Po piatich rokoch sa s U. S. Steel Košice lúči Peter S. Richardson

Peter S. Richardson, viceprezident pre informačné technológie, sa v uplynulú sobotu lúčil so svojimi kolegami i priateľmi. Po piatich rokoch práce v košických železiarňach odchádza. V rozhovore približuje svoje pocity z pobytu na Slovensku, v Košiciach a hovorí i o práci tímu informačných technológií.

· Spomínate si ešte na svoj prvý deň v Košiciach? Aký bol?
Spomínam si na svoj príchod na košické letisko. Bolo to okolo polnoci v máji roku 2000. Bolo veľmi horúco. Nasledujúce ráno som išiel do podniku s ostatnými členmi akvizičného tímu. Vtedy sme všetci pracovali na prvom poschodí v budove Ferrotouru. Spomínam si, že mi niekto povedal, že ich počítač sa pokazil skôr, než stihli zistiť moje meno.

· Aký dojem na vás urobil podnik a ľudia v ňom?
Nikdy predtým som túto oceliareň nevidel, takže podnik na mňa zapôsobil svojou veľkosťou. A všetci v kancelárii mali oblečené kravaty a saká. Nezabudnite, že my, akvizičný tím, sme vtedy vykonávali hĺbkový audit. Zistil som, že ľudia z informačných technológií boli veľmi nápomocní. Aby som to zovšeobecnil, všetci boli ústretoví. Bolo tu viac byrokracie než som bol zvyknutý a bola tu tiež tendencia spoliehať sa na predpisy a nariadenia.

· Je to rovnaké aj s odstupom piatich rokov?
Nuž, podnik je stále veľmi veľký. Stále sa zdá, že je tu veľa noriem. Zisťujem, že ľudia z informačných technológií sú dokonca ešte ochotnejší - možno mi pomáhajú aj pri mojom odchode. To je myslené ako vtip.

· S akými predsavzatiami ste preberali úsek informačných technológií a nakoľko sa vám ich podarilo splniť?
Hneď mi bolo jasné, že odbory informačných technológií majú veľmi schopných programátorov, analytikov a podporný technický personál. Ale cítil som, že musia ešte viac medzi sebou spolupracovať. Tiež som zistil, že technológia sa zdala byť zaujímavejšou než služby používateľom. Takže mojím cieľom bolo povzbudiť všetky odbory IT na užšiu spoluprácu medzi sebou a na to, aby sa viac orientovali na služby. Témou dneška je kontinuálne zlepšovanie, takže vieme, že sa musíme zlepšiť a že sa zlepšíme. A ja viem, že úsek informačných technológií ponúka lepšie služby než v roku 2000.

· Ktoré projekty realizované úsekom informačných technológií považujete za prínos pre firmu?
Od roku 2001 bolo ukončených vyše štyristo projektov. Samozrejme, nie je na to priestor, aby som sa zmienil o všetkých. Takže budem stručný a spomeniem len niektoré. Jednoducho povedané, informačné technológie majú dva aspekty. Prvým aspektom je infraštruktúra - napríklad sieť, servery, prístroje, ktoré sú na stole.
Druhý aspekt zahŕňa systémy, ktoré poskytujú informácie. Oba aspekty sú navzájom previazané a nemôžu existovať jeden bez druhého. Podstatne sme zlepšili sieť a technické vybavenie počítačov a tým sme zlepšili obeh informácií v celej spoločnosti. Teoreticky, ľudia netušia, aká je infraštruktúra - ale je tu a funguje bez porúch. Čo však ľudia vidia, to sú systémy. Ak sa pozrieme na vnútropodnikový Financial ERP alebo F2000, ten sa používa v celej U. S. Steel v Európe a spolu s jeho dátovým skladom poskytuje presné a aktuálne informácie, ktoré umožňujú U. S. Steel Košice riadiť činnosť. Po výrobnej stránke, zmeny, týkajúce sa systému plánovania a rozvrhovania, nám umožnili urobiť veľmi významnú zmenu, to znamená, že sme sa posunuli od výroby na sklad k výrobe na zákazku. Hoci stále máme priestor na zlepšovanie, naša schopnosť sledovať zákazky, tok materiálu, kvalitu, rozdelenie, údržbu a iné funkcie, je porovnateľná alebo dokonca lepšia než v iných podnikoch. Významne sme zlepšili našu schopnosť znášať a rýchlo obnovovať katastrofálne škody na IT systémoch.

