KONTAKT  |    _eng _sk

„Kolegom treba vedieť načúvať...“
           



Pridané: 16.09.2016
Autor: Magdaléna FECURKOVÁ
Kategória: 19/2016

Čestný odznak ministra hospodárstva SR Za pracovnú vernosť prevzal aj Peter Kolesár z dcérskej spoločnosti OBAL-SERVIS, a.s. Košice

Robota skladníka v jednom košickom obchodnom dome nebola od samého začiatku pre Petra Kolesára to pravé orechové. Stačilo sa pozrieť na výplatnú pásku...Nečudo, že sa po pár rokoch, už ako mladý otec rodiny, ktorá mala vyššie finančné nároky, musel začať obzerať po niečom lepšom. V „merku“ mal aj železiarne.

„Pracoval tu a pracuje dodnes na údržbe rúrovní môj starší brat. Práve od neho som získal základné informácie o pracovných možnostiach vo fabrike, kam som napokon v roku 1990 aj nastúpil. Ako balič na deliace linky studenej valcovne,“ vysvetľuje, ako sa do huty dostal. A spomína. Na praktiky, aké sa vtedy pri balení hrán a zvitkov používali, na ich jednoduchosť a hlavne prácnosť. „Nemali sme k dispozícii detailné pracovné predpisy, ani pracovné postupy. Balili sme podľa toho, čo kolega ukázal kolegovi, učili sme sa navzájom. Materiál sa balil do plechu, ktorý sme museli ešte striekať farbou, signovalo sa ručne, ani štítky neboli elektronické, údaje z nich sme museli písať na obal ručne. Jednoducho robota, ktorá nepoznala technologické vymoženosti. I teraz je síce fyzicky náročná, ale pred vyše dvadsiatimi rokmi bola ešte náročnejšia...“

Pri otázke, či ho ťažká práca predsa len neodradila a či neuvažoval o nejakej inej, sa len usmieva. Vraví, že pláca za ňu bola na rozdiel od tej predošlej oveľa lepšia. Na začiatku si povedal, že ak vydrží päť rokov, bude to až až. Fabrike i hutníctvu ostal napokon verný doteraz. Celých dvadsaťšesť rokov. A nič na tom nemieni meniť. Kolegovia sa striedali, jedni odchádzali, druhí prichádzali, nezriedka aj zo zahraničia. Stále bolo treba niekoho zaškoľovať. Keď sa niečo naučili, odišli. Lepšie spoznať kolegov na zmene, čo sa dá len po určitom čase, bol problém. Nie každý zvládol ťažkú robotu a sedemdňový kolotoč...

Po dvoch rokoch, v deväťdesiatom druhom, prešiel Peter Kolesár, tak ako všetci baliči, do novej spoločnosti – OBAL SERVIS-u. Tu zastával postupne viaceré pozície a funkcie. Z robotníka sa časom stal predák na zmene, potom majster a napokon aj vedúci prevádzky. Konštatuje, že podmienky na prácu, aké majú ľudia v jeho tíme teraz, sú temer neporovnateľné s tými, v akých začínal s balením on. „Zmenilo sa prostredie vo výrobných halách, sociálne podmienky pre zamestnancov, technologické možnosti sú dnes iné, zmenili sa typy balenia, ako aj spôsob používania baliacich materiálov,“ vymenováva vedúci prevádzky Balenie – Zušľachťovne a obalová vetva aspoň časť oblastí, ktorých sa výraznejšie dotkol rozvoj na úseku balenia hutníckych výrobkov. Veľkým prínosom bolo aj zriadenie vlastnej vývojovej dielne v dcérskej spoločnosti, kde sa začali vyrábať poloautomatické baliace stroje, baliace stoly a rôzne technológie, ktoré proces balenia výrobkov skvalitňujú a jeho prácnosť znižujú.

Peter Kolesár dnes vedie temer stosedemdesiatčlenný  tím baličov i „paletárov“. „Práca s ľuďmi,“ priznáva, „nie je jednoduchá. Čo človek, to iný názor, iný postoj. Ľuďom však treba vedieť načúvať, zaujímať sa o spätnú väzbu a komunikovať navzájom. Dôležité je, ak ľudia svoju robotu vedia robiť a chcú ju robiť. Chybu môže spraviť každý, no vždy treba hľadať spoločnú reč,“ mieni čerstvý držiteľ vyznamenania Za pracovnú vernosť. Mimochodom, rovnakým odznakom ocenil minister hospodárstva SR v Banskej Štiavnici na stavovských oslavách roku 2011 aj jeho brata Dušana Kolesára, vedúceho prevádzky Údržba rúrovne divízneho závodu Radiátory a rúry.

A čo porába Peter Kolesár keď nie je v práci? „Bývam na dedine a okolo domu je stále čo robiť, cudzia mi nie je ani práca v záhrade, je to vlastne môj relax,“ prezrádza, čomu sa venuje vo voľnom čase. V talóne má však aj ďalšieho koníčka, ku ktorému ho spolu s manželkou priviedol bývalý kolega Jožko Csurkó, dnes na zaslúženom odpočinku. „Začali sme sa serióznejšie venovať turistike. Pochodili sme poľskú i slovenskú stranu Tatier. Turistiku, pobyt niekde v horách si viem jednoducho vychutnať. A kde sa chystáme najbližšie? Ešte nemáme zdolaný Slavkovský štít,“ smeje sa.

Empty

ODPORÚČAME

01.04.2021
V testovacom mieste v areáli U. S. Steel Košice už testujú len zamestnancov
15.03.2021
Poznáme víťazné projekty Spoločne pre región 2021
17.02.2021
Sčítanie obyvateľstva 2021
17.12.2020
V roku 2021 venuje U. S. Steel Košice do súťaže štyri nové autá