Na zabezpečenie chodu takého kolosu, akým je naša fabrika, je treba doviezť ročne viac ako 8 000 000 ton strategických surovín. Ich nákup, ale aj logistiku a dopravu zabezpečuje odbor Nákup strategických surovín. Viac ako desať rokov riadi tento odbor Marek Blaško.

Minulý týždeň v piatok bol na slávnosti ZHŤPG v Banskej Štiavnici za svoju prácu ocenený vyznamenaním Za pracovnú obetavosť, ktoré mu udelilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a odovzdala ministerka Denisa Saková.

Martina Blaška sme požiadali o rozhovor.

Čo všetko patrí k strategickým surovinám, ktoré nakupujete?

Je to železná ruda, čo je aj najobjemnejšia komodita, ktorú nakupujeme v objeme cca 5 miliónov ton ročne. Pre DZ Koksovňa nakupujeme uhlie, v objeme  2 milióny ton ročne. Pre DZ Vysoké pece nakupujeme uhlie a koks, je to približne 400 000 ton ročne, pre DZ Oceliareň okolo 400 000 ton šrotu a ferozliatin. Pribudol nám ešte aj nákup zinku a cínu. Samozrejme, všetko, čo nakúpime potrebujeme do fabriky aj doviezť, čiže naše oddelenie  zabezpečuje aj logistiku a prepravu.

Ako ovplyvnila nákup surovín vojna na Ukrajine? Čo všetko ste museli zmeniť?

Museli sme zmeniť našu dodávateľskú štruktúru a logistiku. Naša fabrika bola postavená na dovoze železných rúd hlavne z východu – z Ukrajiny a Ruska. Keď sa začala vojna, všetky komodity, pochádzajúce z Ruska, boli pod sankciami. Tieto dodávky sme museli nahradiť z iných zdrojov. Začali sme nakupovať veľa komodít zo zámoria, museli sme prispôsobiť logistickú cestu, dohodnúť sa s prístavmi a železnicami. Na Ukrajine bane a závody stále ťažia, takže železnú rudu vieme dovážať z Ukrajiny, ale uhlie berieme hlavne zo zámoria.

Bola to veľmi náročné? Nájsť nových dodávateľov, zabezpečiť dopravu....

Boli sme pripravení. Samozrejme, nikto neočakával, že vojna vypukne, ale mali sme rôzne záložné plány pre prípad, že by sa niečo stalo. Toto nám veľmi pomohlo, aj keď to bolo ťažké, hlavne na začiatku. Každý deň množstvo telefonátov, riešili sme kontrakty, dodávky, logistiku, ale zvládli sme to, hlavne vďaka našej pripravenosti.

Čo všetko má vplyv na dovoz surovín?

Stále sa niečo mení. Každý deň sa niečo stane a je treba reagovať ihneď. Všetky komodity a v tak veľkých objemoch dovážame železnicou. Najväčší vplyv má denný režim na železnici, čo sa tam udeje, čo sa stane. V zime je to samozrejme počasie. Môže nám zamrznúť tovar po ceste, zafúka koľaje... Čo sa týka námornej dopravy, aj na tú má vplyv počasie a v poslednej dobe našu logistiku ovplyvňuje hlavne svetová geopolitická situácia.

Stalo sa niekedy, že objednané suroviny nedošli? A čo bolo potom?

Máme nastavený limit zásob, ktorý si stále sledujeme. Zásoby nesmú byť ani veľké ani malé. Držíme limit zásob teraz na úrovni 30 – 35 dní. Stalo sa nám v minulosti, že zásoby sme mali na 2 – 3 dni, boli aj také časy. Stalo sa to asi pred 10 rokmi. Vtedy chýbali železorudné pelety pre DZ Vysoké pece z logistických dôvodov. Zásoby boli na hrane. Bolo to veľmi nepríjemné, ale prežili sme a poučili sa. Táto práca je veľmi stresujúca. Už som sa naučil s tým žiť. Každý deň, či je víkend, či je noc si naše dodávky sledujeme. Plus musíme predvídať, čo sa môže stať a ako predísť možným nepríjemnostiam.

Koľko ľudí máte vo svojom tíme a čím sa v práci riadite?

Sme trinásti, plus jeden študent. Študentov tu máme na ročných stážach. Dosť ich zaťažujeme, aby sme zistili, čo v nich je. Za posledné roky sme prijali dvoch veľmi šikovných študentov. Bez dobrých kolegov, na ktorých sa môžem vždy spoľahnúť, sa táto práca nedá robiť. Hoci je povolená práca z domu, my sme v podniku každý deň. Ľudí, s ktorými pracujem, či už sú to kolegovia, alebo dodávatelia, považujem za rovnocenných partnerov. A v živote som mal šťastie aj na dobrých šéfov.

Riadite nákup strategických surovín aj doma?

Nie . Doma je pánom manželka.

Nedávate jej ani rady, najlepšie postupy, tabuľky...

Doma o svojej práci takmer vôbec nerozprávam .

Čo je pre vás najlepší oddych?

Čas strávený s rodinou. Mám tri deti, najstarší syn má 17 rokov, mladší 16 a najmladšia dcéra 12 rokov. Rád športujem a je to jedno, či je to futbal, hokej, volejbal. Hokej mám asi najradšej, chodím si amatérsky zahrať raz – dvakrát do týždňa. A ešte práce v záhrade, to ma tiež baví.

Na vyznamenanie navrhla svojho kolegu Martina Kaprálová, generálna manažérka pre nákup: „Marekova oddanosť práci je nepopierateľná, často neváha pracovať nad rámec svojich pracovných povinností, aby zabezpečil plynulý chod výroby a dosiahnutie stanovených cieľov. Jeho prínos je neoceniteľný a jeho pracovné nasadenie je príkladom pre všetkých ostatných zamestnancov.”

Foto: Ján Kisucký