KONTAKT  |    _eng _sk

Vtedy a dnes očami dopravárov
           



Pridané: 21.11.2005
Autor: Iveta FIALOVÁ
Kategória: 47/2005

David H. Lohr sa stretol na pracovnom obede so zamestnancami DZ Doprava

Po šiesty raz od svojho príchodu do Košíc sa prezident U. S. Steel Košice David H. Lohr stretol minulý týždeň na pracovnom obede s vybranými zamestnancami firmy. V stredu 16. novembra 2005 boli jeho hosťami deviati dopravári. Na stretnutí boli tiež prítomní viceprezident U. S. Steel Košice pre pracovné vzťahy a motiváciu Martin Pitorák a generálny manažér pre energie a dopravu Vladimír Jacko.

Divízny závod Doprava, železničná i cestná doprava, poskytuje výkony všetkým divíznym závodom spoločnosti a spoluužívateľom vlečky. Ako uviedol prezident, je jedným z kľúčových závodov spoločnosti. Dopravári ročne prepravia po koľajach, ktoré dosahujú dĺžku 271 kilometrov, z toho má širokorozchodná trať 21 kilometrov, vyše tridsať miliónov ton rôzneho materiálu a výrobkov do i z firmy. Cestná doprava plní požiadavky na nákladnú prepravu, výkony cestných mechanizmov a zabezpečuje údržbu hlavných cestných komunikácií v spoločnosti. Údržbári sa starajú o opravy dopravných zariadení a mobilných dopravných zariadení.

Viac o práci i sebe prezradili dopravári v už tradičnom "kolečku". Ako sa ukázalo, osem mužov a jedna žena, aj popri robote si nájdu čas na svoje koníčky. Najobľúbenejšími činnosťami vo chvíľach voľna sú turistika spojená s hubárčením, aktívny i pasívny šport, medzi ktorými majú prím hokej a futbal, ale zápasenie a vzpieranie, bicyklovanie, plávanie, hádzaná, hudba, čítanie, ručné práce, záhradka...

Väčšina pozvaných sa doprave upísala už pred štyrmi či tromi desiatkami rokov. Služobne najstarším bol Ján Rozum, ktorý začínal vo firme ako sedemnásťročný v roku 1962. "Vyučil som sa pre železiarne v Ostrave. Išiel nás tam z východu celý vlak. Ja som chcel byť od začiatku železničiarom a podarilo sa mi to. Keď som sa vrátil, nebol som ešte plnoletý a k vlakom som nemohol. Tak ma pridelili k opravárom rušňov. Hneď ako som dovŕšil osemnásť rokov, prešiel som na valcovenské nádražie, kde som robil signalistu. Po vojenčine som bol už pomocným rušňovodičom a pri rušňoch som podnes. Sen byť rušňovodičom sa mi teda splnil." Vernosťou firme sa môžu pochváliť i Imrich Palanský, Imrich Lelkeš, Margita Fusseková, Ján Šarvanec, Šimon Bakoň, Jozef Lenárt. Všetci nastúpili do podniku ešte pred rokom 1970.

Prezidenta zaujímalo, ako vyzeral podnik vtedy, čo sa zmenilo a ako to vnímajú dopravári. Zhodli sa, že zmeny najviac vidieť na výzore fabriky. Je, povedali, moderná, upravená, čistá... Vidieť, že sa investuje do skvalitnenia pracovného i životného prostredia. Všetci kvitovali kroky, ktoré robí súčasný manažment v oblasti bezpečnosti práce.

"Ľudia chodili ešte nedávno ako ovečky cez koľaje, ale už si zvykli na prechody i na poriadok," povedala Margita Fusseková. "Som presvedčená, že je aj menej nehôd motorových vozidiel s rušňami," dodala. "Nájdu sa však ešte takí, ktorí si smerom k nám poklopkajú na čelo, ak na seba upozorňujeme húkaním," pridal svoje nie práve príjemné skúsenosti Ján Rozum. Jozef Lenárt, ktorý jazdí s veľkokapacitným vozidlom, si posťažoval na nezodpovedných vodičov externých dodávateľov.

