KONTAKT    |   _eng _sk

Štyri obce, jeden hrad
           

Pridané: 12.9.2011
Autor: Spracovala: Magdaléna FECURKOVÁ
Kategória: 19/2011

Grantový program Spoločne pre región pomáha pri záchrane kultúrnych pamiatok

Počuli ste už o Občianskom združení Rákociho cesta? Vzniklo pred piatimi rokmi s cieľom zveľadiť historické pamiatky späté s rodom Rákoci. Práve do Veľkého Šariša chodievali turisti z Maďarska, aby si pozreli Rákociho kaštieľ, ktorý však už nejestvuje, pretože bol po požiari v roku 1948 zbúraný, a hrad, ktorý bol celé desaťročia zanedbaný a skrytý v húšťave nepreniknuteľných krovín. Prvým počinom združenia bolo osadenie informačnej tabule o zaniknutom kaštieli. Potom sa jeho aktivity zamerali na Šarišský hrad. Dnes sa venuje výlučne jeho záchrane.

ŠARIŠSKÝ HRAD ŽIJE
Prvý projekt na záchranu hradu, uskutočnený v roku 2007 pod názvom Šarišský hrad žije, spočíval v myšlienke žiť na hrade jeden mesiac. V historickom stane, uprostred vtedy ešte krovinami zarasteného nádvoria, pobýval autor projektu Martin Sárossy. Odstraňoval kroviny, uskutočnil prvý prieskum návštevnosti hradu a staral sa o zubaté kosačky - štyri kozy. Každý večer na stránke www.hrad.wbl.sk, ktorá existuje dodnes, viedol internetový denník. Zaznamenával to, čo zažil, s kým sa stretol, kto pomohol a čo sa urobilo pre záchranu hradu. Tak sa o hradnej misii dozvedeli mnohí ďalší ľudia so srdcom pre históriu. Dali sa dokopy a položili základy vzniku dobrovoľníckej hradnej skupiny.
Prišli ďalšie projekty a o rok neskôr sa už dobrovoľníci mohli v spolupráci s pamiatkovým úradom pustiť do prvého archeologického výskumu a prvej "murovačky". Vďaka grantu, ktorý získali v rámci programu Spoločne pre región, mohli kúpiť prvé lešenie, vápno, miešačku, potrebné náradie. Podarilo sa stabilizovať dvorovú stenu jednej z trinástich bášt, o rok neskôr si v inej bašte dobrovoľníci vybudovali zázemie so strechou a kuchynkou, takže na hrade sa mohli začať organizovať aj viacdňové dobrovoľnícke tábory. Začali sa záchranné práce na ďalších objektoch hradu - na vežovej bráne, delostreleckom bastióne, barbakáne, hlavnej obytnej veži i hradnej cisterne.

PRÍSTREŠOK VĎAKA GRANTU
Na hrade však stále chýbal prístrešok pre verejnosť. Miesto, kam by sa návštevníci hradu mohli ukryť pred slnečnou páľavou alebo dažďom. K získaniu financií pomohol nápad - zapojiť do záchrany hradu okolité obce. Ľudia z OZ Rákociho cesta zareagovali na ďalšiu výzvu grantového programu Spoločne pre región z dielne U. S. Steel Košice a Karpatskej nadácie. Spoločným výstupom projektu Štyri obce, jeden hrad mal byť spomínaný hradný prístrešok, pod ktorým by sa konal aj stoličný snem a hody. Projekt, pod ktorý sa podpísal i Juraj Varga z divízneho závodu Oceliareň, bol napokon úspešný a získal grant.
"Mohli sme tak na jeden deň v roku symbolicky vrátiť sídlo župy z Prešova na Šarišský hrad. Samotnému podujatiu predchádzali workshopy dobrovoľníkov, počas ktorých sme prístrešok postavili. Výkopové práce prebiehali pod dohľadom archeológov. Nasledoval dovoz kmeňov a reziva a tesárske práce sa mohli začať. S robotou pomohli aj účastníci medzinárodného dobrovoľníckeho tábora. Kostru prístrešku sme dokončili, chýbala nám ešte strešná krytina. Získali sme ju vďaka stoličnému snemu," informuje Martin Sárossy. S požiadavkou o pomoc pri zadovážení starej škridle, s patinou po zube času, aby na hrad čo najviac zapadla, sa obrátili na starostov a poslancov z 31 okolitých obcí, ktorí prijali pozvanie na hrad. Dostali viacero ponúk. Hádam sa vďaka nim podarí postaviť v budúcnosti ďalšie dva prístrešky.

STOLIČNÝ SNEM PO 391 ROKOCH
Samotný stoličný snem na Šarišskom hrade mal pozitívny ohlas v médiách aj v okolitých obciach. Pozvánku naň dostali poslanci Prešovského samosprávneho kraja priamo na zasadnutí zastupiteľstva. Nakoniec sa do projektu okrem plánovaných štyroch obcí zapojilo dovedna tridsaťjeden samospráv z celej bývalej Šarišskej župy. "Dňa 10. júla 2011 sme sa stretli v Prešove pred Župným domom, odkiaľ sme symbolicky prevzali sídlo župy a vyrazili, nesúc obecné vlajky, na 12 kilometrov dlhý pochod na Šarišský hrad. Tam nás už pod prístreškom čakali hody. Hradný guľáš bol z prvého "komplet hradného" kozľaťa, ktoré sa na hrade narodilo, vychovalo, zarezalo a nakoniec aj zjedlo. Po hodoch zasadol stoličný snem. Prvýkrát po 391 rokoch. Na programe bolo vyrubenie hradnej dane. Stoličný snem sa uzniesol, že každá domácnosť z podhradia, ktorá z okna svojho príbytku dovidí na Šarišský hrad, je povinná platiť hradnú daň." No keďže sa nedohodlo na jej výške, prítomní starostovia a poslanci sľúbili, že v prvom roku sa na daň zložia formou dobrovoľnej zbierky na pomoc hradu vo svojich obecných a mestských zastupiteľstvách. Prvá príležitosť zložiť hradnú daň bola počas hradných slávností, ktoré sa konali v nedeľu 4. septembra.

DOVIDENIA NA HRADE
A zámery do budúcna? Dobrovoľníci chcú pomáhať pri záchrane Šarišského hradu aj naďalej. A ako Martin Sárossy konštatuje, vďaka podpore U. S. Steel Košice a Karpatskej nadácie už aj s väčšou účasťou okolitých obcí. "Prioritami sú najvyšší objekt hradu - hlavná obytná veža a tiež hradná pracháreň, kde by mohlo byť hradné múzeum. S pomocou dobrovoľníkov, spoluprácou s okolitými samosprávami a donormi, ktorým nie je ľahostajná záchrana kultúrneho dedičstva, a tiež s rastúcou podporou ministerstva kultúry, sú tieto zámery uskutočniteľné. Dovidenia na hrade, priatelia!"

Empty

ODPORÚČAME

16.1.2018
Novou viceprezidentkou pre financovanie Silvia Gaálová
12.1.2018
Zjazdoví lyžiari zabojujú na Jahodnej, bežkári na Kojšovskej holi
21.12.2017
V znamení empatie, spolupatričnosti a veľkorysosti
4.12.2017
Za každým šľachetným činom stoja obetaví ľudia a ich otvorené srdcia