KONTAKT  |    _eng _sk

Benefit očkovania prevyšuje potencionálne riziká
           



Pridané: 13.05.2021
Autor: -c-
Kategória: 05/2021

Hosťom aprílového podujatia ženskej siete bol MUDr. Tomáš Kollár

Hosťom aprílového podujatia Ženskej siete U. S. Steel Košice bol MUDr. Tomáš Kollár – lekár, ktorý pomáha koordinovať opatrenia súvisiace s pandémiou COVID-19 v rámci U. S. Steel Košice. Účastníkom on-line podujatia poskytol prehľad o tomto ochorení, detailne vysvetlil rozdiely medzi vakcínami a zodpovedal na množstvo otázok.

Najzaujímavejšia časť prezentácie sa týkala vakcín

Veľmi zjednodušene - cieľom každej vakcíny je vyvolať tvorbu protilátok. Aby sa protilátky vytvorili, musí sa do nášho tela dostať tzv. spike proteín z povrchu vírusu, ktorý slúži ako základný rozpoznávací znak pre náš imunitný systém. Je to možné docieliť dvoma spôsobmi.

Prvým je priame podanie spike proteínu vo forme tzv. proteínovej vakcíny, alebo podanie samotného vírusu so spike proteínom na povrchu; vírus je však v takýchto prípadoch usmrtený alebo oslabený (má zničený genetický materiál), teda takáto vakcína nie je schopná vyvolať infekciu – tzv. neaktívne alebo oslabené vakcíny. Proteínové a neaktívne vakcíny proti ochoreniu COVID-19 sa vyvíjajú, ale zatiaľ nie sú dostupne v EÚ.

Druhou možnosťou, ako vystaviť náš imunitný systém spike proteínu, je prikázať našim bunkám, aby si tento spike proteín vytvorili samé. Vykoná sa to podaním biologického príkazu, ktorým je krátka časť genetickej informácie z RNA vírusu pre tvorbu spike proteínu. Po podaní takej vakcíny naše bunky tento genetický príkaz spoznajú a následne si spike proteín samé vytvoria. Keďže táto genetická informácia je vo vakcíne veľmi krehká, citlivá na teploty, otrasy, musí sa zabaliť do obalu, podobne ako sklenená fľaša. V prípade mRNA vakcín (tiež nazývaných genetické vakcíny) sú to lipidové nanočastice. Inou formou podania je, keď sa pokyn pre tvorbu spike proteínu naviaže na neškodného biologického prenášača, ktorým je napríklad adenovírus, ktorý nazývame vektor a takéto vakcíny potom nazývame vektorové.

Pri všetkých typoch vakcín je záverečná fáza úplne rovnaká - akonáhle náš imunitný systém spozná spike proteín, začne s tvorbou protilátok a vytvorí sa ochrana pred vírusom. Všetky typy vakcín v súčasnosti dostupných v EÚ (genetické a vektorové) obsahujú iba pokyn na tvorbu spike proteínu a tým pádom ani jedna z týchto vakcín nemôže vyvolať ochorenie COVID-19.

Súčasne so šírením pandémie po celom svete sa začali snahy vedcov o vyvinutie vakcíny proti tomuto ochoreniu. V polovici apríla bolo schválených alebo autorizovaných 13 vakcín a vývoj 4 bol z  rôznych dôvodov zastavený.

V EÚ boli schválené dve genetické mRNA vakcíny – Pfizer/Biontec a Moderna.  Ich veľkou výhodou je relatívne jednoduché a rýchle prispôsobenie na nové mutácie. Problémom zostáva výrobná kapacita pri súčasnom obrovskom dopyte na celom svete. Momentálne prebiehajú štúdie týchto vakcín u detí, tehotných žien, respektíve o podávaní tretej dávky na zvýšenie hladiny protilátok po určitom čase (tzv. booster dávka) a prípadne aj na nové mutácie, ktoré sa môžu časom vyvinúť.

Schválené vektorové vakcíny sú Astra Zeneca a Johnson&Johnson. Výhodou vakcíny Johnson&Johnson je, že stačí iba jedna dávka, čo môže výrazne urýchliť tempo očkovania. U všetkých vakcín bude pravdepodobne potrebné preočkovanie po roku, ukážu to však až prebiehajúce štúdie.

Ktorá vakcína je teda najlepšia?

WHO považuje za účinnú každú vakcínu, ktorá má účinnosť nad 50 %, teda zabráni vzniku ochorenia u 50 % pacientov, ktorým bola podaná. Pri genetických vakcínach je to vyše 90 %, pri vektorových je to okolo 70 %. Oveľa dôležitejšie je však to, ako účinne vedia vakcíny chrániť pred závažným ochorením ­COVID-19. Teda pred pravdepodobnosťou, že daná osoba skončí v nemocnici, že bude mať komplikovaný priebeh alebo zomrie. V tejto oblasti všetky schválené vakcíny poskytujú takmer 100 % ochranu. Je preto dôležité zaočkovať sa ktoroukoľvek vakcínou, ktorá je k dispozícii, je schválená a bezpečná. U genetických vakcín je najčastejším nežiadúcim účinkom anafylaxia, u vektorových je to riziko trombózy, ide však v oboch typoch vakcín o veľmi zriedkavý nežiadúci účinok. Benefit očkovania jednoznačne prevyšuje potenciálne riziká.

Po skončení prezentácie bol priestor na otázky. Pre veľký záujem o túto tému sa odpovedí priamo na podujatí dočkalo len niekoľko. Doktor Kollár všetky otázky zodpovedal písomne.
Z najzaujímavejších sme pre vás vybrali nasledujúce.

