
Pokračujeme júlovými článkami z nášho archívu z rokov 1991 až 2000. Júl bol mesiacom vynálezu budúcnosti, modernizačných aktivít, ale aj záplav, ktoré postihli okolité obce.
Kokily z našej zlievárne
12. júla 1991
Na zábere úsek expedície kokíl.
Závod zlieváreň vyrába kokily nielen pre potreby našej oceliarne, ale aj pre iných tuzemských či zahraničných odberateľov.
Do potoka sa vráti život
19. júla 1991
Upravňa priemyselných odpadových vôd v súčasnosti.
Sokolanský potok. Len málo ľudí si pamätá, ako pôvodne vyzeral. Po vybudovaní predčistenia odpadových vôd z Východoslovenských železiarní v roku 1974 došlo k jeho premiestneniu a tým navždy zmenil svoju pôvodnú tvár. I keď z prevádzkovania huty mu muselo byť dosť horúco. Veď sa často červenal. Nielen vysoký obsah železa, ale aj iné nečistoty prispeli k tomu, že život z tohto potoka zmizol a stal sa mŕtvou stokou. Až výstavba predčistenia zmenila túto situáciu. A čo je najhlavnejšie, výstavba úpravne priemyselných a odpadových vôd by mala dať konečnu odpoveď na otázku, či sa život do Sokolanského potoka vráti.
Úpravňa nabehla do skúšobnej prevádzky vlani v decembri. Dnes môžeme hodnotiť prvý polrok. Čerpacia stanica si svojej úlohy zhostila veľmi dobre. Do prevádzky bolo uvedené aj laboratórium s kompletným vybavením (na foto: Magda Zlacká). Pomaly dostáva svoje šaty aj okolie úpravne. Do 31. júla 1991 má dodávateľ Inžinierske stavby Košice ukončiť terénne úpravy.
Súčasťou úpravne je aj predčistenie odpadových vôd.
Otázka kvality vratnej vody závisí od režimu prevádzkovania. Dosahovaná kvalita spĺňa požiadavky odberateľov. Dodaných takmer 2 milióny kubíkov vody za 1. polrok dokazuje opodstatnenosť tejto stavby. V súčasnosti sa do VSŽ vracia 200 – 300 l/s a jej množstvo sa bude zvyšovať až po dôkladných rozboroch o vplyve vratnej na prídavnú vodu vo VSŽ. Po priaznivých výsledkoch môžeme ísť s výkonom až na plánovaných 500 sekundových litrov.
Celá táto situácia sa priaznivo prejavuje aj na Sokoľanskom potoku, o čom môžu hovoriť najmä Senčania. Do Sokoľanského potoka sa opäť vrátil život. Teraz už záleží len na prevádzkovateľoch, aby táto najväčšia ekologická stavba plnila svoj účel. Predpokladáme, že sa svojimi výsledkami podpíše na zlepšení životného prostredia celého regiónu.
- krátené -
Ako ďaleko sme za svetom
8. júla 1992
Japonci venujú vzdelávaniu jeden deň v týždni.
Každá dobre prosperujúca firma vo svete venuje na vzdelávanie svojich zamestnancov ročne 5–10 dní pre každého, špičkový manažment trávi ročne v učebniach 15–20 dní. Považujú to za nutné minimum pre udržanie kroku s technikou, kontinuitu vzdelávania. Japonská firma Toyota školí každého zamestnanca dokonca jeden deň v týždni.
Keby sme sa chceli vyrovnať aspoň priemerným číslam, denne by sa muselo vzdelávať 1000 pracovníkov. Do priemeru u vyspelých firiem nie sú započítané jazykové kurzy, ktoré dnes zatiaľ tvoria väčšinu kurzov.
Dosiahnuť toto číslo je v terajších podmienkach nemysliteľné. Je treba minimálne 60 ďalších učební pre 5-6 dní v týždni na dve smeny a modernú techniku.
Vo svete prebieha financovanie vzdelávania v troch okruhoch. Prvý tvorí vzdelávanie, na ktorom má záujem korporácia, preto ho i financuje. Druhý okruh tvorí vzdelávanie, ktoré platia, pretože ho potrebujú, jednotlivé spoločnosti. Tretí okruh, to je vzdelávanie navyše, o ktoré majú záujem jednotliví pracovníci, tým pádom si ho platia sami.
