Ľudia zbierajú a používajú bylinky na liečenie už desaťtisíce rokov – pravdepodobne od čias, keď si naši pravekí predkovia začali všímať, že určité rastliny uľavujú od bolesti, pomáhajú pri hojení rán, alebo zlepšujú trávenie. Archeologické nálezy z jaskýň v Iraku pochádzajú z praveku, silu byliniek využívali starí Egypťania, stovky rastlín a ich účinky opisovala Ajurvéda a tradičná čínska medicína. Dá sa teda povedať, že používanie bylín je rovnako staré ako samotná ľudská kultúra – ide o jednu z najstarších foriem medicíny.  Ľudové liečiteľstvo prežilo do dnes a mnohé bylinné liečivá sa naďalej skúmajú a ich účinné látky sa používajú aj v modernej farmácii.

Čaru byliniek podľahla pred pár rokmi aj Anita Flašková Hozová, ktorá pracuje na Útvare Riaditeľa QMS v oblasti systémov manažérstva.

Torty vymenila za bylinky

Anitu poznajú mnohí najmä vďaka tortám. V minulosti robila krásne torty, aj na objednávky pre kolegov, rodinu, známych...: „Už sa tomu nevenujem, z radosti z tvorenia sa stala veľká záťaž, piekla som po práci, zdobila po nociach... Tak som s pečením prestala úplne.“

Stále hľadá nové príležitosti tvoriť, pretože je kreatívny človek. Vlastne, aj torty robila preto, že ju bavilo nie samotné pečenie, ale ich zdobenie. Rada háčkuje,  absolvovala zopár hrnčiarskych workshopov, kurzy výroby vianočných ozdôb...  Považuje to nielen za zaujímavé vyplnenie voľného času, ale za príležitosť vyvetrať si hlavu. „Žijem síce v meste, ale máme dve chalupy, jednu v Maďarsku a druhú v Háji. Navyše mám rada turistiku a čas rada trávim prechádzkami v prírode.  Bylinky som poznala aj predtým, aspoň tie základné. Keď som sa tejto téme začala venovať intenzívnejšie,  zistila som, že takmer každá rastlinka, vrátane tých,  ktoré považujeme za burinu,  je liečivá, od žihľavy, kozej nohy až po levanduľu...“ A práve tento moment, ktorý spája človeka s prírodou ju fascinoval a priviedol k bylinkám: „Zbieranie liečivých byliniek sa stalo pre mňa nielen záľubou, ale aj spôsobom ako spomaliť, načerpať energiu a vytvoriť niečo vlastné, čo nielen poteší, ale aj pomôže.“

Bylinky, aj záhradné, aj tie divoko rastúce, sa môžu zužitkovať rôznymi spôsobmi. Dajú sa z nich robiť tinktúry, oleje, mastičky, čaje, bylinkové vína a iné liečivé nápoje, môžu byť aj na vonkajšie aj na vnútorné použitie. Jedným z prvých „výrobkov“, ktorý sa stretol s veľkým úspechom, bola levanduľová toaletná voda, ktorá má vynikajúce účinky na problematickú pleť. Tú dovtedy pre svoje dcéry kupovala, teraz si už vyrába vlastnú.

Vyrába aj rôzne iné produkty, vrátane krémov, toaletnej vody, mastičiek, čajov: „Z Portugalska som si objednala vodno-parnú destilačnú súpravu, nie veľkú, trojlitrovú, na domáce použitie pre seba, pre rodinu, priateľov. Stála do 300 eur.  Teraz si hydroláty vyrábam sama.“

     Je to skoro ako alchýmia

Práca s bylinkami je tak trochu ako alchýmia: „ Každá bylinka má viacero účinkov. Jarné bylinky sú väčšinou na priedušky, kašeľ... Podľa toho, ako ich skombinujete, tak podporia navzájom svoje účinky. Na silu byliniek má vplyv celý vesmír, aj fáza mesiaca. Napríklad na Jána majú bylinky najväčšiu silu. Treba vedieť, kedy ich zbierať, najlepšie je dopoludnia, keď vyschne ranná rosa a vykukne slniečko, vtedy obsahujú najviac silíc. Určitie nie po daždi alebo cez horúčavy. Verím aj v silu mesiaca, počas splnu majú listy a kvety najväčšiu silu, korene zase počas ubúdajúceho mesiaca. Som len na začiatku cesty, preto teraz spracúvam základné byliny ako je napríklad žihľava, skorocel, medovka, šalvia, materina dúška, myší chvost, levanduľa,  tymián, ktorý je považovaný za najviac antibakteriálnu rastlinu, komonicu, ľubovník, repík. Nie všetky bylinky spracúvam samostatne, ale kombinujem ich. Teraz som prvýkrát robila mastičku na poštípanie hmyzom, zo skorocelu, myšieho chvosta a mäty. Skorocel sceľuje, mäta chladí a myší chvost má antibakteriálne účinky.“