 Ak som prvú dávku dostala AstraZeneca, môžem byť druhýkrát zaočkovaná inou vakcínou? Môžu sa vakcíny kombinovať?

Zatiaľ nie. Ideálne je podať druhú dávku tej istej vakcíny ako bola prvá. Pri nedostupnosti vakcíny, alebo po nežiadúcich príznakoch po podaní prvej dávky, častokrát vyvstáva otázka podať iný typ vakcíny, ako bola prvá. Základným pravidlom je dodržať, aby vakcíny boli zhodné aspoň typovo. Teda, ak dostanete prvú vakcínu  Moderna, mali by ste druhú dostať Pfizer a opačne. Podobne je to aj u vektorových vakcín. Dáta a štúdie o kombinácii týchto vakcín zatiaľ nie sú k dispozícii. V súčasnosti prebiehajú štúdie o kombinácii vakcín a predpokladá sa, že kombinovanie rôznych typov vakcín bude možné. V súčasnosti to ešte možné nie je, aj keď veľa krajín túto možnosť zvažuje.

 Aká má byť hladina protilátok?

Zatiaľ nevieme. Rutinné testovanie protilátok sa v súčasnosti nevyžaduje, ani nie je indikované. Je to dané tým, že hladina protilátok je po zaočkovaní u  aždého iná. Závisí od veku pacienta, pridružených ochorení, stavu imunitného systému, prekonaného ochorenia ­COVID-19, metodiky laboratória a ďalších faktorov. Zatiaľ nie je jednoznačne stanovená hladina protilátok, ktorá by bola považovaná za ochrannú hladinu. Toto sa môže v budúcnosti zmeniť, ak štúdie ukážu súvis určitej hladiny protilátok s ochranou proti COVID-19. Je potrebné tiež pamätať, že imunitná odpoveď po očkovaní je oveľa komplexnejšia a nezávisí iba od hladiny protilátok.

 Nezaťažuje očkovanie prehnane náš organizmus?

Nie. Očkujeme sa od detstva, v priebehu celého života. V podstate sme očkovaní každý deň, pretože sme vystavovaní rôznym vírusom a náš imunitný systém je vystavený rôznym antigénom aj vo forme živých vírusov, s ktorými musí bojovať. Obavy sú preto neopodstatnené. Náš imunitný systém to zvládne.

 Kedy sa po prekonaní Covid-19 môžem ísť očkovať ?

Vakcínu je možné podať po prekonaní ochorenia po 7 dňoch (po bezpríznakovom ochorení) alebo po 14 dňoch (po ochorení s príznakmi). Nie je nutné čakať 90 dní od prekonaného ochorenia COVID-19.

 Ak som prekonal COVID-19 a mám protilátky, je potrebné očkovanie? Prečo?

Áno. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že väčšina ľudí, ktorí prekonali ochorenie by mala byť určitý čas chránená. Neplatí to však absolútne. Imunitná ochrana (stupeň a čas trvania) po prekonaní ochorenia je ťažšie predvídateľná a môže závisieť aj od toho, aký priebeh malo ochorenie - ľudia bez príznakov majú zvyčajne nižšiu hladinu protilátok ako ľudia, ktorí mali závažnejší priebeh. Opakovanie infekcie po prekonaní ochorenia je možné a vyskytuje sa. Je preto potrebné sa dať zaočkovať aj po prekonaní ochorenia. Tiež treba pamätať, že imunitná odpoveď po prekonaní ochorenia a očkovaní je oveľa komplexnejšia a nezávisí iba od hladiny protilátok.

 Môže mRNA vakcína ovplyvniť moju genetiku, ak pracuje na princípe genetickej informácie?

Nie. Genetické vakcíny na báze ­mRNA pracujú iba s malou častou informácie z vírusovej RNA, ktorá vytvára pokyn (kód) na tvorbu povrchového spike proteínu. Tato informácia sa následne podá vo forme vakcíny. Naše bunky tento pokyn „prečítajú“, začnú vytvárať spike proteín a následne dochádza ku tvorbe protilátok. Toto „prečítanie“ kódu prebieha mimo jadra bunky (kde je naša DNA) a teda nedochádza k ovplyvneniu genetického materiálu nášho tela.

 Môžu sa objaviť vedľajšie účinky až po niekoľkých rokoch po očkovaní?

Všetky lieky vrátane vakcín sú vyvíjané s maximálnym zreteľom na bezpečnosť pacienta a musia prejsť prísnym registračným procesom. Aj po uvedení na trh sú lieky naďalej sledované a sú hlásené možné nežiaduce účinky. To to je štandardný postup s cieľom zachytiť prípadné vedľajšie účinky akéhokoľvek lieku pri jeho dlhodobom používaní. Rovnako je tomu tak aj u vakcín – ak by boli zachytené vedľajšie účinky po niekoľkých rokoch, príslušné úrady s tým oboznámia odborníkov a verejnosť a vydajú odporúčanie podľa závažnosti a frekvencie prípadného nežiaduceho účinku.

Odpovede na ďalšie otázky nájdete na webe: www.usske.sk/sk/spolupraca/covid/ockovanie

Empty

ODPORÚČAME

07.10.2021
Vakcíny proti chrípke sú už dostupné
17.09.2021
Rezortné vyznamenania si prevzali z rúk ministra hospodárstva
02.08.2021
United States Steel Corporation zverejnila výsledky za 2. štvrťrok
18.06.2021
Dobrovoľníci neváhali ani minútu