KONTAKT  |    _eng _sk

V zbierke mu chýba hutnícky titul
           



Pridané: 10.12.2015
Autor: Milan KATUNSKÝ
Kategória: Projekty pre zamestnancov

Náš spolupracovník Vladimír Buc veľmi skoro presedlal z výkonnostného športu na amatérsky

V živote každého z nás sú chvíle, keď sa musí vzdať niektorých obľúbených činností. Najmä v športe. A to nielen zo zdravotných dôvodov, ale niekedy aj pre nedostatok času. Tak to bolo aj v prípade nášho kolegu Vladimíra Buca (na snímke vpravo), ktorý pracuje vo firme od roku 1991, v súčasnosti na úseku BSC v útvare excelentnosti procesov ako špecialista pre testovanie a kvalitu. Keďže bol v mladosti pohybovo nadaným žiakom, už v základnej škole si to všimli funkcionári atletického oddielu TJ VSŽ a zlákali ho pre kráľovnú športu - ľahkú atletiku.

„Bol to tréner Bartolomej Gurský, ktorý mal najväčšiu zásluhu na tom, že som sa v roku 1969 ocitol v kádri žiackeho tímu oranžovo-čiernej TJ VSŽ. Postupne som prechádzal od žiakov cez dorast až medzi juniorov. Za ten čas sme sa v rokoch 1970 až 1975 stali dvakrát majstrami Slovenska v súťaži družstiev a raz sme skončili druhí. To boli moje najväčšie kolektívne úspechy,“ zalovil v spomienkach V. Buc a pokračoval: „Keďže výsledky družstva sa v atletike rátajú z výkonov jednotlivcov, snažil som sa v rôznych disciplínach dosiahnuť čo najviac. Učarovali mi trojskok a diaľka, ale aj viacboje. Pod odborným vedením trénera Kolčitera moje výkony prudko rástli a ako 16-ročný som získal bronz na majstrovstvách Slovenska v trojskoku aj v osemboji. Ale neboli to len skoky. V behu na 110 metrov prekážok som v súťaži družstiev získal druhé miesto na majstrovstvách Slovenska a následne aj na majstrovstvách vtedajšej Československej republiky v Jablonci nad Nisou. Potom ešte dva roky, už ako junior, som pomáhal zbierať body v rôznych disciplínach (skok do diaľky, trojskok a 110 m cez prekážky) pre seniorské družstvo TJ VSŽ v najvyššej slovenskej atletickej lige.“

S atletikou skončil, keď začal študovať na elektrotechnickej fakulte VŠT v Košiciach. Na šport však nezanevrel, iba z výkonnostného presedlal na amatérsky. So spolužiakmi hrával basketbal a popri štúdiu sa venoval i tenisu. Dokonca s partiou tenisových nadšencov založil tenisový oddiel Hutné stavby Košice. Podobne ako v basketbale, aj s raketou sa pri nízkej sieti zúčastňoval rôznych mestských amatérskych súťaží. Keď v roku 2000 podstúpil operáciu kolena, na nejaký čas musel ísť šport stranou. S basketbalom a tenisom sa musel rozlúčiť natrvalo.

S manželkou Ivicou, tiež bývalou atlétkou, majú dve dcéry, ktoré už od útleho veku viedli k športovaniu, najmä lyžovaniu. „Neverili by ste, ale ja som si svoje prvé „zjazdové“ lyže kúpil až ako 28-ročný, keď som začal so zjazdovým lyžovaním. Tomuto krásnemu a náročnému športu sa s manželkou venujeme dodnes,“ prezradil. „Už v školskom veku som si síce vyskúšal bežky, ale strmšie zjazdové svahy prišli na rad až oveľa neskôr. S manželkou sme sa učili sami, bez inštruktora, ako väčšina začiatočníkov v tých časoch. Dokonca sme si mysleli, že lyžovanie už dokonale ovládame... Až kým naše deti nezačali trénovať v lyžiarskom klube pod odborným vedením. Vtedy sme aj my rodičia čo to pochytili z naozajstného lyžiarskeho umenia a lyžovanie tak pre nás nabralo úplne iný rozmer,“ dodal. V roku 1999 sa po prvý raz odhodlal postaviť na štart obrovského slalomu na našich zimných športových hrách. Nebol medzi najhoršími, skončil na 11. mieste. To ho povzbudilo, začal intenzívnejšie trénovať a v roku 2004 sa po prvýkrát už postavil v kategórii mužov do 50 rokov na „bedňu“.

„Najúspešnejší pre našu famíliu bol však rok 2006. S manželkou sme na Jahodnej vo svojich vekových kategóriách obsadili tretie miesta a naše dcéry v súťaži o Memoriál Jána Tichého zvíťazili. Staršia Zuzana vyhrala medzi juniorkami a mladšia Petra bola prvá v kategórii starších žiačok a získala aj Putovný pohár Jána Tichého pre najrýchlejšiu pretekárku,“ vyjadril V. Buc radosť zo zisku štyroch pohárových trofejí.

V krátkej rekapitulácii je medailová bilancia úspechov V. Buca medzi bránkami obrovského slalomu našich zimných športových hier veľmi úspešná, hoci z víťazstva sa netešil ani raz. V konečnom poradí skončil tri razy druhý a štyrikrát tretí. Okrem toho zaznamenal aj štyri umiestnenia na štvrtých priečkach. Chýba mu teda už len titul. Verí, že sa mu ho podarí vybojovať v najbližších rokoch.        

Empty

ODPORÚČAME

21.07.2022
Nedostali ste sa na EXPO do Dubaja? Nevadí, technologické novinky uvidíte aj na FSD.
21.06.2022
Skrášlený útulok vďaka milovníkom zvierat

Zásady ochrany osobných údajov

Používame cookies, aby sme návštevníkom poskytli čo najväčšie pohodlie pri používaní tejto stránky. Viac info...