Oddelenie Metrológie a kalibrácie má dôvod na oslavu. Zajtra, 5. decembra, si pripomína 30. výročie akreditácie, keďže medzinárodný akreditačný certifikát získalo v roku 1995. Už tri dekády sú kalibračné laboratóriá našej fabriky spôsobilé nezávisle vykonávať kalibráciu meradiel dĺžky, teploty, tlaku či elektrických veličín.

Pri tejto príležitosti sme sa rozprávali s Arpádom Barim, vedúcim oddelenia a zároveň služobne najstarším metrológom v našej firme. Na oddelení pracuje už 32 rokov, posledných 12 rokov ho vedie.

„Pripomíname si výročie akreditácie z roku 1995, ale história metrológie v našej firme siaha omnoho ďalej. V našom archíve je uchovaná kniha Podnikové etalóny z roku 1974, kde sa zaznamenávali plány kalibrácií, najstarší dátum sa týka overenia váh a je z roku 1968. Vidíme, že záznamy boli zapisované ručne a písacím strojom,“ dotýka sa minulosti.

Dnes je, samozrejme, všetko inak. Naše kalibračné laboratóriá sú  akreditované podľa STN ISO 17025. Kalibrujú sa v nich zariadenia ako libely, uholníky, dutinomery, termoelektrické snímače teploty, deformačné či plynové tlakomery, multimetre, skúšačky, revízne prístroje, ale aj drsnomery, momentové kľúče či otáčkomery. Menovať by sme mohli dlho.

„Momentálne máme v evidencii približne 24 000 meradiel, z toho zhruba 80 percent tvoria meradlá dĺžky - posuvné meradlá, zvinovacie metre, strmeňové mikrometre - to sú najčastejšie používané a kalibrované meradlá.“ Dozvedáme sa, že naše kalibračné laboratóriá dokážu merať 10 nano, čiže jednu stomilióntinu konkrétnej jednotky. „Ľudský vlas má 100 mikrónov. Predstavte si teda sto tisíckrát rozdelený vlas,“ vysvetľuje Arpád Bari.

Niektoré kalibračné výkony sú automatizované. „Máme linku na kalibráciu meračských pásiem, kde sa odmeriavanie aj zápis dejú pomocou kamery a dáta sú prenesené do nášho softvéru. Tu sa vyhodnotia a vytlačí sa výstup vo forme kalibračného certifikátu. Taktiež sa nám podarilo digitalizovať niektoré mechanické dĺžkomery, čím sme dostali do počítačov namerané hodnoty, ktoré následne spracúvame. Veľkým pozitívom je vylúčenie ľudského faktora – chyby spôsobené prepisovaním či nesprávnym odčítavaním sa eliminujú.“

Špecifické podmienky na prácu

Oddelenie Metrológie a kalibrácie sídli v klimatizovaných priestoroch suterénu budovy ÚRK. V každom z laboratórií tlakov, dĺžok, elektrických veličín či tvrdosti a momentu sily, je potrebné udržiavať určenú pracovnú teplotu. V laboratóriách dĺžok je dôležitá aj vlhkosť prostredia z dôvodu rizika korózie meradiel. Tím deviatich kontrolórov meradiel totiž potrebuje na svoju prácu špecifické podmienky. Čo je pre nich najväčšou výzvou?

„Nepodceňovať vplyvy a neurobiť chybu. Dobrý metrológ alebo kontrolór meradiel by mal mať cit pre výsledok. Mal by vedieť, kam sa môže dostať a kde sú tie hranice. Keď už vybočí, musí hľadať príčinu vo svojom reťazci alebo v danom meradle.“

Tím kolegov sa odborne vzdeláva a v súvislosti s požiadavkami normy absolvuje aj odborné školenia, ktoré zabezpečuje Slovenský metrologický ústav, najvyššie laboratórium, ktoré má národný etalón. Takisto musia preukázať odbornú spôsobilosť formou písomnej skúšky, kde je potrebné vypočítať výsledok kalibrácie na základe matematických vzorcov a urobiť porovnávacie meranie. Aké vzdelanie by teda mal mať kontrolór meradiel?

„Malo by to byť stredoškolské technické vzdelanie, vyššie odborné, alebo vysokoškolské vzdelanie technického smeru. Používame aj vyššiu matematiku, veľmi často štatistiku. Za všetkými výpočtami a používanými validovanými softvérmi je matematika, ktorú niekto musí vypracovať, verifikovať, zadať.“

Na oddelení sa stretávajú aj s kurióznymi situáciami. Rukami kontrolórov meradiel prechádzajú aj rôzne „zlepšováky“, najmä v elektrických prístrojoch, kde namiesto poistiek bola použitá sponka. „Najviac nás pobaví, ak niektorí zavolajú, aby sme im poslali kalibračné značky, že oni si už meradlo označia. To sa nás aj trošku dotkne. A sem-tam sa stáva, že sa niekto pýta, aké bude zajtra počasie.“

Zatiaľ čo metrológia bola kedysi rýdzo strojárskou záležitosťou, dnes to už neplatí...

„Metrológia sa veľmi zmenila, posunula sa smerom k medicíne, k elektrotechnike. Robotika, automatizácia, CNC stroje, riadiace systémy... to sú smery, ktorými sa uberá. Nanometrické a subnanometrické merania zvyšujú presnosť meraní, využívajú ich medicínske prístroje, optické systémy. Vezmime si, že dokážeme ešte nenarodenému dieťaťu zmerať prietok krvi v žilke, ktorá má milimeter či dva.“

Arpád Bari je vzdelaním strojný inžinier. Vyštudoval Katedru merania a regulácie, odbor Prístrojová regulačná automatizačná technika. Venuje sa tomu, čo vyštudoval. Na záver sme sa teda opýtali, čo ho na odbore, ktorému sa venuje celý profesijný život, baví:

„Som analytický typ. V našej práci je každé meranie iné a musíme myslieť analyticky, aby sme dosiahli výsledok aký chceme dosiahnuť, aj keď v našom svete meraní nič nie je isté a nič sa neopakuje. Preto u nás existuje pojem „neistota“. To znamená, že výsledkom našej kalibrácie je nameraná hodnota plus - mínus neistota merania.  Pre mňa je zaujímavé to nastavenie myslenia, to meranie, tá práca - každý deň iná, iné meradlá, iné situácie.“