Vyhľadávanie:

Prečo má zmysel podporiť oceliarstvo

Prečo má zmysel podporiť oceliarstvo

Zelené technológie sa bez ocele neobídu

Od 29. novembra do 3. decembra sa koná štvrtý ročník konferencie EURACTIV Slovensko s názvom Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky. Videá z jednotlivých dní konferencie nájdete na web stránke  https://euractiv.sk/sections/dekarbonizacia-priemyslu/

Nás najviac zaujal druhý deň konferencie, ktorý mal dať odpoveď na otázku „Ocitne sa slovenský priemysel na európskej periférii?“ Mette Koefoed Quinn, vedúca oddelenia implementácie ETS a IT na Generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre oblasť klímy, Milan Zvara, riaditeľ odboru politiky znižovania emisií skleníkových plynov z Ministerstva životného prostredia SR, Kateřina Davidová, výskumníčka z Inštitútu pre európsku politiku EUROPEUM a Juraj Sabol, generálny manažér pre stratégiu a riadenie projektov z U. S. Steel Košice diskutovali o tom, koľko máme času, aby náš priemysel ostal konkurencieschopný, aké politiky by motivovali ťažký priemysel investovať a kto má financovať náklady potrebné na nové technológie.

Juraj Sabol vo svojom vystúpení vysvetlil dôvody, prečo je dobré priemysel a samotné oceliarstvo podporiť.
„Na legislatívny balík „Fit for 55“ a na celú dekarbonizáciu sa dá pozerať aj ako na výzvu a príležitosť pre rast nášho priemyslu. Celá Európa sa potrebuje pretransformovať k nízko-uhlíkovým technológiám, s ktorými úzko súvisia obnoviteľné zdroje elektriny, elektromobilita a podobne. Väčšina týchto technológii budúcnosti je postavená v podstate z ocele. Dobrým príkladom je veterná elektráreň. Na každý inštalovaný MW je potrebných 200 ton ocele. Štúdie hovoria, že Európa potrebuje inštalovať okolo 23 GW ročne do roku 2050. Ak to prepočítame do spotreby ocele tak ide o 5 miliónov ton ocele ročne len na veterné elektrárne. Toto množstvo predstavuje viac ako je naša ročná výroba. To je jeden spôsob rastu. Druhým je, že využitie ocele v nových technológiách a preto sa dá o oceli hovoriť ako o spôsobe ukladania uhlíka. Opäť dobrým príkladom je veterná elektráreň. Jeden inštalovaný MW vyrobí 1 700 MWh ročne, čím oproti výrobe elektriny z uhlia, ušetríme cca 1 700 ton CO2.
Pri samotnej výrobe veternej elektrárne však vyprodukujeme iba 400 ton CO2.“
Oceľ použitá v nových zelených technológiách tak pomáha výrazne redukovať uhlíkovú stopu. Podotkol, že by bolo škodou nevyužiť potenciál výroby ocele v EÚ, keďže dovoz ocele z krajín mimo EÚ je väčšinou viac emisne a environmentálne náročná. Skonštatoval, že obrovský nárast poplatkov za CO2 nás vedie k tomu, aby sme naše krátkodobé a strednodobé plány prispôsobili dekarbonizácií. Jednou z oblastí podpory priemyslu je podpora CAPEX-ových investícií. Druhou oblasťou je podpora výroby nízko-emisnej elektriny a nakoniec i prístup k surovinám. Ako príklad uviedol vývoz viac ako 20 miliónov ton šrotu z EÚ do tretích krajín, ktorý by sa dal využiť pri výrobe nízko-emisnej ocele. V ďalšom kole otázok sa dotkli dovozu ocele do EÚ, ktorej import sa za necelých desať rokov zdvojnásobil v porovnaní s rokom 2010. Z pôvodných 15 miliónov ton ročne vzrástol na viac ako 30 miliónov ton za rok. Často išlo o dovoz z krajín, ktoré majú oveľa nižšie environmentálne štandardy ako má EÚ. Vytvorenie trhu so zelenou oceľou, premietnutie zvýšených nákladov na výrobu sa prejaví i v koncových cenách. Politiky zamerané na zelenú Európu by preto mali podporiť ochotu ľudí platiť viac za zelené výrobky.

V otázke nákladov na nové technológie bude zohrávať dôležitú úlohu dostupnosť čerpania finančných prostriedkov
z Plánu obnovy a odolnosti a Modernizačného fondu, o ktoré budeme mať záujem. Druhým faktorom bude dostupnosť lacnej zelenej elektrickej energie.

Na záver sa účastníci konferencie zhodli, že k zelenej transformácií je potrebná spolupráca medzi privátnym, verejným sektorom a so zákazníkmi. Je to príležitosť zmeniť Slovensko, Európu k lepšiemu.

Ďalšie články

EÚ potrebuje odolné a silné podniky

Tesne pred začiatkom maďarského predsedníctva Európskej únie, ktoré začalo v júli, sa stretli v Budapešti európski zamestnávatelia združení v BusinessEurope, aby rokovali o konkurencieschopnosti a odolnosti európskych podnikov. Republikovú úniu zamestnávateľov reprezentoval na tomto stretnutí jej prezident Miroslav Kiraľavarga.

Používame cookies, aby sme návštevníkom poskytli čo najväčšie pohodlie pri používaní tejto stránky. Viac info...