"Jazdia veľmi rýchlo, nerešpektujú stopky, nedávno sa mi stalo, že ma doslova ohrozovali pri jazde." David Lohr prisľúbil, že upozorní kompetentných na tento problém a opätovne zdôraznil nutnosť konať bezpečne na pracovisku i mimo neho. "V uplynulých piatich rokoch sa nám podarilo znížiť úrazovosť o dve tretiny," konštatoval "a v trende zlepšovania musíme pokračovať. Každý musí byť presvedčený o tom, že je možné dosiahnuť nulovú úrazovosť." Vyzval dopravárov, aby túto myšlienku presadzovali medzi svojimi spolupracovníkmi, aby sa stala samozrejmosťou pre všetkých.

V diskusii sa objavila i téma omladenia kolektívu. Na tento fakt upozornil elektromechanik Jozef Šarvanec. Ako uviedol viceprezident Martin Pitorák, počet dopravárov je v súčasnosti optimálny, popracovať treba ešte na štruktúre, aby boli ľudia naozaj tam, kde ich treba. Firma kontaktovala i SPŠD a SOU dopravné v Košiciach, ktoré by mali byť zásobárňou budúcich zamestnancov divízneho závodu.

Dopravárov zaujali slová generálneho manažéra Vladimíra Jacka, ktorý je od 1. októbra zodpovedný aj za úsek dopravy v spoločnosti. "Rád by som sa pustil do dvoch aktivít," načrtol svoje zámery. "Jednou z nich sú pojazdné miešače v železničnej doprave a druhou vozový park ako taký. Máme priveľa referentských vozidiel, nie každé je využité. Pritom mesačné poplatky za ne sú vysoké. Výhodnejšie je mať menej referentských vozidiel a zvýšiť radšej počet technologických vozidiel."

Na záver si dopravári prevzali ďakovné listy a knihy s venovaním, ktoré im aj po rokoch pripomenú toto príjemné stretnutie.

Prezidentovi hostia

Imrich LELKEŠ,
mechanik MARZ - prípravár
Začínal v roku 1968 v závode Doprava ako mechanik zabezpečovacieho zariadenia. Tým, že pracoval takmer vo všetkých stavadlách DZ Doprava, dokonale ovláda jednotlivé technologické zariadenia. Dlhoročné skúsenosti a záujem o elektrotechniku plne využíva aj vo svojej terajšej profesii mechanika automatizačných a riadiacich zariadení - prípravára. Zabezpečuje materiál a prípravu opráv zabezpečovacieho zariadenia v koľajisku U. S. Steel Košice. Jeho rozvážny prístup k riešeniu mnohých problémov je vzorom pre kolegov. Od roku 1971 je darcom krvi a držiteľom striebornej Janského plakety. Aktívne sa zapája do športových súťaží závodu aj spoločnosti a organizuje tiež rôzne športové podujatia, najmä hokejové. Je členom kontrolnej komisie ZV OZ METALURG.

Milan BALOG,
zámočník koľajových konštrukcií
Železiarom je od roku 1975, keď nastúpil do prevádzky Aglomerácia závodu Vysoké pece ako strojník. Od roku 1987 pracuje v Doprave v stredisku traťový úsek č. 1 ako zámočník koľajových konštrukcií. Odborná spôsobilosť, pracovné skúsenosti a ochota nastúpiť na opravy aj mimo pracovného času - to sú vlastnosti, pre ktoré patrí medzi najspoľahlivejších zamestnancov. Aktívne sa zapája do športových súťaží závodu hlavne vo futbale. Je darcom krvi a držiteľom striebornej Janského plakety.

