KONTAKT  |    _eng _sk

Inováciami k znižovaniu emisií CO2
           



Pridané: 12.11.2020
Autor: Ľubomíra ŠOLTÉSOVÁ
Kategória: Životné prostredie

V súvislosti s novou environmentálnou stratégiou Európskej únie Green Deal a stále ambicióznejšou snahou o zníženie emisií skleníkových plynov stoja aj pred oceliarskym sektorom nové veľké výzvy. Aktuálny cieľ je dosiahnuť v roku 2030 zníženie emisií o 55 percent v porovnaní s rokom 1990 a do roku 2050 mať v EÚ klimaticky neutrálne hospodárstvo. Energetika a ťažký priemysel sa podieľajú hlavnou mierou na emisiách skle­níkových plynov tak v EÚ, ako aj na Slovensku. Dekarbonizácia, teda zníženie podielu uhlíka a tým aj emisií CO2 je takisto jednou z hlavných priorít stratégie rozvoja Slovenska. Doposiaľ používané technológie v oceliarstve poväčšine potrebujú finančne náročnú modernizáciu na zníženie CO2 emisií, ale zásadné znižovanie emisií sa očakáva od novo vyvíjaných prelomových, tzv. „break­through“ technológií. Ich vývoj je financovaný cez rôzne fondy a je podporovaný vládami štátov, ako aj oceliarskymi korporáciami. Momentálne sa ich vyvíja niekoľko a sú v rôznych stupňoch technologickej pripravenosti. Práve od týchto technológií sa očakáva dosiahnutie ambicióznych cieľov pre rok 2050.

Ľubor Kalafus, koordinátor pre špeciálne činnosti na odbore Energetické stratégie a bilancia, sa nedávno zúčastnil na webinároch Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Svetovej oceliarenskej asociácie (worldsteel association, WSA). Spýtali sme sa ho na riešenia, o ktorých sa diskutuje na medzinárodnej úrovni.

 Čo sa pri výrobe železa a ocele musí zmeniť, aby tento sektor splnil prísne environmentálne ciele a európska, nie dovezená, oceľ mohla byť naďalej vstupným materiálom pre ostatné priemyselné odvetvia v Európe?

Aj v tejto oblasti sú základom inovácie, nízkouhlíková technológia a efektívne využívanie zdrojov.
IEA v spolupráci s WSA predstavila Iron and Steel Technology Roadmap, teda akúsi cestu, ktorou by sa mali technológie v oceliarstve uberať tak, aby došlo k zníženiu emisií CO2. A to tak priamych, daných technologickým procesom výroby železa a ocele, ako aj nepriamych, vznikajúcich pri výrobe energie nevyhnutnej pre chod hutníckych agregátov a procesov.
Podľa IEA by v prípade realizácie scenára udržateľného rozvoja mali emisie na tonu vyrobenej ocele poklesnúť z aktuálneho priemeru 1,4 tony CO2 na 0,6 tony, a to zmenou výrobných procesov, ale aj efektívnejším využívaním zdrojov. V súčasnosti dominantná výroba ocele v konvertoroch, ktorá aktuálne predstavuje viac než 70 % by mala poklesnúť približne na 30 % a do popredia by išla výroba ocele v elektrických oblúkových peciach štandardne na báze šrotu, ale  aj na báze priamo redukovaného železa vyrobeného v šachtových peciach pomocou zemného plynu, alebo  inovatívne pomocou  vodíka,
tzv. H2 DRI.
Ďalšie inovatívne postupy zahŕňajú vylepšenia a väčšie využívanie technológií na zachytávanie, využitie a uskladnenie uhlíka (CCUS – carbon capture, utilization and storage). Novými technológiami sa predĺži životný cyklus ocele, zníži sa množstvo vyprodukovaného oxidu uhličitého v procese jej výroby a maximálne sa využije jej jedinečná vlastnosť, 100-percentná recyklovateľnosť.

 Súčasťou snáh o dekarbonizáciu je aj znižovanie energetickej náročnosti hutníckej výroby. Aké zmeny by v priebehu nasledujúcich tridsiatich rokov mali nastať v tejto oblasti?

Aj tu sa musí zásadným spôsobom zmeniť energetický mix. Podľa scenára udržateľného rozvoja IEA poklesne spotreba uhlia v oceliarstve v roku 2050 približne o tretinu, ale stále bude tvoriť približne 50 % energetických vstupov. Zvyšných 50 % budú  tvoriť elektrina hlavne z obnoviteľných zdrojov (vrátane veternej, slnečnej či vodnej), ktorej časť pôjde na elektrolytickú výrobu vodíka, ďalej bioenergia, plyny a dodané teplo. Celková energetická náročnosť by mala klesnúť zo súčasných 18,9 GJ/t vyrobenej ocele na 14,8 GJ/t, pričom priame emisie CO2 by mali klesnúť až o polovicu.

 Aké úlohy teda stoja pred výrobcami ocele i predstaviteľmi jednotlivých štátov v EÚ, aby ambiciózne prijaté ciele dokázali splniť?

Dá sa to len spoluprácou všetkých zainteresovaných strán. Vrátane zákazníkov a konečných spotrebiteľov, pretože zvyčajne, všetko čo je ekologické, je drahšie. Pokiaľ títo nebudú mať záujem kupovať výrobky z nízko emisnej ocele, celý reťazec bude narušený. Čo sa týka podmienok, veľké výzvy stoja pred nastavením vhodných politík, vybudovaním modernej infraštruktúry, vývojom a implementáciou nových technológií a lepším využitím a učením sa z dát, ktoré v procese vývoja získame.

Nemenej dôležité sú rovnocenné podmienky pre všetkých výrobcov ocele, o čo roky žiada aj U. S. Steel Košice. V globálnom životnom prostredí bude mať zelená európska oceľ zmysel len vtedy, ak aj ostatní výrobcovia vo svete aktívne prispejú k ochrane klímy. Pokiaľ nebudú vyrábať zelenú oceľ, musia pri dovoze na európsky trh vo forme uhlíkového poplatku pocítiť, že v záujme zastavenia klimatických zmien berie EÚ vysoko nastavené environmentálne štandardy vážne a chystá sa ich aj dosiahnuť. Naša Zem na rozdiel od ocele nejde zrecyklovať a preto si ju musíme chrániť a snažiť sa ju odovzdať ďalším generáciám v lepšom stave, veď preto ako ľudstvo stále niečo vynachádzame a inovujeme - aby sme prežili a mali sa lepšie.

Empty

ODPORÚČAME

26.01.2023
Centrálny príjem nájdete od januára pri bráne č. 4
01.12.2022
Registrácia na 100. ročník Medzinárodného maratónu mieru otvorená!
28.10.2022
Korporácia United States Steel zverejnila výsledky za 3. štvrťrok 2022

Zásady ochrany osobných údajov

Používame cookies, aby sme návštevníkom poskytli čo najväčšie pohodlie pri používaní tejto stránky. Viac info...