Peniaze sa dajú získať z nových aktivít, ale tie je možné uskutočniť len vtedy, keď sú dokonale vybavené učebne a vyškolený tím lektorov. A na to treba peniaze.
ETC VŠZ, s.r.o. začali preto pripravovať normu o vzdelávaní, ktorá má pomôcť vyjsť zo slepej uličky. Celoživotné vzdelávanie to je potreba i záruka úspešného rastu každého človeka. A od toho závisí i prosperita firmy a spoločnosti.
- krátené -
VYNÁLEZ BUDÚCNOSTI
15. júla 1992
Ako je to možné? Na to niekto predsa musel prísť už dávno!
Slová v nadtitulku článku vystihujú prekvapenie vysokoškolských odborníkov z Technickej univerzity, ked inžinieri z útvaru diagnostika energetických zariadení spoločnosti Oceľ VSŽ s r.o. prišli na metódu, ako znížiť emisie škodlivých látok, najmä oxidu uhoľnatého v aglomeračných spalinách. Údiv vari vyvolal aj fakt, že jej realizácia si nevyžiadala žiadne investičné náklady, ale aj to, že doteraz nebol vyvinutý a priemyselne využitý spôsob ako obsah tohto oxidu znížiť a že je to vlastne celosvetový problém. Nechajme však hovoriť Ing. Ivana Gajdoša.
„Všetko sa vlastne začalo v laboratórnych podmienkach výroby aglomerátu na pokusnej panvičke metalurgie VSŽ a.s. a na katedre železiarstva Hutníckej fakulty TU v Košiciach. Pokusy boli síce zamerané v prvom rade na získanie kvalitného aglomerátu, ale do popredia sme kládli aj ekologickú stránku problému. No laboratórne výsledky poukázali na možnosť, ako znížiť množstvo exhalátov v aglomeračnom procese. V centre pozornosti boli najmä plynné emisie a z nich oxid uhoľnatý, pretože výskyt tohto jedovatého plynu je v spalinách pomerne vysoký. Rozhodli sme sa, že sa s týmto problémom viac popasujeme. Preto sme uskutočnili dlhodobé detailné merania na spekacom páse č. 4 s nasadením analyzačnej a počítačovej techniky. Po zmapovaní ekologického stavu sme začali postupne aplikovať výsledky z laboratórnych skúšok. Podarilo sa nám znížiť množstvo oxidu uhoľnatého priamo v prevádzkových podmienkach regulovaním si tzv. plynnej fázy. Praktických ťažkostí však bolo nemálo. Podmienky merania množstva spalín a ich analýzy sú totiž veľmi náročné. No vďaka dobrej spolupráci s vedením prevádzky aglomerácia boli všetky problémy odstránené a od 1. 9. 1991 je unikátny prístroj, vyvinutý vo VSŽ a.s. úspešne využívaný.“
„Vynález vlastne rieši technický problém ekologickej a ekonomickej regulácie aglomeračného procesu,“ pokračuje Ing. Ladislav Radomský. „Môže byť navyše využitý prakticky vo všetkých aglomeračných prevádzkach hutníckeho priemyslu.“
Zdokonalením horenia a spaľovania sa emisie oxidu uhoľnatého znížili o jednu tretinu, pokleslo aj množstvo tuhých emisií, a to za rok až o 3 859,2 tony. Podstatne sa zníži aj príkon elektrickej energie na pohon exhaustorov, čím sa ročne ušetrí 4 960 MW. Využitie vynálezu zreteľne zlepšuje životné prostredie a umožňuje znížiť poplatky na tomto úseku za znečisťovanie ovzdušia približne o 50 percent.
- krátené -
LEPŠIA TAVBA PRE ZPO
21. júla 1993
Prínos mimopecnej prípravy ocele
Koncom marca tohto roku sa v Oceliarni I uskutočnili garančné skúšky zariadenia na mimopecnú prípravu ocele. Technológiu dodali firmy Elkem Scanlance zo Švédska a české Vítkovice. Zariadenie umožňuje chemickú i tepelnú homogenizáciu taveniny a za použitia odsírovacích zmesí aj jej odsírenie.
