Cez víkend náš čaká zmena času z letného na zimný. Zo soboty 25. októbra na nedeľu 26. októbra sa o tretej hodine nadránom posunú hodiny späť na druhú. Nočná zmena bude pracovať o hodinu dlhšie a tí, ktorí pracovať nebudú, si o hodinu dlhšie pospia.
Nazrime do histórie
V praxi bol letný čas prvýkrát zavedený počas Prvej svetovej vojny v roku 1916 v niekoľkých európskych krajinách, ako napríklad Švédsko, Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Cieľom bola úspora paliva a energie efektívnejším využitím denného svetla, keďže vojna vyžadovala zásobovanie komoditami. Po vojne a počas medzivojnového obdobia sa prístup líšil podľa krajín: niektoré letný čas opustili, iné zaviedli len čiastočne. Na území Česko–Slovenska fungoval letný čas s prestávkami v 40-tych rokoch minulého storočia.
Ako prvé začalo uplatňovať pravidelný letný čas Taliansko v roku 1966, potom od roku 1971 Grécko, 1974 Španielsko, 1976 Francúzsko. V rokoch 1976 až 1981 sa na používaní letného času dohodlo desať členských štátov vtedajšieho Európskeho spoločenstva, aby si navzájom zosúladili svoje časové pásma.
Každoročný letný čas bol zavedený v Československu až v roku 1979. Prispela k tomu aj energetická kríza v tomto období. Mnohí si pamätujú ochladenie v januári 1979, ktoré spôsobilo výpadok v zásobovaní uhlím a následne trojtýždňové uhoľné prázdniny.
V roku 1981 sa u nás ustálilo pravidlo, že letný čas sa začína posledný marcový víkend v noci zo soboty na nedeľu, konkrétne v nedeľu nadránom, teda v čase, keď je vplyv zmeny času na pracovné aktivity minimálny. Od roku 1996 je letný čas o jeden mesiac dlhší – letný čas trvá sedem mesiacov, zatiaľ čo pred rokom 1996 trval iba šesť.
Súčasnosť
Letný čas v krajinách EÚ upravuje smernica 2000/84/ES, ktorá ukladá členským štátom povinnosť prejsť na letný čas v poslednú marcovú nedeľu a späť na pásmový čas v poslednú októbrovú nedeľu, a to jednotne, aby sa predišlo potenciálnym problémom v doprave aj inde.
Momentálne má letný čas veľa odporcov, pretože šetrenie energie využívanej na svietenie je už zanedbateľné oproti spotrebe na iné účely. Prieskumy Pražskej energetiky hovoria, že letný čas ušetrí iba 0,5 % spotreby energie a vedie k zvýšenej spotrebe benzínu. V rámci EÚ existuje silná diskusia o tom, či pokračovať v takomto režime alebo prejsť na trvalý letný či trvalý zimný čas.
Medzi nevýhody patrí aj chaos v období zmeny časov, s ktorým sa spája meškanie vlakov, dopravné nehody, ale aj zdravotné problémy u ľudí citlivých na zmenu rytmu. Prejaviť sa môžu nervozitou, migrénou, bolesťami žalúdka či poruchami spánku.
Začnite sa prispôsobovať už teraz
- Už niekoľko dní pred zmenou času choďte spať o 10-15 minút skôr než zvyčajne. Rovnako posúvajte ranné vstávanie.
- Ráno sa vystavte prirodzenému svetlu, otvorením okna, odhrnutím závesov, či krátkym pobytom na balkóne alebo terase. Je to silný signál pre biologické hodiny.
- Večer obmedzte svetlo z obrazoviek aspoň hodinu pred spaním. Vyhnite sa kofeínu, alkoholu a ťažkým jedlám.
- Ak je to možné, dodržujte spánkovú rutinu.
- Počas víkendu po zmene času nepreťažujte organizmus – doprajte si viac spánku a oddychu.
Fotografia: www.unsplash.com
