Slovenský Červený kríž Košice - mesto ocenil bezpríspevkových darcov krvi

Zachraňujú ľudské životy bez nároku na finančnú odmenu a neváhajú prísť na transfúznu stanicu, keď ich súrne potrebujú. Reč je o bezpríspevkových mnohonásobných darcoch krvi, ktorých pred dvoma týždňami, 7. decembra, slávnostne ocenil Slovenský Červený kríž Košice - mesto. V obradnej sieni MČ Košice - Staré mesto sa premiérovo stretli pod jednou strechou aj s prvodarcami z programu Študentská kvapka krvi. Zamestnanci U. S. Steel Košice tvorili už tradične najväčšiu časť vyznamenaných.

Slávnostnému odovzdávaniu pamätných plakiet predchádzal kultúrny program, v ktorom sa predstavili deti z materskej školy Budapeštianska. V krátkom pásme básničiek poukázali na dôležitosť zdravia a poslanie darcovstva krvi. Najmenších záchranárov, ako sa sami označili v jednej z riekaniek, potom pred publikom vystriedali skutoční darcovia. Ako prví si z rúk predsedníčky Územného spolku Slovenského Červeného kríža Košice - mesto Ivety Marinovej a riaditeľky ÚzS SČK Košice - mesto Lucie Cangárovej prevzali Medailu prof. MUDr. Jána Kňazovického za 100 odberov piati vyznamenaní. Medzi piatimi vyhlásenými bol aj náš zamestnanec, dlhoročný darca Roman Jesenský, ktorý sa ale slávnostného udeľovania ocenení nemohol zúčastniť.

Diamantovú plaketu prof. Jana Janského za 80 odberov si prevzalo päť oceliarov. Jedným z ocenených bol aj technológ spoľahlivosti z útvaru generálneho manažéra pre spoľahlivosť zariadení Jozef Cmorej. Okrem krvi chodí pravidelne darovať aj trombocity - krvné doštičky. Na svoj prvý odber si spomína veľmi presne. "Pamätám si, ako keby to bolo včera. Na jeseň v roku 1974 som sa vrátil zo základnej vojenskej služby. Pracoval som v divíznom závode Údržba, kde pristavili autobus pre darcov. Neváhal som, hneď som sa prihlásil. Ten autobus ma potom odviezol na môj prvý odber," pripomenul svoje začiatky. Odvtedy sa z J. Cmoreja stal pravidelný darca. V súčasnosti má v zápise 93 odberov. Šľachetnosť majú v rodine, dedí sa z pokolenia na pokolenie. "Vzorom bol môj otec, tiež bol pravidelným darcom. Teraz chodíme darovať krv spoločne so synom." Nezabudol oceniť ani ústretovosť zamestnávateľa. Nikdy sa mu totiž nestalo, aby mu robili prekážky. "V práci sme sa vždy dohodli. Keď som chcel ísť, nikdy mi to nekomplikovali."

Viac ako 80 odberov má za sebou aj odlievač Miloš Dziak z divízneho závodu Oceliareň. S darcovstvom začal tak dávno, že presný rok si už ani nepamätá. "Hlavným dôvodom boli zdravotné problémy mamky. Absolvovala totiž niekoľko operácií." Keď chodí darovať krv, nemyslí len na rodinu. Cíti sa byť zaviazaný zdravotníctvu a preto mu touto cestou pomáha. "Jednoducho, chcem vrátiť požičané. Okrem toho sa snažím verbovať aj kolegov a známych, nedávno bola so mnou darovať krv i moja dcéra," nezabudol pripomenúť.

Medzi ocenenými bolo aj mnoho žien. Popri pracovných povinnostiach, starostlivosti o rodinu si nájdu čas pomáhať tým, ktorí akútne potrebujú krv. Na podnet priateľov začala s darcovstvom aj obchodná referentka Ingrid Timková z útvaru generálneho manažéra pre strategické suroviny. Životne dôležitú tekutinu chodí s menšími prestávkami darovať pravidelne už niekoľko rokov. "Myslím si, že darcov nie je nikdy dosť. Aj preto tvrdím, že darovať krv by mal chodiť každý zdravý človek. Oceňujem i prístup kolegov oceliarov, že sú tu dnes v takom hojnom počte. Čím je nás viac, tým lepšie," vyzdvihla súdržnosť hutníkov držiteľka Zlatej plakety za 30 odberov.

Svoj obdiv k darcom vyjadrila v záverečnom poďakovaní generálna manažérka U. S. Steel Košice pre motiváciu a vzťahy s odborovými organizáciami Adriana Mihálová. "Je to výnimočný pocit zachrániť niekomu život," adresovala oceneným svoje slová. "Touto cestou sa chcem poďakovať všetkým zamestnancom U. S. Steel Košice, že aj takýmto spôsobom šíria dobré meno firmy," dodala na záver.