„Zelená dohoda o oceli“ by mohla slúžiť ako vlajková loď Európskej zelenej dohody.

Európa má pred sebou príležitosť viesť transformáciu svojho hospodárstva do budúcnosti, v ktorej bude nízko-uhlíková, bude ekologicky zodpovedná, obehová a bude schopná medzinárodnej konkurencie. Oceľ je ústredným prvkom hospodárstva EÚ a podporuje rozvoj hlavných výrobných sektorov priamo v hodnotovom reťazci.

Prechod európskej ocele na „zelenú“ oceľ s nízkym obsahom uhlíka si vyžaduje zásadnú zmenu v spôsobe výroby ocele, pretože naše súčasné procesy sú už na technických a termodynamických hraniciach.

Prelomové technológie, ktoré potrebujeme, znamenajú používanie vodíka a obnoviteľnej elektriny na výrobu ocele; znamenajú tiež zachytávanie a skladovanie alebo používanie uhlíka, ktorý sa uvoľňuje, aby sa ekologická stopa našej výroby čo najviac priblížila nule. Technické požiadavky sú obrovské: len náš sektor si vyžiada 400 terawatthodín obnoviteľnej elektriny, z toho 250 terawatthodín na výrobu 5,5 milióna ton vodíka. To je rovnaké ako súčasný dopyt po elektrine v Nemecku a toto množstvo bude potrebné každoročne najneskôr od roku 2050.

Kapitálové a prevádzkové náklady tejto zmeny sú extrémne a pohybujú sa v rozmedzí niekoľkých miliárd eur. Náklady na tonu vyrobenej ocele by mohli byť o 35 až 100 percent vyššie. To je dôvod, prečo náš prechod na budúcnosť so zníženou uhlíkovou stopou tak silne závisí od správnych podmienok a prečo potrebujeme „Zelenú dohodu pre oceľ“.

So zavedenými podpornými podmienkami, najmä správnou infraštruktúrou a podporným regulačným rámcom, bude európsky oceliarsky priemysel posilnený a plne odhodlaný plniť klimatické ciele EÚ a ciele udržateľného rastu. Toto odvetvie by bolo schopné vyvinúť, zmodernizovať a zaviesť nové technológie, ktoré by mohli znížiť emisie CO2 pri výrobe ocele v EÚ o 30 % do roku 2030 a o 80 až 95 % do roku 2050, a zároveň by prispeli k zníženiu emisií skleníkových plynov vo všetkých odvetviach.