KONTAKT  |    _eng _sk

„Pekne, mama!“
           



Pridané: 16.08.2018
Autor: Zuzana BOBRIKOVÁ
Kategória: Projekty pre zamestnancov

Rodiny športujú v Medzeve ako zápolenie, ale aj stretnutie pokrvných a pracovných famílií

Zašportovať si, zabaviť sa, prežiť deň v prírode so svojou rodinou, ale aj v spoločnosti rodiny pracovnej – kolegov, z ktorých sa rokmi stali priatelia. To je cieľ tradičného podujatia Rodiny športujú, ktorého 12. ročník bol v sobotu 11. augusta v Doškoľovacom stredisku USSK v Medzeve. Po neznesiteľných horúčavách bola sobota pod mrakom, ale počasie prialo všetkým športom. Rýchla a intenzívna sprcha prišla až v okamihu, keď najlepší mali prevziať ocenenia za výkony v piatich disciplínach: futbale, stolnom tenise, streetballe, šípkach a kolkoch. Urobila starosť organizátorom z Vonkajších vzťahov, nič však nepokazila, kvapky rýchlo uschli.

„Členovia rodiny USSK, užite si krásny deň. Verím, že budete mať pekné zážitky, lebo je to veľká príležitosť, aby rodiny ukázali svoju súdržnosť. Nech je to pekný deň a nech je všetko ´fun´,“ privítal v Medzeve viceprezident pre ľudské zdroje Martin Pitorák. Ak by si mal sám vybrať šport, určite by to bol stolný tenis. Ten hráva často a rád. „Som z Levoče, ako dieťa som veľa lyžoval, nikto ma do toho nemusel nútiť. Na gymnáziu som hral hádzanú, dnes si s manželkou radi zahráme golf.“ Pani Beáta Pitoráková hneď dodala, že ich syn bol aktívny tenista, osemročná vnučka sa venuje umeleckej gymnastike, ale aj džudu. Každý šport má v ich rodine podporu.

Poviete si, že šípky vie hádzať každý. Súťažne a úspešne - to chce tréning. Matej Mihalovič to ako študent skúšal, preto pozorne sledoval pokusy celej rodiny. „Pekne, mama!“ zhodnotil úspešný hod pani Ingrid, pridala sa aj sestra Zuzka. Celá rodinka sa tešila z každého bodu. „My sme tu siedmy alebo ôsmykrát. Začali sme, keď bola akcia v Košiciach, v Medzeve je to ešte lepšie,“ poznamenal otec Milan Mihalovič. V decembri to bude 30 rokov, čo rovno z učilišťa prišiel pracovať na energetiku. S rodinou športuje celkom obyčajne, žiadne výkonnostné preteky. Dokonca, ako poznamenal Matej: „Najlepší šport je gauč...“ Zaiste to bolo iba klamanie súperov, pretože Mihalovičovci sa zapojili do futbalového turnaja a v kategórii nad 13 rokov zvíťazili.

Schürgerovci na stupňoch víťazov nemiešali poradie, boli však zrejme najväčšou rodinou, ktorá využila možnosť a v Medzeve si urobila krásny spoločný deň. Mama Jana s dcérou Sofiou si to rozdali v kolkoch. Dcéra prehrala o dva body, takže bude umývať riad, keby však mala partiu do streetballu, iste by bola úspešnejšia. Hrá totiž basketbal za Young Angeles. Otec Roman, ktorý pracuje v zušľachťovni ale hneď poznamenal, že to nie je podstatné. „Aj môj brat robí v železiarňach a robil v nich aj náš otec. Takže sme tu celá família. Dali sme si šípky, o rok sa prihlásime na futbal, lebo náš malý Samko už trénuje.“ Nebolo ťažké rozoznať, kto ku komu patrí. Okolo najstaršieho zo Schürgerovcov, Daniela a jeho manželky, sa točili synovia i nevesty, vnúčatá, dokonca aj svatka. Keď sme navrhli spoločnú fotku, napočítali sme trinásť ľudí.

