Slovenský Červený kríž oceňoval bezpríspevkových darcov krvi

Čerstvými držiteľmi zlatej Janského plakety za bezpríspevkové darcovstvo krvi sú od minulého týždňa aj traja oceliari. Zľava Valentín Sabadšág, Miroslav Janok a Jozef Franc. Pracujú v Oceliarni 1 pri konvertoroch a dokonca na jednej zmene.

Viac ako stosedemdesiat bezpríspevkových darcov krvi si minulý týždeň v obradnej sieni Mestskej časti Košice - Staré mesto prevzalo slávnostne diamantové, zlaté a strieborné plakety Prof. MUDr. Jana Janského za mnohonásobné darcovstvo krvi. Slovenský Červený kríž, Územný spolok Košice - mesto, v tomto roku oceňoval darcov už päťkrát, šieste stretnutie sa uskutoční ešte s bronzovými darcami.

Do konca novembra darovalo krv bez nároku na finančnú odmenu v Košiciach pätnásť tisíc darcov. Informovala o tom Lucia Cangárová, riaditeľka Územného spolku SČK Košice - mesto. Striebornú plaketu prevzalo v uplynulých dňoch 127 darcov, z nich deväť žien. Zlatú plaketu udelili 41 darcom, päť z nich sú ženy. Na diamantovú plaketu za osemdesiat bezpríspevkových odberov získali nárok piati Košičania. Takmer polovica darcov je z U. S. Steel Košice.

Medzi zlatými darcami bola i trojica oceliarov. Valentín Sabadšág, Jozef Franc a Miroslav Janok pracujú v prevádzke Konvertory Oceliarne 1 a sú dokonca kolegami aj na jednej zmene. Dokopy ich dala náhoda, vraví majster Valentín Sabadšág. "Ako sa vraví, prsty má v tom aj náš, teraz už bývalý kolega Pavol Havier. O ňom je známe, že bol dlhoročným darcom krvi. Skúsili sme to i my a približne od rokov 1979 - 80 sa z toho stala pravidelnosť. Teraz je to pre nás už doslova potreba. Ak nejdeme na odber krvi každé tri mesiace, necítime sa dobre," usmeje sa. "Ak bude zdravie slúžiť, určite budeme chodiť na odbery aj ďalej. A či to skúsime dotiahnuť na diamantové plakety? Nuž, na to treba ešte raz toľko odberov ako na zlato a teda takých dobrých desať rokov. Ale prečo nie?"

V Oceliarni 1 je, vraví, darcov krvi dosť. Určite je to i preto, že v ťažkej prevádzke si chlapi dokážu vážiť život a možno viac ako inde cítia spolupatričnosť jeden voči druhému. "Nechválime sa, keď treba ochotne pomôžeme," krátko povie majster. Hoci tých chvíľ, keď je niekto iný v núdzi, by si určite želali čo najmenej.