KONTAKT  |    _eng _sk

Na dverách mali tabuľku: Výskum plechov
           



Pridané: 11.09.2019
Autor: Zuzana BOBRIKOVÁ
Kategória: 09/2019

Hlas Medzinárodného maratónu mieru patrí nášmu dlhoročnému kolegovi Gustávovi Halašovi

Maratónska prvá októbrová nedeľa je pre Košičanov neopakovateľná. Aj tohto roku zaznie v centre mesta z ampliónov hlas, ktorý bežci i diváci počúvajú takmer pol storočia. „Dobrý deň, milí športoví priatelia!“ vysloví po 49-ty raz Gustáv Halaša, najstarší komentátor, ktorý v tomto roku oslávil aj životné jubileum. A popritom železiar, ktorý v našej fabrike prežil celý profesionálny život.

„Štyridsaťdva rokov vo výskume,“ stručne skonštatoval Gustáv Halaša vlani na jeseň, keď si počas osláv 50. výročia vzniku Výskumu a vývoja USSE v rámci Dňa otvorených dverí prišiel pozrieť svoje staré pracovisko. „Keď sme v roku 1961 prišli, výskum bol len v rámci technického odboru železiarní. Fabrika sa ešte budovala, všade boli výkopy. Z Kunčíc sa vozili zvitky valcované za tepla, tu sa valcovalo za studena. Končil som strojárenskú technológiu a dostal umiestnenku do železiarní. Do fabriky nás nastúpilo 26 z ročníka, z Fakulty ťažkého strojárstva vtedajšej Vysokej školy technickej. Na technický odbor nás prijali štyroch spolužiakov. Na dverách sme mali tabuľku Výskum plechov. Jeden z nás bol zameraný na zváranie, druhý na materiálové vlastnosti, tretí na ohýbané profily a ja na strojárenskú technológiu. Nastúpili sme s platom 1190 korún,“ spomína si na svoje začiatky. 

Technickému odboru v tých začiatkoch šéfoval inžinier Děkanovský, na jeho pôde sa postupne ako samostatný  útvar zrodil aj výskum pod vedením inžiniera Gajdoša. Gustáv Halaša si spomína, že sedeli v piatom bloku v Šaci, až potom sa začala stavať samostatná budova v areáli. „Okrem iného som mal na starosti zavádzanie systémov riadenia kvality, kde sme museli do detailov pripraviť technologické postupy tak, aby nevznikali nepodarky. Robili sme oponentúry výskumných prác, vytvorili k tomu celý mechanizmus. Nie iba závodné výskumné úlohy, ale aj odborové výskumné úlohy vyššieho typu, ktoré nám zadávalo Generálne riaditeľstvo hutníctva železa v Prahe.“

Ako dorastenec hrával basketbal, v mestskom parku pri tenisových kurtoch sa v zime hral hokej, v lete basketbal. Vonku, na antuke, bol to letný šport. Gustáv Halaša to mal z domu blízko. Aj pingpong sa tam hrával, ďalšia partia tam chodila na šachy. Pekné časy to boli. Ale športové aktivity robím aj na dôchodku,“ dodáva. Na Štúrovej ulici boli susedia so zakladateľom maratónu Vojtechom Bukovským, takže cesta k maratónu bola jasná, i keď samotný pán Bukovský sa nedožil Gustovej komentátorskej kariéry. Od gymnaziálnych čias na Šrobárke pričuchol k mikrofónu. Najprv v školskom rozhlase, kde ho dotiahol profesor, ktorý ocenil farbu jeho hlasu. Potom zareagoval na inzerát, ktorý pozýval na konkurz medzi hlásateľov v košickom televíznom štúdiu. Bol úspešný, začal chodiť na cviččítania, hlasovú výučbu. „Nikomu som o tom nič nepovedal, až keď som vedel, že budem naživo aj v obraze, oznámil som to mame. Povedal som jej: pozeraj vtedy a vtedy televízor. Boli s otcom na liečení v Sliači, voľakde v kultúrnom dome zohnali televízor a videli ma. Skoro odpadli. Boli to pionierske časy. Ako externista som v televízii pôsobil dlho. Robil som športové prenosy, basketbal, futbal, hokej, hádzanú, vodné pólo, dokonca aj bedminton. Ale natáčali sme aj záznamy zo závodných klubov, také kultúrne hodinovky, ktoré sa snímali a potom vysielali,“ spomína.

Ku komentovaniu maratónu priamo v uliciach Košíc ho pritiahol dlhoročný šéf organizačného výboru Ján Margita, ktorý Gustáva Halašu poznal z hlásenia na športoviskách. „Zavolal ma, či by som neprišiel, lebo on už nestíhal robiť všetko. Sám totiž dovtedy hlásil aj organizoval.“ Z košického maratónu sa robili federálne televízne prenosy, prichádzali aj také komentátorské hviezdy, ako Karol Polák, Štepán Škorpil. To sa ešte štartovalo na futbalovom štadióne na Lokomotíve. Tam začínal. „Len raz som chýbal, lebo som ležal so zápalom žíl v nemocnici v Šaci. Hovorím doktorovi, odídem ráno o ôsmej, prídem o pol štvrtej. Nepustil ma. Vraj s takou diagnózou nemôžem.“ Preto v tomto roku zapíše do svojej osobnej kroniky popri životnej osemdesiatke maratónsku 49-ku.

Keď budete v centre Košíc odpočítavať minúty do štartu tohtoročného Medzinárodného maratónu mieru, hlas, ktorý vás bude sprevádzať, bude patriť Gustávovi Halašovi. Ten istý železiari dlhé roky počúvajú aj na letných a zimných športových hrách, ktoré s radosťou a nadšením prichádza komentovať. Veď prichádza medzi svojich.

Empty

ODPORÚČAME

11.09.2019
Minister hospodárstva ocenil aj desiatich košických oceliarov
02.08.2019
Korporácia United States Steel zverejnila výsledky za 2. štvrťrok 2019
19.07.2019
Konáme v záujme zachovania našej konkurencieschopnosti
10.07.2019
Hutnícky priemysel čelí kritickým úskaliam