Náš spolupracovník Vladimír Buc veľmi skoro presedlal z výkonnostného športu na amatérsky

V živote každého z nás sú chvíle, keď sa musí vzdať niektorých obľúbených činností. Najmä v športe. A to nielen zo zdravotných dôvodov, ale niekedy aj pre nedostatok času. Tak to bolo aj v prípade nášho kolegu Vladimíra Buca (na snímke vpravo), ktorý pracuje vo firme od roku 1991, v súčasnosti na úseku BSC v útvare excelentnosti procesov ako špecialista pre testovanie a kvalitu. Keďže bol v mladosti pohybovo nadaným žiakom, už v základnej škole si to všimli funkcionári atletického oddielu TJ VSŽ a zlákali ho pre kráľovnú športu - ľahkú atletiku.

„Bol to tréner Bartolomej Gurský, ktorý mal najväčšiu zásluhu na tom, že som sa v roku 1969 ocitol v kádri žiackeho tímu oranžovo-čiernej TJ VSŽ. Postupne som prechádzal od žiakov cez dorast až medzi juniorov. Za ten čas sme sa v rokoch 1970 až 1975 stali dvakrát majstrami Slovenska v súťaži družstiev a raz sme skončili druhí. To boli moje najväčšie kolektívne úspechy,“ zalovil v spomienkach V. Buc a pokračoval: „Keďže výsledky družstva sa v atletike rátajú z výkonov jednotlivcov, snažil som sa v rôznych disciplínach dosiahnuť čo najviac. Učarovali mi trojskok a diaľka, ale aj viacboje. Pod odborným vedením trénera Kolčitera moje výkony prudko rástli a ako 16-ročný som získal bronz na majstrovstvách Slovenska v trojskoku aj v osemboji. Ale neboli to len skoky. V behu na 110 metrov prekážok som v súťaži družstiev získal druhé miesto na majstrovstvách Slovenska a následne aj na majstrovstvách vtedajšej Československej republiky v Jablonci nad Nisou. Potom ešte dva roky, už ako junior, som pomáhal zbierať body v rôznych disciplínach (skok do diaľky, trojskok a 110 m cez prekážky) pre seniorské družstvo TJ VSŽ v najvyššej slovenskej atletickej lige.“

S atletikou skončil, keď začal študovať na elektrotechnickej fakulte VŠT v Košiciach. Na šport však nezanevrel, iba z výkonnostného presedlal na amatérsky. So spolužiakmi hrával basketbal a popri štúdiu sa venoval i tenisu. Dokonca s partiou tenisových nadšencov založil tenisový oddiel Hutné stavby Košice. Podobne ako v basketbale, aj s raketou sa pri nízkej sieti zúčastňoval rôznych mestských amatérskych súťaží. Keď v roku 2000 podstúpil operáciu kolena, na nejaký čas musel ísť šport stranou. S basketbalom a tenisom sa musel rozlúčiť natrvalo.

S manželkou Ivicou, tiež bývalou atlétkou, majú dve dcéry, ktoré už od útleho veku viedli k športovaniu, najmä lyžovaniu. „Neverili by ste, ale ja som si svoje prvé „zjazdové“ lyže kúpil až ako 28-ročný, keď som začal so zjazdovým lyžovaním. Tomuto krásnemu a náročnému športu sa s manželkou venujeme dodnes,“ prezradil. „Už v školskom veku som si síce vyskúšal bežky, ale strmšie zjazdové svahy prišli na rad až oveľa neskôr. S manželkou sme sa učili sami, bez inštruktora, ako väčšina začiatočníkov v tých časoch. Dokonca sme si mysleli, že lyžovanie už dokonale ovládame... Až kým naše deti nezačali trénovať v lyžiarskom klube pod odborným vedením. Vtedy sme aj my rodičia čo to pochytili z naozajstného lyžiarskeho umenia a lyžovanie tak pre nás nabralo úplne iný rozmer,“ dodal. V roku 1999 sa po prvý raz odhodlal postaviť na štart obrovského slalomu na našich zimných športových hrách. Nebol medzi najhoršími, skončil na 11. mieste. To ho povzbudilo, začal intenzívnejšie trénovať a v roku 2004 sa po prvýkrát už postavil v kategórii mužov do 50 rokov na „bedňu“.

„Najúspešnejší pre našu famíliu bol však rok 2006. S manželkou sme na Jahodnej vo svojich vekových kategóriách obsadili tretie miesta a naše dcéry v súťaži o Memoriál Jána Tichého zvíťazili. Staršia Zuzana vyhrala medzi juniorkami a mladšia Petra bola prvá v kategórii starších žiačok a získala aj Putovný pohár Jána Tichého pre najrýchlejšiu pretekárku,“ vyjadril V. Buc radosť zo zisku štyroch pohárových trofejí.

V krátkej rekapitulácii je medailová bilancia úspechov V. Buca medzi bránkami obrovského slalomu našich zimných športových hier veľmi úspešná, hoci z víťazstva sa netešil ani raz. V konečnom poradí skončil tri razy druhý a štyrikrát tretí. Okrem toho zaznamenal aj štyri umiestnenia na štvrtých priečkach. Chýba mu teda už len titul. Verí, že sa mu ho podarí vybojovať v najbližších rokoch.