Majstra sekundárnej metalurgie Oceliarne I Gabriela Dolného sme sa opýtali na doterajšie skúsenosti z využívania zariadenia.
„Spracovali sme osem tavieb reprezentantov štyroch akostných skupín ocelí. Z toho šesť v bázických panvách a dve v kalinitových. Výsledky akostných parametrov spracovaných tavieb potvrdili schopnosť zariadenia dosahovať garantované parametre. Hneď po skončení garančných skúšok nabehlo zariadenie na normálny prevádzkový režim.
Zariadenie odbremeňuje pracovisko konvertorov. Po odpichu sa tavba nezdržiava na konvertoroch, ale je presunutá na mimopecnú prípravu ocele a tam kompletné dohotovená a pripravená na odlievanie na ZPO. Pri dodržaní všetkých podmienok je možné dosiahnuť hlboké odsírenie ocele, čo umožní vyrábať vysokoakostné značky. Dosiahnutá lepšia homogenita tavieb priaznivo ovplyvňuje odlievanie na zariadení pre plynulé odlievanie ocele do brám."
Modernizačný program v teplej valcovni pokračuje
27. júla 1994
Na rade sú narážacie pece
Súčasná úroveň produkcie závodu teplá valcovňa spĺňa kritériá náročného európskeho štandardu a umožňuje etablovať sa na svetovom trhu oceľových plochých výrobkov - teplých pásov a plechov. Toto postavenie by si valcovači nemohli vydobyť bez sústavnej modernizácie výrobných agregátov. Modernizačný program v závode, predovšetkým na teplej širokopásovej trati, sa začal cieľavedome napĺňať už od roku 1973.
„Modernizačné akcie boli orientované na zvýšenie výkonov na úroveň 3,2 milióna ton teplých zvitkov ročne. Zlepšenie geometrických, mechanických vlastností, rozšírenie rozmerováho a akostného sortimentu v hrúbkach od 1,8 do 12,5 mm a Re na úroveň 800 MPa, zlepšenie riadenia procesu valcovania realizovaním automatizovaného systému riadenia výroby a zníženia energetickej a materiálovej náročnosti výroby," konštatoval riaditeľ závodu teplá valcovňa Ing. Otto Bauer.
Vzhľadom na celkovú náročnosť prebiehala modernizácia v štyroch etapách.
V rámci prvých dvoch etáp v 70. tých rokoch sa zvýšil výkon na 2,58 mil ton ročne, výrazne sa skvalitnil povrch výrobkov i jeho kozmetika. V tretej stavbe, predovšetkým realizáciou ASRTP hotovného poradia teplej širokopásovej trate 1700, sa dosiahol vysoký európsky štandard v oblasti zníženia tolerancií geometrických parametrov a tepelno – deformačného režimu. Po realizácii štvrtej stavby sa dosiahli v oblasti kvality výsledky porovnateľné s európskym štandardom prakticky vo všetkých parametroch i v rade technicko-hospodárskych ukazovateľov. Už v roku 1992 dosiahli na trati ročnú výrobu viac ako 3 200 000 ton, čo je zatiaľ ročný rekord.
“V rokoch 1994 - 1998 chceme na základnom agregáte valcovacej trate rekonštruovať narážacie pece, realizovať automatizovaný systém riadenia valcovacieho procesu na prípravnom poradí, na hotovnom poradí chceme doterajší automatizovaný systém riadenia valcovania procesu doplniť o zavedenia automatickej regulácie priečneho profilu a rovinnosti teplého pásu. Zníženie tolerancie mechanických hodnôt a rozšírenie hrúbkového sortimentu tepleho pásu, chceme dosiahnuť rekonštrukciou výbehového valníka s laminárnym chladením za hotovným poradím a rekonštrukciou navíjačiek,“ informuje Ing. Bauer.
Zbytočne vyhasnuté životy
3. júla 1995
Malá neopatrnosť – veľké následky
Krátkodobá neopatrnosť si znovu vyžiadala svoju daň – vyhasnuté ľudské životy.
