu, že ste sa na štúdium prihlásili?

Daniel Szoták: Motiváciou bolo prehĺbiť si odborné znalosti a lepšie porozumieť procesom, ktoré každodenne využívame v priemysle. Chcel som si zvýšiť kvalifikáciu, rozšíriť obzory a pripraviť sa na nové výzvy, ktoré prináša modernizácia priemyslu, digitalizácia a dekarbonizácia.

Eva Konkolyová: Štúdium som vnímala ako príležitosť posunúť sa profesijne aj osobnostne, prehĺbiť si odborné vedomosti a lepšie porozumieť procesom v hutníctve.

Ján Rentko: Na štúdium som sa prihlásil najmä preto, aby som si rozšíril odborné vedomosti, lepšie porozumel procesom, s ktorými sa stretávam v práci a ďalej sa profesijne rozvíjal. Dôležitým impulzom bola tiež možnosť absolvovať štúdium popri zamestnaní.

Stanislav Takáč: K rozhodnutiu prihlásiť sa na štúdium ma viedla ambícia byť kvalifikovaným a odborným prínosom pre firmu aj spoločnosť. Chcel som si rozšíriť vedomosti v oblasti hutníctva a získať vzdelanie, ktoré má praktický význam v priemyselnej praxi.

   Bolo náročné zladiť štúdium s prácou?

Daniel Szoták: Áno, najmä prvé roky boli náročné. Skĺbiť prácu, štúdium a osobný život si vyžadovalo dobrú organizáciu času a disciplínu. Postupne si však človek vytvorí systém a zistí, že učenie je podobné ako tréning – čím viac sa mu venujete, tým lepšie výsledky dosahujete. Veľkou výhodou bola aj vzájomná podpora medzi spolužiakmi.

Miroslav Uličný: Niekedy bolo náročné zladiť štúdium s prácou, najmä ísť do školy na prednášky po nočných zmenách.

Ján Rentko: Zladiť štúdium s prácou a rodinným životom si vyžadovalo veľa času, disciplíny a dobrej organizácie. Veľmi mi pomohla podpora mojej manželky, vedenia v práci, ktoré mi umožnilo študovať a vždy mi vyšlo v ústrety, ako aj kolegov, ktorí počas mojej neprítomnosti preberali časť mojich pracovných povinností.

Benjamín Želenák: Štúdium popri zamestnaní si vyžadovalo veľa času aj na úkor súkromného života, no dalo sa zvládnuť. Veľmi si vážim podporu kolegov, ktorí ma počas študijného voľna zastupovali, ako aj ústretový prístup mojich nadriadených. Osobitne by som sa chcel poďakovať riaditeľovi DZ Koksovňa, ktorý nám štúdium umožnil a počas celého obdobia nás podporoval. Na štúdiu sme boli traja kolegovia z Koksovne.

Stanislav Takáč: V mojom prípade to bolo pomerne náročné, keďže pracujem na zmeny a nevyužíval som žiadne študijné úľavy. Väčšinu študijných povinností som riešil počas dovoleniek alebo vo voľnom čase, čo si vyžadovalo veľkú disciplínu a organizáciu.

Napriek tomu, že Stanislav Takáč bol opatrný a podporu v štúdiu zo strany firmy nevyužil, keďže sú s ňou sú spojené i záväzky, štúdium ukončil s vyznamenaním a získal Cenu rektora za vynikajúce študijné výsledky.

  Čo bolo na štúdiu najzaujímavejšie?

Daniel Szoták: Príjemne ma prekvapil moderný prístup pedagógov a zameranie štúdia. Študijný program bol viac zameraný na digitalizáciu výrobných procesov, tvorbu modelov a lepšie pochopenie fungovania moderných priemyselných prevádzok. Nešlo len o samotné hutníctvo, ale aj o oblasti ako technológie, elektrotechnika, strojárstvo či digitalizácia. Hutníctvo dnes prepája množstvo technických disciplín a práve tento širší pohľad bol veľmi prínosný. Veľkým prínosom boli aj samotní spolužiaci. Náš ročník tvorili ľudia z rôznych prevádzok a profesií – od ekonomických útvarov, cez prvovýrobu a finishing až po manažérov, ktorí si prišli rozšíriť vedomosti a zvýšiť kvalifikáciu. Každý prinášal vlastné skúsenosti z praxe, vďaka čomu sme sa navzájom veľa naučili, diskutovali o riešeniach a vymieňali si názory.

Miroslav Uličný: Fascinovala ma praktická časť z niektorých predmetov, najmä odlievanie hliníka do foriem a tiež práca v laboratóriách z praktickej časti analytickej chémie.

Ján Rentko: Najzaujímavejšie pre mňa bolo prepájanie teórie s reálnou praxou. Zaujali ma najmä metalurgické procesy, modelovanie a možnosti zlepšovania výrobných procesov. Prekvapilo ma, že aj menšie technické zmeny môžu výrazne ovplyvniť kvalitu a efektivitu výroby.

Benjamín Želenák: Štúdium mi rozšírilo pohľad na smerovanie hutníckeho priemyslu. Najviac ma zaujali nové poznatky o alternatívnych spôsoboch výroby surového železa a ocele, možnostiach dekarbonizácie hutníctva a moderných technologických postupoch.

