KONTAKT  |    _eng _sk

Fabrike venovali zo svojho života desaťročia
           



Pridané: 17.11.2014
Autor: Magdaléna FECURKOVÁ
Kategória: 23/2014

Druhý slávnostný večer patril jubilantom z prvovýroby

Tisícpästo rokov. Presne toľko spoločne odpracovali v košických železiarňach počas svojej pracovnej kariéry tohtoroční jubilanti z prvovýroby - divíznych závodov Koksovňa, Vysoké pece a Oceliareň. Práve im patril v poradí už druhý slávnostný večer v hoteli DoubleTree by Hilton. Uskutočnil sa 7. novembra 2014 v prítomnosti oslávencov a ich blízkych, medzi ktorých zavítali prezident košickej oceliarne George F. Babcoke, viceprezident pre výrobu Marcel Novosad, viceprezident pre ľudské zdroje Martin Pitorák, riaditelia divíznych závodov a odboroví predáci na čele s Mikulášom Hintošom.

Slávnostný večer otvoril prezident spoločnosti George F. Babcoke. V svojom príhovore pripomenul, že každý rok si pracovné jubileum vo firme pripomína viac než päťsto zamestnancov. Ocenil ich zásluhy, podiel na vytváraní hodnôt, aj ich príspevok k úspechu a výsledkom firmy. "Je skutočne dôležité pripomenúť si roky práce pre spoločnosť a spoločne s vami ich osláviť. Pracujem v oceliarstve už pomaly tridsaťdeväť rokov a uvedomujem si, že je to odvetvie veľmi náročné na podnikanie a že si neraz vyžaduje aj určité kompromisy od vašich rodín. Preto som veľmi rád, že ste sa rozhodli stráviť tento večer so svojimi blízkymi," uviedol prezident a predtým, než odovzdal slovo predsedovi Rady odborov OZ KOVO U. S. Steel Košice Mikulášovi Hintošovi, poďakoval sa všetkým oslávencom za to, čo pre firmu urobili a čo ešte plánujú urobiť, a to tak v mene svojom, ako aj v mene vedenia spoločnosti a celej korporácie. Obdiv, úctu a uznanie adresoval jubilantom za ich doterajšiu prácu, ktorá nebola vždy jednoduchá a bez ťažkostí, aj odborový predák.

V tomto roku si v prvovýrobe pripomína pracovné výročie dovedna stošesťdesiatosem koksárov, vysokopeciarov a oceliarov. V hute odpracovali 30, 35, 40, ba dokonca i 45 rokov. Srdečné gratulácie prijímal minulý týždeň v piatok aj Dionýz Horváth z divízneho závodu Koksovňa, ktorý si vo fabrike odkrútil úctyhodné štyri desiatky rokov. "Zháňal som si prácu a zrazu ma niekto upozornil, že v železiarňach v Košiciach berú nových ľudí a že sú tam zaujímavé príležitosti, čo sa týka zárobku, ale i bývania. Bol som mladoženáč, čakali sme do rodiny prírastok a tak som ako väčšina vtedajších mladých ľudí dlho nerozmýšľal," usmial sa pri spomienke na časy, keď prekročil brány huty. Začínal ako koksár a priznáva, že vtedy to bola veľmi ťažká robota. Hlavne špinavá. Robil predlohára, na starosti mal čistenie stúpačiek na batériách. Akože inak, všetko sa vtedy robilo ručne. Teplo sa dalo vydržať, len ten prach...Pri robote však vydržal. Nechcel zutekať už aj s ohľadom na rodinu. Napokon odrobil na jednotke i dvojke batérii dvadsaťpäť rokov. Dnes je zámočníkom, spolu s kolegami pracuje na renovácii dverí koksárenských batérií, ktoré budú po dokončení ekologickejšie a priateľskejšie k životnému prostrediu. "Partia je u nás veľmi dobrá, s niekoľkými kolegami už pracujem vyše tridsať rokov, takže sa navzájom poznáme veľmi dobre," pochválil tím na pracovisku Dionýz Horváth, ktorý už zaučil do tajomstiev koksárskeho remesla nejedného mladého kolegu. "Nástupcov treba, robím to rád."

