Fotografie očarujúcej tatranskej prírody nám do súťaže zaslala Helena Tovarňáková z DZ Studená valcovňa. Na túry chodieva pravidelne, minimálne dvakrát do mesiaca.

“Je to niečo, čo ma napĺňa, dobíja baterky a zároveň mi dáva priestor vypnúť od každodenného zhonu,” hovorí. Párkrát do roka sa na výlet vyberie aj s kolegami, väčšinou ide o jednodňové túry, ktoré sprevádza dobrá nálada. Nebolo tomu inak ani na túre do Hladkého sedla:

“S kolegami sme si naplánovali skvelý deň v prírode a spojili sme bicyklovanie s pešou turistikou. Túru sme začínali v Podbanskom. Tichá dolina je dlhá viac než 12 kilometrov, takže sme ju pohodlne prekonali na bicykloch, ktoré nám umožnili rýchlejšie sa dostať až na jej koniec.

Na tomto mieste sme bicykle ukryli v hustých kríkoch, aby boli bezpečne mimo dohľadu a pokračovali sme už peši do výšky 1993 m n. m. – do Hladkého sedla. Cestou sme si užívali nádherné slnečné počasie a modrú oblohu, ktorá pridávala krajinám ešte viac farieb a kontrastov. Vietor nás síce v sedle trochu chladil, ale priniesol aj osvieženie a typickú horskú atmosféru.  Keď sme konečne vystúpili do sedla, otvoril sa nám jeden z tých najkrajších výhľadov, aké Tatry ponúkajú. Pred nami bolo vidieť najnáročnejší hrebeň Tatier - Orliu prť a Svinicu. Pohľad do Doliny piatich poľských plies sa nedá opísať inak ako dych vyrážajúci. 

Po chvíľke oddychu sme sa vydali späť dolinou, kde nás čakal rýchly a príjemný zjazd na bicykloch. Celý deň bol skvelou kombináciou pohybu, prírodných krás a priateľskej spoločnosti kolegov, ktorí si tento výlet rovnako užívali.” 

Tichá dolina je mohutná 17 km dlhá dolina Západných Tatier. Na severe a severozápade ju lemuje štátna hranica s Poľskom. Dolina nemá typický vysokohorský charakter, nenájdeme tu skalné prahy ani plesá. Pokračovaním doliny (koniec asfaltovej cesty) je Zadná Tichá dolina. Červeno - značkovaný chodník ňou stúpa do sedla Závory a ďalej do Hladkého sedla (1 993 m n. m.) s výhľadom na poľskú stranu Tatier.