Stanislav Takáč: Predmety hutníctva sme preberali z rôznych odborných uhlov pohľadu. Tento komplexný prístup mi výrazne rozšíril prehľad o odbore a umožnil lepšie pochopiť súvislosti medzi teóriou a praxou. Prekvapila ma najmä šírka záberu hutníckych disciplín a množstvo praktických aplikácií, ktoré sa dajú využiť v priemysle. Zároveň som si uvedomil, aký veľký význam má kritické myslenie, tímová spolupráca a rešpekt v odbornom prostredí.

  Ako vám vo vašej práci pomáhajú poznatky, ktoré ste nadobudli počas štúdia?

Ján Rentko: Pomáhajú mi lepšie chápať technologické súvislosti, príčiny vzniku jednotlivých problémov a možnosti ich riešenia. Konkrétnym príkladom bola moja bakalárska práca, v ktorej som sa podrobnejšie venoval optimalizácii spaľovacieho procesu v koksárenských batériách. Keďže pracujem ako regulovčík vykurovania na veľkokapacitnej koksárenskej batérii č. 1 a zodpovedám za jej vykurovanie, spracovanie tejto témy mi umožnilo lepšie pochopiť celý proces spaľovania a vykurovania, ako aj možnosti jeho efektívnejšej regulácie.

Benjamín Želenák: V prvovýrobe pôsobím už 12 rokov, konkrétne na Koksovni a vďaka poznatkom zo štúdia viem lepšie pochopiť technologické procesy, prípravu vsádzky, homogenizáciu surovín aj fungovanie celej prvovýroby. Získané vedomosti mi pomáhajú pri každodennej práci aj pri riešení odborných úloh. V súčasnosti sa intenzívne rieši problematika dekarbonizácie hutníckeho priemyslu. Verím, že získané vzdelanie mi umožní aktívne sa zapojiť do týchto procesov a byť prínosom pre zamestnávateľa.

Stanislav Takáč: Poznatky zo štúdia využívam pravidelne. Ide najmä o odborné znalosti z oblasti metalurgie a technologických procesov. V praxi mi pomáhajú pri riešení technologických problémov, hodnotení procesov či pri komunikácii s kolegami a nadriadenými. Okrem odbornosti využívam aj mäkké zručnosti – kritické myslenie, tímovú spoluprácu či schopnosť systematicky riešiť úlohy.

Eva Konkolyová: Hoci nepracujem priamo vo výrobe, venujem sa účtovaniu výroby na vysokých peciach. Získané vedomosti mi pomáhajú lepšie porozumieť výrobnému procesu, technologickým postupom aj spotrebe materiálov, čo mi uľahčuje spracovanie výrobných údajov a komunikáciu s kolegami z prevádzky.

Na fotografii zľava: Daniel Szoták, Stanislav Takáč, Iveta Vasková z Inštitútu metalurgických technológií a digitálnej transformácie FMMR, Eva Konkolyová, Ján Rentko, Benjamín Želenák, Lukáš Šolc

  Čerství absolventi n a záver dodali:

Daniel Szoták: Som rád, že som mohol byť súčasťou posledného ročníka inžinierov, ktorí ukončili štúdium na Fakulte materiálov, metalurgie a recyklácie. Boli sme silný kolektív a viacerí spolužiaci získali ocenenie Diploma with Honors. Veľkú zásluhu na tom mala tímová spolupráca – navzájom sme si pomáhali, motivovali sa a spoločne zvládali náročné obdobia štúdia.

Eva Konkolyová: Ďakujem všetkým pedagógom za ich odborný prístup, odovzdané vedomosti a podporu počas štúdia. Veľmi si vážim, že som mohla byť súčasťou posledného ročníka absolventov tejto fakulty.

Ján Rentko: Som rád, že sa mi štúdium podarilo úspešne ukončiť s vyznamenaním. Okrem získaných vedomostí si veľmi cením aj ľudí, ktorých som počas štúdia spoznal, a priateľstvá, ktoré tam vznikli. Táto skúsenosť mi zároveň ukázala, že keď má človek jasný cieľ, podporu svojho okolia a nevzdá sa, dokáže zvládnuť aj náročnú cestu.

Stanislav Takáč: Keď sa spätne obzriem za piatimi rokmi štúdia, boli to náročné roky, ktoré mi vzali veľa voľného času aj času s rodinou, ale zároveň mi dali rozhľad, priateľstvá, skúsenosti a odbornú istotu. Štúdium na FMMR by som si vybral opäť, vnímam ho ako investíciu, ktorá má dlhodobý význam. Okrem odbornosti som získal aj ľudské hodnoty, ktoré sú v pracovnom prostredí rovnako dôležité. Každému, kto uvažuje o štúdiu v technických odboroch, by som odporučil nebáť sa náročnosti – výsledok stojí za to. 

Študijné odbory, ktoré ponúkala FMMR, nezaniknú, budú integrované pod Fakultu baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií a pod Strojnícku fakultu.  Naša firma plánuje v podpore vysokoškolského štúdia pre zamestnancov pokračovať, ako súčasť podpory talentov a rozvoja zamestnancov, ktorí majú potenciál kariérneho rastu.

Kolegom k úspešnému ukončeniu štúdia srdečne blahoželáme.