Neuveriteľných štyridsaťpäť rokov práce pre firmu má na svojom konte vysokopeciar Cyril Horský. S fabrikou sa začal spoznávať ešte ako učeň odborného učilišťa s prívlastkom hutnícke. V Košiciach patril medzi jeho prvých absolventov, potom absolvoval večernú priemyslovku. "Najprv som si vybral profesiu elektrikár, no na nábore ma zlákali na niečo iné - mechanika meracích prístrojov, teda slaboprúd. Vraj pinzetka, hodinárske šroubováky, biely plášť... Realita? Úplne iná. Brašna a veľký kľúč, aký som dovtedy nevidel. Ale bol som spokojný. Veľa ma naučil Pavol Očenáš, na meraní a regulácii to bol majster telom i dušou, presvedčil ma a tak som ostal. Až dodnes. V tomto roku ale končím, v decembri odchádzam do dôchodku," prezradil pevne rozhodnutý Cyril Horský, ktorý sa chystá so svojimi kolegami rozlúčiť ako treba. Na roky pri vysokých peciach spomína rád, najmä na časy, keď na pracovisku vládli doslova rodinné vzťahy. "Keď bol niekto chorý, navštívili sme ho, keď bolo treba pomôcť pri stavbe rodinného domu, zorganizovali sme brigádu. Raz za čas sme si išli zašportovať, či na výlet. Dnes? Keď v robote padne, každý si hľadí svoje," posťažoval sa a nezabudol pokritizovať niekdajšie "kastovanie" ľudí na firemných oslavách, ktoré sa však, priznal, už z reality vytratilo.

František Haľko má za sebou štyridsaťpäťročnú prácu pri konvertoroch. Pripomínať mu ju budú náramkové hodinky, ktoré si v ten večer, tak ako ostatní 40 a 45-roční oslávenci, prevzal z rúk prezidenta spoločnosti. Aj on patril medzi prvých absolventov šačianskeho učilišťa a rovnako sa vyučil za mechanika meracej a regulačnej techniky. Ibaže jeho kroky potom viedli do oceliarne. "Boli sme traja spolužiaci. Ja, Cyril Horváth a Anton Janoščák, každý z nás nakoniec zakotvil v inom závode. Odbor ma bavil. Bolo to pre mňa niečo nové, nepoznané a ja som sa vždy riadil tým, že chcem niečo poznať viac. Počas školy som praxoval v teplárni, v jemných mechanických dielňach, ale potom som prišiel do oceliarne a tam som sa doslova našiel," nechal sa počuť oslávenec. Vyše štyri desaťročia už uplynuli, no robota ho stále veľmi baví. Tvrdí, že v jeho prípade skutočne platí, že práca je jeho koníčkom.

Piatkový večer bol slávnostným aj pre odborového predáka divízneho závodu Vysoké pece Michala Tabáka, ktorý si v tomto roku pripomína 35-ročné pracovné jubileum. Do tajomstiev profesie prevádzkového elektromontéra vnikal v bývalom Strednom odbornom učilišti hutníckom v Šaci, než 1. júla 1981 nastúpil ako elektrikár do závodu Vysoké pece, mal už za sebou ukončené päťročné štúdium s maturitou. "Postupne som prešiel viacerými pozíciami. Pracoval som na údržbe Vysokých pecí, potom na hlavnom dispečingu závodu, odkiaľ som koordinoval prevádzku troch vysokých pecí, vrátane CPR, Rudiska a Aglomerácie. Neskôr ma oslovil vtedajší námestník závodu, či by som nemal záujem pracovať na vyhradených technických zariadeniach... Stal sa zo mňa, po tom, čo som absolvoval potrebné skúšky a školenia na Technickej inšpekcii v Košiciach, revízny technik zdvíhacích zariadení. Pravdupovediac, táto práca ma asi najviac napĺňala, pretože to bola práca s ľuďmi a zároveň aj o profesijnej odbornosti a bezpečnosti pri práci," zaspomínal si krátko. Dnes je už ôsmy rok odborovým predákom, v týchto dňoch sa sústreďuje spolu s kolegami na kolektívne vyjednávanie. "Tretie kolo nás čaká v piatok 14. novembra. Verím, že sa napokon dohodneme a že spokojnosť bude na oboch stranách."

Pred oslávencov predstúpil aj koordinátor procesu výroby surového železa, spekania a vsádzky z DZ Vysoké pece Marián Pulík, ktorého pri príležitosti tohto ročníka Dňa baníkov geológov, hutníkov a naftárov ocenil minister hospodárstva SR odznakom za vernosť, obetavosť, vynikajúci prácu a kvalitné plnenie pracovných úloh. K vyznamenaniu mu zagratuloval prezident George F. Babcoke a ostatní top manažéri.

Slávnostný večer, ktorý pre jubilantov pripravil tím z útvaru sociálna politika a mimomzdová motivácia, pokračoval po dekorovaní oslávencov kultúrnym programom Drišľaku a tanečnou zábavou pri skladbách skupiny Atlantic.

Empty

ODPORÚČAME

07.10.2021
Vakcíny proti chrípke sú už dostupné
17.09.2021
Rezortné vyznamenania si prevzali z rúk ministra hospodárstva
02.08.2021
United States Steel Corporation zverejnila výsledky za 2. štvrťrok
18.06.2021
Dobrovoľníci neváhali ani minútu