7. septembra sme si pripomenuli svetový deň ovzdušia. Pri tejto príležitosti sa pozrime na niektoré mýty a fakty o ovzduší.
Mýtus
Viditeľný dym z priemyselného komína znamená veľké množstvo znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia.
Fakt
Z komína elektrárne, teplárne alebo iného priemyselného objektu sa, samozrejme, dostáva do ovzdušia určité množstvo znečisťujúcich látok. Avšak nie všetko, čo z komína vychádza, sú škodlivé látky. Často ide o kondenzáty vodnej pary. V niektorých prípadoch (napríklad pri jadrových alebo niektorých tepelných elektrárňach) je to dokonca výlučne iba skondenzovaná vodná para. Podobne je to pri lietadlách – tzv. kondenzačné stopy (contrails), „čiary za lietadlami“ sú tvorené kvapkami vody a ľadovými kryštálikmi v dôsledku premiešavania ľadového vzduchu s horúcimi splodinami. Tieto stopy obsahujú aj určité množstvo znečisťujúcich látok, avšak to je v porovnaní s množstvom vodných kvapôčok a kryštálikov zanedbateľné.
Mýtus
Elektromobily majú nulové emisie.
Fakt
Rovnako ako u automobilov so spaľovacím motorom, vznikajú emisie už pri samotnej výrobe elektromobilu. Ďalšie emisie potom vznikajú jeho prevádzkovaním. Emisie z dopravy možno rozdeliť na výfukové a nevýfukové. Medzi nevýfukové emisie patria napríklad otery z brzdových platničiek, otery z pneumatík a vozovky, či resuspenzia prachu (zvírenie už raz usadeného prachu na vozovke). Tieto nevýfukové emisie predstavujú v dnešnom priemere významnejšie množstvo látok než výfukové emisie (hoci majú odlišné zloženie). Elektromobily majú síce nulové výfukové emisie, ale nevýfukové emisie majú totožné s konvenčnými automobilmi a navyše, vzhľadom k ich vyššej hmotnosti, môžu nevýfukové emisie spôsobené trením byť ešte vyššie. Taktiež je dôležité vziať do úvahy, koľko znečistenia vzniklo pri výrobe samotného elektromobilu a batérií a pri výrobe elektriny poháňajúcej elektromobil – laicky povedané, či emisie nevyleteli namiesto z výfuku automobilu, z komína z neďalekej uhoľnej elektrárne.
Mýtus
Kvalita ovzdušia vo vnútorných priestoroch je výrazne lepšia ako to, čo dýchame vonku.
Fakt
To je, žiaľ, mýtus. Kvalita ovzdušia vnútri býva často podobná alebo horšia ako vo vonkajšom prostredí. Vždy záleží na konkrétnych zdrojoch v danom mieste vonku i vo vnútri. Zdrojom veľmi významného vnútorného znečistenia je napríklad otvorený krb. Znečistenie však môže pochádzať tiež z ďalších predmetov dennej potreby ako je hriankovač, rúra na pečenie, používanie deodorantov, osviežovačov, lakov na vlasy, vonných tyčiniek, tlačiarní, vysávačov, náterových hmôt a podobne. Zdrojom znečistenia môže byť i nový nábytok a nové koberce.
Mýtus
Najhoršia kvalita ovzdušia je v mestách, na vidieku je vzduch čistý.
Fakt
Lokálne vykurovanie v domácnostiach je jednoznačne hlavným zdrojom prachových častíc, oxidu uhoľnatého, arzénu, kadmia, významným zdrojom oxidu siričitého a na väčšine miest takmer výhradným zdrojom rakovinotvorného benzo(a)pyrénu, ktorý je v súčasnosti najproblematickejšou znečisťujúcou látkou aj v SR.
Najviac škodlivých a znečisťujúcich látok produkujú staré kotly na tuhé palivá (uhlie, drevo), avšak niekedy dochádza aj k spaľovaniu odpadov. Lokálne môže byť zloženie zdrojov, samozrejme rozdielne, napríklad zvýšené koncentrácie benzo(a)pyrénu môžu byť zapríčinené spaľovacími procesmi miestnych koksovní.
Hoci je v mestách významnejší znečisťujúci faktor ovzdušia napríklad doprava, kvalita ovzdušia býva naopak horšia v menších obciach, kde sa namiesto mestského centrálneho zásobovania teplom vykuruje spaľovaním tuhých palív.
S ďalšími zaujímavosťami o ovzduší sa môžete oboznámiť na webovej stránke: www.populair.sk.
Zdroj:
https://www.populair.sk/web-documents/1021/myty-a-fakty-o-ovzdusi.pdf
