KONTAKT  |    _eng _sk

Potrebujeme riešenia, aby európske oceliarstvo prežilo
           



Pridané: 03.08.2016
Autor: Richard DREISIG
Kategória: Aktuality

Spoločnosť U. S. Steel Košice navštívilo takmer sto diplomatov z Bruselu

V piatok 22. júla prišlo do U. S. S­teel Košice bezmála sto diplomatov pôsobiacich v prípravnom orgáne Rady Európskej únie (COREPER I), ktorých do huty priviedol zástupca stáleho predstaviteľa SR pri EÚ Alexander Micovčin. Veľvyslanci členských štátov únie strávili na východe Slovenska tri dni a návšteva našej spoločnosti bola ideálnou príležitosťou ukázať im, ako funguje život v oceliarskej fabrike a tiež si pohovoriť o súčasných problémoch a výzvach, ktorým aktuálne čelíme.

Keďže prezident U. S. Steel Košice Scott Buckiso musel tesne pred príchodom návštevy pracovne odcestovať do Pittsburghu, úlohu hlavného hostiteľa prevzal viceprezident pre vonkajšie vzťahy, riadenie a rozvoj podnikania Miroslav Kiraľvarga. Bol zároveň aj hlavným rečníkom počas stretnutia v šikmej zasadačke hlavnej administratívnej budovy. „Radi by sme sa s vami podelili o fakty, respektíve problémy, s ktorými sa momentálne boríme. Po mítingu vám ukážeme našu hutu, ktorá je najväčším integrovaným závodom v strednej Európe,“ privítal hostí. Na prezentácii boli prítomní aj viceprezidenti Elena Petrášková, Christian Korn, Marcel Novosad, Richard Shank, Martin Pitorák, generálny manažér pre ochranu – Európa David Maxwell, ako aj ďalší manažéri podniku.

 

ZA PÄŤ ROKOV PRIŠLO O PRÁCU 85 TISÍC ĽUDÍ

Miroslav Kiraľvarga diplomatom priblížil aktuálnu situáciu v európskom oceliarstve, ktoré je strategickým dodávateľom mnohých priemyselných odvetví, či už stavebného, automobilového, potravinárskeho priemyslu, alebo celej európskej infraštruktúry. V Európskej únii, povedal, sa oceľ vyrába približne v 500 závodoch, v ktorých pracuje dovedna 320 tisíc ľudí. Zamestnanosť však od roku 2007 každý rok klesá, o miesta prišlo už 22 percent hutníkov. Ak sa neprijmú konkrétne opatrenia, tento trend, žiaľ, bude pokračovať. „Za ostatných deväť rokov stratilo v hutníctve prácu 85 tisíc ľudí. Čelíme neférovým obchodným praktikám štátov mimo Európskej únie, ako aj vysokým cenám energií a dodatočným nákladom z titulu prísnej environmentálnej politiky, ktoré naši konkurenti v tretích krajinách nezdieľajú. Európsky oceliarsky priemysel potrebuje okamžité riešenia, aby ostal konkurencieschopný aj v budúcnosti,“ skonštatoval.

 

ROZDIELY MEDZI EURÓPOU A ČÍNOU

Viceprezident poukázal aj na hlavné rozdiely ocele vyprodukovanej v Číne a v Európe. Patrí sem napríklad fakt, že pri výrobe jednej tony čínskej ocele sa dostane do ovzdušia o 60 percent viac skleníkových plynov, ako je to pri európskej oceli. Nehovoriac o obrovskej 400-miliónovej nadprodukcii v tejto krajine, ktorá je dvaapolkrát väčšia ako celková spotreba v Európskej únii. Miroslav Kiraľvarga počas prezentácie tiež ocenil kroky Európskej únie, ktoré doteraz na zmiernenie týchto problémov urobila, predovšetkým obnovenie monitorovania dovozov ocele do Európy, otvorenie viacerých antidumpingových a antisubvenčných šetrení, či registráciu importov a následne retroaktívnej účinnosti antidumpingových opatrení.