V posledný májový deň zámočník divízneho závodu teplá valcovňa prechádzal pozdĺž koľaje v hale predvalkových hál. Osudným sa mu stalo vkročenie do prechodového prierezu koľaje bez predchádzajúceho rozhliadnutia sa. Zvukové znamenia, ktoré dal rušňovodič pred vjazdom do haly, postihnutý zrejme nepočul. Ani okamžité brzdenie rušňovodiča, po upozornení posunovačom, nezabránilo zrážke. Prechádzajúci rušeň zámočníka zachytil ľavou prednou časťou a odhodil ho vedľa koľajiska na betónovú podlahu haly. Nárazom a následným pádom utrpel vážne poranenie hlavy, ktorému o týždeň podľahol.
Podobne sa skončila aj ďalšia nehoda, ktorá sa stala ráno 18. júna 1996. Z nočnej zmeny zo závodu Oceliareň išiel pešo smerom k vrátnici č.1 súkromný podnikateľ, ktorý pracoval pre firmu Ferrokov v rámci dodávateľských prác pre spomínaný závod. Žiaľ, pri prechádzaní cez hlavnú cestu S-013 v blízkosti križovatky k spomínanej vrátnici, nevšimol si autobus prichádzajúci zľava, ktorý ho zrazil. Na následky ťažkého poranenia hlavy o dva dni zomrel.
Obidva spomínané prípady z uplynulých dní majú jedno spoločné – nepozornosť a neopatrnosť pri chôdzi po komunikáciách a pri prechádzaní cez koľaje.
Opätovne pripomíname našim zamestnancom a všetkým, ktorí sa pohybujú v priestoroch areálu VSŽ, že opatrnosti nie je nikdy dosť. Všetkým nehodám je možné zabrániť!
Otvorené dvere v klube vyvolených
19. júla 1995
VSŽ a.s. je od 12. júla pridruženým členom Euroferu
To, o čo sme sa v ostatných rokoch intenzívne usilovali, sa 12. júla 1995 stalo skutočnosťou. Prezident VSŽ a.s. RNDr. Ján Smerek, CSc. a generálny riaditeľ Euroferu Dietrich von Hülsen podpísali v Bruseli zmluvu o pridruženom členstve VSŽ a.s. v tomto významnom európskom združení výrobcov ocele. Stali sme sa tak prvou spoločnosťou z krajín strednej a východnej Európy, ktorá pridružené členstvo v EUROFERe získala.
Prijatie do "klubu vyvolených", ako sa asociácii výrobcov ocele hovorí, je ocenením nášho seriózneho partnerstva vo vzťahu k ostatným výrobcom ocele, ocenením dosahovanej kvality výroby. Členovia EUROFERu nás považujú za korektných partnerov a chcú s nami spolupracovať.
Pridružené členstvo Eurofere prináša aj rad výhod v oblasti lepšej vzájomnej informovanosti. Budeme mať prístup k štatistickým informáciám, k informáciám o reštrukturalizácii a modernizácii oceliarskeho priemyslu, investičných programoch. Dostaneme sa k predpovediam a analýzam trhu s oceľou a surovinami. Viac môžeme spolupracovať v technickej oblasti. Naši experti budú členmi odborných komisií EUROFERu.
Prijatie našej akciovej spoločnosti za pridruženého člena EUROFERu je konkrétnym príspením k úsiliu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.
Nový konvertor číslo 5 už v prevádzke
17. júla 1996
Minulý týždeň sa skončila jedna z najvýznamnejších investičných akcií vo VSŽ
Od 7. júna patrila k najvýznamnejším investičným akciám vo VSŽ a.s. výmena konvertorovej nádoby číslo 5 na Oceliarni 2, ktorá si vyžiadala náklady vo výške 600 miliónov Sk.
Generálnym dodávateľom výmeny 295 ton vážiaceho konvertora bola spoločnosť VSŽ Inžiniering a na celej akcii sa podieľali závod Projekta, divízne závody Mechanika a Mart, spoločnosť VSŽ Mostáreň, Procesná automatizácia VSŽ a košická firma Slovmont. V rámci tejto akcie musela byť na dvadsať dní odstavená Oceliareň 2 a súbežne s výmenou konvertorovej nádoby bola realizovaná generálna oprava mokrej plynočistiarne, ventilov, redukčných staníc, vodného hospodárstva, kyslíkových trysiek a výmena zavážacieho a riadiaceho systému.
