KONTAKT    |   _eng _sk

Sociálna reforma nie je zlá, chce len trpezlivosť
           

Pridané: 29.3.2004
Autor: Zuzana KOTTLEROVÁ, Foto: autorka
Kategória: 13/2004

Situáciu na Slovensku prirovnáva k obdobiu 60-tych rokov v Amerike

Jason Turner

V stredu 17. marca sa na košickom magistráte uskutočnila zaujímavá prezentácia. Pri príležitosti návštevy Košíc tam na tému sociálnej reformy prednášal Jason A. Turner, autor viacerých programov v oblasti sociálnych reforiem v Spojených štátoch amerických. Pán Turner pôsobil v rokoch 1998-2001 ako sociálny komisár pri primátorovi New Yorku a v rokoch 1993-1997 riadil Thompsonov program Zo sociálky do práce, vďaka ktorému sa vtedy podarilo znížiť závislosť na sociálnej pomoci o 85 percent.

Na Slovensku navštívil rómske komunity, ktoré sú na sociálnu pomoc odkázané najviac. Nová sociálna reforma, platná na Slovensku od začiatku tohto roka, vzbudila vlnu negatívnych ohlasov. Najväčší dopad mala práve na rómske rodiny. Podľa Jasona A. Turnera Slovensko prechádza obdobím, ktoré bolo v Amerike v 60-tych rokoch.

"V tom čase v USA enormne vzrástol počet sociálne závislých rodín. Narastal počet rodín a jednotlivcov poberajúcich dávky a súčasne bolo u nich badať klesajúci záujem o prácu a schopnosť pohybovať sa na pracovnom trhu," začal svoju prezentáciu Jason A. Turner. "Zmena nastala až koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov, kedy sa zvýšili kompetencie guvernérov. Vláda im dala väčšiu slobodu pri organizovaní a experimentovaní so sociálnymi programami." Na Slovensku je momentálne situácia podobná. Podľa Turnera však naša výhoda spočíva v tom, že od pádu komunizmu, kedy boli všetci nútení pracovať, ešte neubehlo veľa času.

"Je dôležité, aby boli ľudia zvyknutí na prácu," hovorí a pokračuje: "Poučili sme sa v tom, že ľudia, ktorí sú dlhodobo mimo pracovného pomeru, majú po čase problém zapojiť sa do pracovného procesu."

Ak budeme pokračovať vo vyplácaní dávok tým, ktorí nepracujú, ľudia si odvyknú pracovať.

Prvou zmenou, ktorú v USA aplikovali, bola požiadavka, že za sociálne dávky musí každý odviesť určitú prácu. Ak ste sa pracovne neangažovali, dávky ste jednoducho nedostali. Poberanie dávok bolo obmedzené tiež časovo. Najdlhšie ste na ne mali nárok po dobu piatich rokov. Riešením bolo tiež prerozdelenie kompetencií z federálnej vlády na štáty a ich vlastné sociálne programy. "Dávkami sme podporovali najmä rodiny s deťmi, ktorých rodičia chodili do práce. Tiež peniazmi na vzdelanie rodiny s nízkymi príjmami a ľudí s nízkymi platmi vo verejnom sektore," opisuje situáciu Jason Turner.

"Vládni predstavitelia boli dobrí v dávaní dávok, ale nedokázali dať ľuďom prácu. My sme prišli s nápadom, že budeme platiť organizáciám, ktoré dávky vyplácajú, ak budú tiež ľuďom pomáhať hľadať si prácu. Výsledky sa dostavili." Takýto systém v Amerike platí dodnes. Najprv sa snažia žiadateľovi o dávky pomôcť nájsť si akúkoľvek prácu, až potom má nárok na vyplatenie dávok. V prípade, že sa nepodarí nájsť prácu v štátnom sektore, žiadateľ pracuje pre mesto.

"Je dôležité, aby ľudia neboli bez práce dlho a ponechali si tak dobré pracovné návyky. Ak budeme pokračovať vo vyplácaní dávok tým, ktorí nepracujú, ľudia si odvyknú pracovať." Samozrejme, nedá sa pomôcť všetkým odrazu. Počas reformy, ktorú zaviedli v USA, začali pracovať najprv s rodinami, ktoré sa zdali byť najschopnejšími uspieť na pracovnom trhu. Boli to tí, ktorí boli bez práce najkratšie. U tých bol totiž najvyšší predpoklad opäť sa uchytiť a zamestnať. Neskôr sa pomoc rozširovala aj na ostatných.

Čo v prípade, že rodičia pracujú, ale majú toľko detí, že sa o ne nedokážu postarať?

Aj takáto otázka padla počas diskusie s Jasonom A. Turnerom. Podobných prípadov je na Slovensku množstvo. Ľudia sa mylne domnievajú, že vyšší počet ratolestí im zabezpečí aj vyšší obnos na sociálnych dávkach. Rovnaký problém riešili v spomínaných 60-tych rokoch aj v USA. Reforma však bola neúprosná. Suma bola vyčlenená bez ohľadu na počet členov rodiny. "Ako som už povedal, snažili sme sa podporiť skôr tých, ktorí pracovali, ale málo zarobili. To bola motivácia pre ľudí ísť pracovať čo najskôr."

Zhrnutie na záver

"Súhlasím s tým, že reforma zavedená na Slovensku, bola príliš rýchla. Myslím si však, že je to dobrý spôsob, vyžadujúci si len trpezlivosť. V USA som bol zodpovedný za veľké reformy, ktoré zo začiatku tiež neboli úspešné. Problém Slovenska je tiež v nedostatku pracovných príležitostí. V Amerike je pomerne dynamický súkromný pracovný sektor, ktorý je oveľa priaznivejší na realizáciu reforiem," povedal Jason A. Turner na záver stretnutia. Radí podniknúť to isté, čo urobili v Amerike - poskytnúť viac kompetencií lokálnym orgánom. Nechať ich hospodáriť s peniazmi a tiež im dávať príplatky za novovytvorené pracovné miesta. Je podľa neho dôležité, aby tí, ktorí nepracujú v súkromnom sektore, našli uplatnenie v sektore verejnom. Mali by pracovať pre mesto, ktoré by zároveň malo vytvárať nové pracovné príležitosti.

V USA fungujú tri hlavné systémy podpory:

  • podpora tých, ktorí len nedávno stratili prácu, na čas pokým si nájdu prácu novú
  • podpora hendikepovaných a ľudí, ktorí nemôžu pracovať
  • podpora pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí majú deti
  • Sociálne dávky v USA sa menia od štátu k štátu. Priemerná výška dávky pre jednu rodinu je 650 USD, vrátane stravných lístkov.
  • Minimálna mzda je 5 USD a 15 centov na hodinu (približne 850 USD mesačne)
  • Pracujúci s malými deťmi môžu dostávať prídavky na deti. Ich výška je približne 200 USD na mesiac.
Empty

ODPORÚČAME

4.12.2017
Za každým šľachetným činom stoja obetaví ľudia a ich otvorené srdcia
15.11.2017
Inovačný fond umožní investície do nových technológií aj v oblasti hutníctva
9.11.2017
Turné s názvom Slovensko diskutuje o EÚ zavítalo do Košíc