Margita FUSSEKOVÁ,
signalistka
Nastúpila do železiarní v roku 1968 ako signalistka. Toto pracovné zaradenie vykonáva do dnešného dňa. Je spoľahlivou pracovníčkou, zverené úlohy plní k spokojnosti nadriadených. V kolektíve je obľúbená. V pracovnej zmene vykonáva funkciu zástupcu zamestnancov bezpečnosti práce.

Jozef ŠARVANEC,
elektromechanik motorových lokomotív
Patrí medzi dlhoročných zamestnancov firmy. Od roku 1969 až doteraz pracuje na jednom stredisku - údržbe lokomotív - a v rovnakej pracovnej pozícii - ako elektromechanik motorových lokomotív. Svojou usilovnosťou, štúdiom a záujmom o vykonávanú prácu sa vypracoval na veľmi dobrého odborníka s bohatými teoretickými a praktickými znalosťami. Jeho odborné vedomosti, samostatnosť, komunikatívnosť, spolupráca, tvorivosť, pracovný výkon, kvalita práce, pracovná disciplína, ochota pomôcť a zaučiť menej skúsených spolupracovníkov, sú hodnotené veľmi dobre. Plne sa angažuje pri zvyšovaní kvality práce a je členom realizačného tímu úspor nákladov v stredisku. Je aktívnym zlepšovateľom. Zapája sa do programu remotorizácie lokomotív.

Imrich PALANSKÝ,
majster Údržby vozňov
Nastúpil do spoločnosti v roku 1964. Začínal ako prevádzkový zámočník v stredisku Údržba lokomotív. Od roku 1989 pracuje ako majster Údržby hutných vozňov. Odborné vedomosti využíva hlavne pri opravách pojazdných miešačov na prevoz surového železa a ostatných opravách hutných vozňov. Je aktívnym zlepšovateľom. Podieľa sa na zvyšovaní kvality opráv a na úspore nákladov.

Ján ROZUM,
rušňovodič
V spoločnosti pracuje od roku 1962. V divíznom závode Doprava začínal ako opravár lokomotív. Postupne vykonával viaceré profesie. V roku 1967 absolvoval odbornú skúšku na pozíciu rušňovodiča, v ktorej pracuje dodnes. Je vynikajúci odborník, stále ochotný pomôcť a zaučiť nových pracovníkov. V kolektíve je veľmi obľúbený.

Šimon BAKOŇ,
predák technologickej dopravy
Dopravárom je od roku 1965, keď nastúpil do divízneho závodu ako posunovač. Za uplynulé štyri desiatky rokov pracoval v rôznych pracovných zaradeniach, v súčasnosti je predákom technologickej dopravy. Ide o spoľahlivého a zodpovedného zamestnanca, ktorý je v kolektíve obľúbený a vo svojej profesii je vynikajúcim odborníkom.

Štefan IHNÁT,
vodič - žeriavy
Železiarom je od roku 1979, od začiatku vykonáva profesiu vodiča žeriavu. Pracoval so všetkými typmi žeriavov, v súčasnosti pracuje na najväčšom autožeriave DEMAG v spoločnosti U. S. Steel Košice. Povinnosti vyplývajúce z pracovného zaradenia si plní svedomito a s maximálnou zodpovednosťou. Medzi spolupracovníkmi je obľúbený pre svoj aktívny a korektný prístup ku každému.

Jozef LENÁRT,
vodič
Začínal v roku 1968 v divíznom závode Údržba ako automechanik. V divíznom závode Doprava pracuje od roku 1975 ako vodič nákladného vozidla o nosnosti 20 ton - Tatra 200. Je svedomitý, nekonfliktný, rozvážny a maximálne zodpovedný pracovník, ktorý je vzorom pre mladších i starších zamestnancov prevádzky Cestná doprava.

Empty

ODPORÚČAME

07.10.2021
Vakcíny proti chrípke sú už dostupné
17.09.2021
Rezortné vyznamenania si prevzali z rúk ministra hospodárstva
02.08.2021
United States Steel Corporation zverejnila výsledky za 2. štvrťrok
18.06.2021
Dobrovoľníci neváhali ani minútu