„Celý život som robil v železiarňach na údržbe vysokých pecí. Len vlani som už naozaj skončil. Z troch mojich synov dvaja pracujú v USSK,“ hovorí Daniel Schürger. „Ako absolvent elektrotechnickej priemyslovky som prišiel do fabriky v čase, keď tu bolo veľmi málo stredoškolákov. Dôverne poznám prácu na peciach a som rád, že aj tu som dnes stretol známych, bývalých kolegov,“ dodal a pyšne zobral do náručia najmladšieho vnúčika Simonka.
Viktor Feču z rúrovne ešte stihol byť vojakom základnej služby. Na streleckom stanovišti, ktoré bolo súčasťou vojenskej prekážkovej dráhy, si preto počínal profesionálne. „Radšej ako zo zbrane si ale strieľam z iných,“ povedal s úsmevom. S manželkou Evou a dcérou Laurou využili čas, kým čakali na svoje poradie v šípkach a kolkoch. Inak ich zvykne ťahať na lyže, bicykel, kolobežku. Laura už s kamarátkami vyskúšala aquazorbing. Hneď ráno sa totiž pri dome stretli so susedmi Spišákovcami, ktorí tiež mierili na Rodiny športujú. Aj Martin Spišák pracuje desať rokov v rúrovni, manželku Martu ani dcéry Ninu a Soňu nemusel na športový deň dlho prehovárať.  Spoločne lyžujú, korčuľujú, bicyklujú. Prihlásili sa na kolky a šípky, ale medzi tým vyskúšali aj „rambodráhu“, ktorú postavili vojaci z 21. zmiešaného mechanizovaného práporu Ozbrojených síl SR z Trebišova. Na streleckom stanovišti vyskúšali streľbu z pištole i automatickej zbrane obidve dievčatá, ale aj otec Martin. Pištoľ držal v ruke ako profík, lebo streľba ho baví a absolvoval aj výcvik. Pani Marta všetkých usilovne natáčala do rodinného archívu.

Futbalové zápolenia brali všetci mimoriadne vážne. Až musel predseda športovo technickej komisie  v malom futbale Tomáš Moščak niektorých krotiť. „Podaktorí oteckovia to berú veľmi vážne, ale turnaj je v prvom rade pre deti, aby si zahrali hlavne tí menší,“ dodal. Na trávnik vybehli chlapci, ktorí trénujú vo futbalových prí­pravkách a mládežníckych kluboch, ale rodinné farby hájili aj rekreační hráči, čo už majú pár krížikov na chrbte.

„Syn Lukáš nastúpil v družstve so švagrom Milanom Takáčom z úpravne vôd. Prvý zápas vyhrali. Ale teraz si ho požičali Janočkovci, lebo im chýbal hráč,“ vysvetľuje spoza čiary výskumníčka Alena Peterčáková. Starostlivo pozorovala syna a skonštatovala, že by to mal zvládnuť bez problémov, lebo štyrikrát týždenne má tréning. „Dcéra Alžbetka sa venuje jazdectvu. Možno na budúci rok bude aj taká disciplína, aby sa mohla ukázať.“ Z jej slov je jasné, že celá rodina podporuje svoje deti vo všetkých športových aktivitách, lebo používala len množné číslo – my trénujeme, my hráme. Syn Lukáš napokon v kategórii do 13 rokov zvíťazil.  

Snažil sa aj vo farbách Janočkovcov, rodina Cienkych bola ale úspešnejšia, v konečnom poradí tretia. Michalovi Janočkovi to však úsmev z tváre nezobralo. Má 70 rokov, z toho 40 odpracoval v DZ Doprava na údržbe rušňov. No na trávniku by ste mu toľko nehádali. Do súbojov išiel s nasadením. „Žiadny špeciálny tréning, len robota v záhrade mi dáva dajakú kondičku,“ vysvetlil. V družstve s ním hrala dcéra Michaela a vnuk Michal Palko, syn ďalšej dcéry Andrey. „Celý život som bol v železiarňach a poviem vám, nikdy by som nemenil. Nastúpil som po skončení SPŠ dopravnej presne 1. augusta 1968. Prežil som vo fabrike všetky zmeny, všetky premenovania. Bývam v Šaci, tak som často chodil do roboty aj na bicykli. Huta je skrátka moja rodina.“

