Národný park Poloniny v okrese Snina susedí s poľským a ukrajinským národným parkom. Väčšinu plochy týchto troch parkov tvoria lesy, kde prevládajú bukové porasty. Medzi nimi sú aj pralesy, ktorých najväčšia koncentrácia je práve v NP Poloniny a sú súčasťou prírodného dedičstva UNESCO. Významné percento plochy parku zaberajú lúky na hlavnom hrebeni Bukovských vrchov, nazývané poloniny. Vyskytuje sa tu viac než 800 druhov machu a 100 druhov lišajníkov. O zážitky z cykloturistiky z tohto výnimočného kraja sa podelila Erika Linkeschová z Ľudských zdrojov:

„Už tradične sa každý rok v lete stretávame široká rodina roztrúsená po Slovensku aj mimo neho. Obyčajne nás je 30 až 40 členov všetkých vekových kategórií. Prenajmeme si dostatočne veľkú chatu a strávime spolu predĺžený víkend. Tento rok sme sa stretli pod Sninským kameňom a okrem večernej opekačky, varenia gulášu a dobrej zábavy, sme si počas dňa spravili zaujímavý cyklo - výlet.

Naša trasa viedla z krásnej dedinky Zemplínske Hámre, cez mesto Snina až k vodnej nádrži Starina a odtiaľ už iba stúpaním do obce Ruské. Tento úsek je súčasťou projektu Poloniny Trail, ktorý sa modernizuje. Takmer po celý čas vedie trasa po asfaltovom povrchu, je bezpečná, široká. Cestou tam je to neustále stúpanie. Prevýšenie necelých 600 m nám dalo zabrať, keďže sme šliapali na klasických bicykloch, "elektrobiky" si nechávame na neskoršie časy. Trasa je nádherná, je z nej vidieť celú vodnú nádrž Starina. Vinie sa malebnými poľanami, zalesnenými kopcami, lúkami posiatymi kvetmi. Celá príroda v tom kraji je balzam pre oči a dušu.

Po naozaj náročnom stúpaní sme sa dostali do cieľa nášho výletu - obce Ruské, kde tamojší manželský pár prevádzkuje maličký bufetík s čapovaným alko aj nealko pivom a kofolou. Nebolo väčšej odmeny. Posedeli sme si tam nejaký čas a cesta späť už bola oveľa ľahšia, keďže sme takmer celý čas klesali. Cestou sme sa vykúpali v studenej Ciroche, ktorá vyteká zo Stariny. Voda mala 4 stupne. Bolo to naozaj osviežujúce, keďže teploty počas dňa vystúpili až na 35 stupňov. Potom naša trasa viedla po cyklochodníku na Sninské rybníky. Po ďalšej krátkej pauze, kedy nám veľmi vhod padlo nealko pivo v miestnom kempe, rozhodli sme sa vyšliapať k „Umartemu“. Tu vraj miestni obyvatelia našli počas prvej svetovej vojny neznámeho, mŕtveho vojaka a toto miesto pomenovali Pri Umretom. A potom už nasledovala cesta do Sniny a späť do Zemplínskych hámrov. To bola asi tá najťažšia časť, nekonečným kopcom sme šli z už naozaj posledných síl. Mali sme v nohách okolo 70 kilometrov, pocit únavy a zároveň nadšenia, spokojnosti a vďačnosti za nádherne prežitý deň. Večer už bol o oddychu, chutnom jedle, rodine, priateľstvách. 
Z celého tohto víkendu budem čerpať energiu dlhý čas."