· Ako sa vám spolupracovalo s tímom ľudí na vašom úseku?
Nuž, bolo by lepšie, ak by ste sa opýtali môjho personálu. Ale, myslím si, že to bolo veľmi dobré.

· Často vás bolo vidieť na rôznych spoločenských a kultúrnych podujatiach v Košiciach, najmä vo filharmónii a v divadle. Máte rád umenie?
Áno, mám veľmi rád koncerty, opery a hry, ktoré boli v Dome umenia i v štátnom divadle. A tiež komédie na Malej scéne.

· Vie sa o vás, že rád poľujete. Podaril sa vám na Slovensku nejaký kapitálny úlovok?
To nie. Myslím si, že zver sa cítila bezpečnejšie, keď som lovil ja, než keď lovili moji priatelia. Mal som rád poľovačky, kamarátstvo, ale aj po takom dni, keď som nič neulovil, môžem povedať, že to bol vždy lepší deň ako deň v kancelárii.

· Za čím vám bude možno trochu smutno a na čo sa naopak tešíte, čo vám v Košiciach chýbalo?
Už od prvého dňa som sa na Slovensku cítil dobre. Je veľa, veľa vecí, ktoré mi budú chýbať, ale najviac mi budú chýbať priatelia, ktorých som tu získal. Bude mi chýbať kamarátstvo, Vitálny svet, Štrbské Pleso, Hlavná v lete. Teším sa, že sa vrátim k svojej rodine, svojej manželke, synovi a dcére a tiež k svojmu otcovi, ktorý má 94 rokov, ale stále je čulý. (Dúfam, že som zdedil jeho gény). A nikde na Slovensku som nedostal haggis - škótsku jaternicu, pretože tu sa nedá uloviť zviera, z ktorého sa vyrába.

· Môžete niečo prezradiť o vašich nadchádzajúcich plánoch? Budete naďalej pôsobiť v U. S. Steel?
Naozaj nemám žiadne pevné plány. Predovšetkým sa chcem venovať golfu. Vrátiť sa k muškáreniu a výcviku svojho psa. Chcem mať však kontakt so Slovenskom a som si istý, že sa niečo naskytne alebo sa sám o niečo pokúsim.

· Ľudia, ktorí prišli s vami do kontaktu, oceňovali nielen vašu bezprostrednosť a priateľskosť, ale aj vašu výbornú slovenčinu. Jazyk ste zvládli naozaj obdivuhodne. Ako sa vám to podarilo?
Nuž, určite to nebolo vďaka pánovi Štúrovi. Je pekné, že to ľudia hovoria. Nikdy som sa necítil byť kompetentný hodnotiť svoje znalosti. Nech to urobia moji blízki priatelia alebo úplne cudzí ľudia. Zvládol som to vďaka skvelým učiteľom, akými boli Gabriela, Ľubka, Jana, Viera a Daniela. To bol motív pokračovať v hodinách. Mali sme spoločné témy! Ony to robili zábavnou formou - zvlášť, keď sme začali trénovať výrazy ako pán Stromokocúr, László Komárom a Pam - prezidentka Asociácie blondín. Preto moja vďaka patrí aj Andymu Krausovi, Petrovi Marcinovi a Zuzane Šikulovej.

· Čo by ste železiarom odkázali? Ak vás môžem poprosiť, môže to byť po slovensky?
Každý týždeň som sa pravidelne stretával s rôznymi skupinami z úseku informačných technológií. Diskutovali sme o mnohých veciach, ale stále som mal všeobecnú tému. Tou bolo, že oceliarsky obchod je globálny a intenzívne konkurenčný. Naši zákazníci kupujú od nás len vtedy, keď im vyhovujú naše ceny, kvalita a služby. Na globálnom trhu nemôžeme riadiť ceny. Môžeme riadiť len naše náklady. Je to na nás.