Deň, keď rodiny športovali, doplnili atrakcie pre deti, pri ktorých mohli vyskákať všetky problémy v aktívnom stánku. Neustále boli obsadené veľké priesvitné gule aquazorbingu. V plnej permanencii boli lekári a zdravotníci Nemocnice Košice-Šaca, pani primárka Katarína Drotárová prezrela stovky znamienok, plastický chirurg Matúš Baran na modeli ukazoval ženám, ako si vyšetrovať prsníky, masér Martin Klein, ktorý v Sabinove učí telocvik, pomasíroval desiatky stvrdnutých šijí a poradil, ako sa o starať o svoj chrbát. Rýchly test hladiny cukru v krvi, tuku v tele a hodnoty tlaku záujemcom napovedali, či sa o seba starajú dostatočne. Veľký potlesk zožali členovia ŠK Taekvon-do z Turne nad Bodvou, ktorých hlavným trénerom je Štefan Bányász, laborant  z Labortestu. Bola medzi nimi aj zlatá medailistka z minuloročných majstrovstiev sveta v Holandsku. Zlato v hrdle ponúkla talentovaná študentka Akadémie umení v Banskej Bystrici Dominika Belová. Jej otec pracuje zasa v dcérskej spoločnosti RMS. Do rodiny železiarov opäť úspešne pribudli vojaci z trebišovského práporu a nadporučík Erik Vozár mohol svojim zverencom tlmočiť poďakovanie mnohých oteckov, že sa na chvíľu s radosťou zahrali na vojakov.  

Mrzelo len to, že zo 400 prihlásených účastníkov stovka nedorazila. Či ich odradil košický dážď alebo vlastná lenivosť, nevedno. Na ich mieste by ale radi boli ďalší, ktorí sa už do registrácie nezmestili. Organizátorom bolo ľúto aj zbytočnej práce a zmarených nákladov.

VÝSLEDKY:
Futbal do 13 rokov: 1. Krajňák/Peterčák/Takáč, 2. Beluško/Čarný/ Štefanov, 3. Cienky, 4. Janočkovci;
Futbal nad 13 rokov: 1. Mihalovič/ Hudy, 2. Iglai/Kuba, 3. Spišák/Stolár
Streetball: 1. Maliar, 2. Balog,
3. Tóth, 4. Slivkár.
Stolný tenis do 13 rokov: 1. Králikovci, 2. Majcherovci, 3. Tomčíkovci;
Stolný tenis nad 13 rokov: 1. Majcherovci, 2. Baníkovci, 3. Lizákovci.
Šípky do 13 rokov: 1. Králik,
2. Petráš, 3. Fiľakovská;
Šípky nad 13 rokov: 1. Hrutkayová,
2. Husvárová, 3. Vargová;
Šípky nad 18 rokov: 1. Slivkár, 2. Plachetka, 3. Tomčík.
Kolky do 13 rokov: 1. Monika a Eliana Borošové, 2. Slavomír a Ondrej Králikovci, 3. Juraj a Ema Hudákovci;
Kolky nad 13 rokov: 1. Peter a Katarína Balogovci, 2. Mikuláš a Mikuláš Kubovci, 3. Branislav a Lenka Baníkovci.
Lístky do Cinemaxu – rodina Rastislava Hrutkaia.

Empty

ODPORÚČAME

30.11.2021
Ocitne sa slovenský priemysel na európskej periférii ?
24.11.2021
Núdzový stav - cesta do práce
15.11.2021
Včera sme otvárali burzu v New Yorku
26.10.2021
Prvý úver so zelenými záväzkami symbolizuje vysadený strom

Táto stránka používa cookies

Používame cookies, aby sme návštevníkom poskytli čo najväčšie pohodlie pri používaní tejto stránky. Viac info...

  • Dôležité Vyžadované pre správne fungovanie stránky
  • Nastavenia Používajú sa na ukladanie Vašich nastavení
  • Analytika Používajú sa na analýzu návštevnosti
  • Personalizácia Používajú sa na personalizáciu obsahu