 

ČO BY POMOHLO EURÓPSKYM HUTNÍKOM

Momentálne je rozhodujúce, ako uviedol M. Kiraľvarga, aby EÚ čo najskôr modernizovala svoje ochranné obchodné nástroje. „Kritickým ostáva aplikácia pravidla tzv. nižšieho cla, ktoré sa spomedzi krajín združených v Svetovej obchodnej organizácii WTO uplatňuje iba v EÚ. Komisia už v roku 2013 navrhla, aby sa v niektorých prípadoch toto pravidlo neuplatňovalo, členské krajiny sa však v Rade doteraz v tejto otázke nevedia zjednotiť. Kým krajiny, ako Nemecko, či Slovensko návrh Komisie podporujú, Veľká Británia, či Česko jeho prijatie blokujú. Verím, že počas slovenského predsedníctva v Rade sa konečne posunieme ďalej a v prospech európskych výrobcov.“

Viceprezident pre vonkajšie vzťahy, riadenie a rozvoj podnikania sa tiež dotkol ďalšej aktuálne horúcej témy - udelenia štatútu trhovej ekonomiky (MES) Číne. Prezentoval názor, ktorý sa zhoduje s ostatnými producentmi či Asociáciou európskych výrobcov ocele EUROFER. „Európsky parlament pred niekoľkými týždňami zaujal jasné stanovisko – v rezolúcii jednoznačne odmietol, aby bola Čína považovaná za trhové hospodárstvo, keďže spĺňa iba jedno kritérium z piatich, na základe ktorých by jej takýto štatút mohol byť udelený. Európsky oceliarsky priemysel pre rovnaký dôvod trvá na tom, aby sa v prípade antidumpingových konaní voči čínskym výrobcom naďalej uplatňovala tzv. neštandardná metodológia výpočtu antidumpingových marží na základe cien porovnateľných produktov v krajinách, kde ceny nie sú deformované štátnou podporou a subvenciami,“ uviedol na margo MES.

V záverečnej časti prezentácie sa venoval systému obchodovania s emisiami po roku 2020. Ukázal analýzy, ktoré vypracoval nezávislý think-tank Ecofys. Z grafov vyplynulo, že európskych oceliarov v prípade, ak sa pravidlá EÚ ETS zmenia tak, ako to navrhla Európska komisia, zaťaží schéma obchodovania od roku 2020 do 2030 dodatočnými nákladmi až vo výške 34 mi­liárd eur, pričom 24 miliárd eur reprezentujú priame náklady a zvyšných osem nepriame náklady premietnuté do cien elektrickej energie. Podľa EUROFER-u je súčasná EBITDA (zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi - pozn. red.) v európskom oceliarskom priemysle na úrovni 35 eur na vyrobenú tonu ocele a takéto zvýšenie nákladov by teda viedlo k úplnej likvidácii nášho priemyslu. Podľa M. Kiraľvargu potrebujeme systém, ktorý bude garantovať najefektívnejším prevádzkam v ohrozenom sektore (tzv. carbon leakage) 100 percent bezodplatných emisných povoleniek a zároveň plnú kompenzáciu nepriamych nákladov v cene elektriny. Na to je potrebné zmeniť pomer prerozdelenia povoleniek určených do aukcií voči voľnej alokácii pre ohrozený priemysel z navrhovaných 57/43 percent aspoň na 51/49 percent. Navrhujeme tiež nové prepočítanie referenčných úrovní (tzv. benchmarkov) na základe reálnych priemyselných dát naj­efektívnejších prevádzok a so zohľadnením celého objemu odpadových plynov nevyh­nutne vznikajúcich pri výrobe ocele.

Po prezentácii sa spustila živá diskusia. Diplomatov napríklad zaujímalo, ako vidíme budúcnosť oceliarskeho priemyslu v Európe, ako sa budeme podieľať na plnení záväzku vyplývajúceho z parížskeho samitu, či implementujeme moderné „zelené“ technológie a či bude v Číne aj naďalej dominovať nadprodukcia ocele.

Druhá časť návštevy diplomatov z Bruselu bola venovaná exkurzii do výrobných prevádzok. V DZ Zušľachťovne a obalová vetva si prezreli pozinkovaciu linku č. 3 a oboznámili sa s výrobnými procesmi. Absol­vovali tiež autobusovú prehliadku divíznych závodov Energetika, Vysoké pece, Oceliareň, Teplá valcovňa a Studená valcovňa.

Empty

ODPORÚČAME

02.08.2019
Korporácia United States Steel zverejnila výsledky za 2. štvrťrok 2019
19.07.2019
Konáme v záujme zachovania našej konkurencieschopnosti
10.07.2019
Hutnícky priemysel čelí kritickým úskaliam
19.06.2019
U. S. Steel Košice odstavuje vysokú pec č. 2