 Čo robí bylinkárka v zime

Na jar a v lete je to fajn.  Prejsť sa  v prírode, nazbierať bylinky...  Mimochodom, dnes majú bylinkárky jednoduchší život, pretože rozpoznať ich im  pomáhajú aplikácie v mobile... Čo ale robí bylinkárka v zime?

„Kúpila som si závesnú sušičku, nie elektrickú, ale sieťkovú, podobnú ako na huby.  Čítala som, že naši predkovia verili tomu, že bylinky by sa nemali sušiť vo vnútri, pretože odoberajú energiu. Majú sa sušiť v tieni, kde prúdi vzduch, ideálne na povale, pod altánkom. V zime potom môžem pracovať s vysušenými bylinkami a vyrábať napríklad čaje. Mne sa osvedčil proti kašľu čaj z prvosienky, sedmokrásky, zádušníka, pľúcnika a skorocelu. V lete sa zásobujeme na zimu. Manžel je včelár, na chalupe máme aj včely, vosk na mastičky, propolis. Vodu na hydroláty beriem zo studne, lebo aj to je dôležité, či je voda chlórovaná alebo nie. Sú to síce drobnosti, ale spolu vytvárajú celok, ktorý je v súlade s prírodou.“

Môžu bylinky aj uškodiť? „Môžu, ak sa použijú nesprávne,“ hovorí Anita a dodáva:  „Niektoré sa napríklad nesmú skombinovať s niektorými liekmi, pretože môžu ovplyvňovať zrážanlivosť krvi. Niekedy je lepšie poradiť sa s lekárom. Keď beriete lieky na tlak, nebudete používať bylinku, ktorá tlak zvyšuje.“

 

 Bude raz zo záľuby biznis ?

Zatiaľ vyrába Anita Flašková Hozová mastičky, hydroláty, čaje a tinktúry iba pre svoju rodinu, kamarátov a známych.  Ale – vyzerá to ako celkom zaujímavý podnikateľský plán na dôchodok. Či?  „To mi hovorili už pri tortách  . Keď pôjdem do dôchodku, určite sa presťahujem na chalupu a budem sa tomu venovať.  Je sa však treba veľa učiť.  Každú bylinku treba spoznať, naučiť sa, ako a na čo ju používať. Nechcem ísť do toho príliš rýchlo. Skôr  chcem každý rok pridať niečo nové. Priťahuje ma na tom aj to, že ide o tvorivý proces, ktorý spája múdrosť predkov a silu prírody. Človek si bylinky sám nazbiera, nasuší, kombinuje.... Mám šikovnú dcéru, ktorá mi navrhuje štítky na výrobky, dokonca mi vymyslela aj logo .  Už sa aj ponúkla, že mi urobí internetovú stránku.  Ja mám síce ekonomickú školu, ale ťahá ma to skôr k prírodným vedám. Budem tvoriť, vyrábať, ale predaj musí prevziať niekto iný . Možno postupne niečo skúsim cez sociálne siete, zatiaľ len tak, v malom.“

Foto: archív Anity Flaškovej Hozovej

 Vedeli ste?

K legendárnym postavám slovenskej bylinárskej histórie patrí mních Cyprián. Žil v 18. storočí v Červenom kláštore pri Dunajci, v Pieninách. Bol to kamaldulský mních, ktorý sa venoval zbieraniu a pestovaniu liečivých rastlín, destilovaniu tinktúr a výrobe mastí. V Červenom kláštore je dnes expozícia o mníchovi Cypriánovi, vrátane bylinkovej záhrady s rastlinami, ktoré sa v jeho dobe používali (mäta, šalvia, alchemilka, ľubovník).