Vďaka tejto investičnej akcii sa zvýši nielen kvantita a kvalita vyrobenej ocele ale zachytávaním škodlivých splodín, ktoré vznikajú pri výrobe ocele, sa podstatne zlepší tiez pracovné a životné prostredie.
VSŽ očami detí
2. júla 1997
Tibor Brič (13-ročný) takto umelecky stvárnil svoj pohľad na VSŽ
Individuálne skúšky v auguste
30. júla 1997
Ako pokračuje výstavba lakoplastovacej linky
Výstavba lakoplastovacej linky sa každý deň viac približuje k svojmu záveru. Do skúšobnej prevádzky by ju mali uviesť už v septembri tohto roku.
Súčasnú situáciu približuje Peter Tomčík, vedúci odboru výstavby divízneho závodu Studená valcovňa v spoločnosti Inžiniering a náčelník štábu výstavby.
„Dokončovacie práce na montáži pokračujú plynule. Riadaci štáb spolu so zahraničnými dodávateľmi CMI Cockerill začali na ukončených uzloch vstupného úseku oživovacie práce, kontrolu zapojenia, kontrolu výmeny signálov, preplachy ukončených hydraulických rozvodov a točenie jednotlivými pohonmi, ako predprípravu na začatie individuálnych skúšok.
Predpokladáme, že individuálne skúšky celej linky začneme od 15. augusta 1997 za predpokladu, že chýbajúce dodávky budú na stavbe najneskôr do 31. júla tohto roku.“
Na fotografii pecný úsek lakoplastovacej linky, kde v súčasnosti pokračujú práce na odsávaní.
Záplavy na východnom Slovensku
29. júla 1998
Naša firma bola medzi prvými
Naša firma bola medzi prvými, ktorá podala pomocnú ruku záplavami postihnutým obciam na východnom Slovensku.
Okrem finančnej pomoci je to aj materiálna, o čom svedčí skutočnosť, že v piatok ráno odišlo z parkoviska pri Výskumnom a skúšobnom ústave vo VSŽ do spomínaných oblastí za účelom likvidácie vzniknutých škôd štrnásť nákladných automobilov, dve cisterny a dve rýpadla typu UDS.
Tridsať rokov výroby dynamoplechov vo VSŽ
14. júla 1999
Dynamoplechy z VSŽ od roku 1969
Izotropné plechy pre elektrotechniku, tzv. dynamoplechy, našli uplatnenie vo výrobnom programe VSŽ už pred tridsiatimi rokmi. Dynamoplech sa uplatňuje v elektrickom stroji ako významný aktívny materiál. Magnetický obvod elektrického stroja vyrobený z dynamoplechu predstavuje približne 40 percent hmotnosti elektrického stroja a 30 percent jeho ceny.
Kvalita dynamoplechu ovplyvňuje hmotnosť stroja, jeho vonkajšie rozmery a účinnosť. Už tridsať rokov vyrábame plechy s vysokou pridanou hodnotou s ich významným uplatnením na domácom i zahraničnom trhu.
Na fotografii Dynamolinka č. 2 v divíznom závode Studená valcovňa spoločnosti VSŽ OCEL s.r.o.
Nekaždodenný pohľad na hutu zo suchej haldy
19. júl 2000
Druhotné využitie odpadu
Za tridsaťpäť rokov kopec, na ktorom VSŽ a.s. uskladňuje vedľajšie produkty a priemyslový odpad kategórií ostatný a zvláštny, narástol do výšky takmer tridsať metrov a zaberá plochu bezmála stopäťdesiat hektárov. Jedným zo spôsobov ako sa vyrovnať s touto starou ekologickou záťažou je odpad druhotne využiť. V súčasnosti sa tu ťaží a separuje kovová substancia z vysokopecnej a oceliarskej trosky. V popredí spracovateľský závod Slag-Scrap a.s., ktorý spracováva vysokopecnú trosku.
Náhoda chcela, že sme tento rok, skoro na rovnakom mieste fotili pohľad na našu fabriku. Môžete si porovnať, čo sa za ten čas zmenilo.








