Vyhľadávanie:

Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2020

Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2020

Výzvy a príležitosti pre priemysel na Slovensku

To bola aj hlavná tém, o ktorej diskutovali účastníci online konferencie organizovanej portálom Euractiv Slovensko od 30. novembra do 3. decembra 2020. Bol medzi nimi aj viceprezident U. S. Steel Košice Miroslav Kiraľvarga v pozícii prezidenta Republikovej únie zamestnávateľov. Spolu s ním v prvý deň konferencie na tému Čo môže priemyslu a energetike priniesť zelený reštart? debatovali aj Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad, Richard Sulík, podpredseda vlády pre ekonomiku a minister hospodárstva SR, Beata Javorcik, hlavná ekonómka Európskej banky pre obnovu a rozvoj a Markus Kaune, predseda predstavenstva ZSE, a.s. a VSE Holding a.s.

Hlavnými výzvami sú v súčasnosti pandémia COVID-19, ktorá spôsobila prepad vo všetkých odvetviach hospodárstva a Európska zelená dohoda, ktorou sa štáty EÚ zaviazali k uhlíkovej neutralite do roku 2050 a zníženiu emisií skleníkových plynov o 55 % oproti roku 2019. Takéto zásadné zmeny sa nepodarí zrealizovať bez pokrokových technológií, do ktorých je nutné investovať. Keďže Slovensko je s 25 % podielu HDP jedna z najpriemyselnejších krajín EÚ, ambiciózne ekologické ciele sa ho bytostne dotýkajú. Buď priemysel prejde zásadnou transformáciou, dekarbonizáciou a digitalizáciou, alebo nebude schopný konkurovať a zanikne. To si však neželá nikto, práve naopak. Pripravovaný Plán obnovy je príležitosťou určiť nové smerovanie slovenskej ekonomiky s podporou viacerých finančných zdrojov EÚ.

Podľa Maroša Šefčoviča znamená zelený reštart pre Slovensko obrovskú šancu. Plán obnovy a ďalšie zdroje by mohli na investície priniesť 26 miliárd eur, z toho 37 % na zelené projekty a 25 % do digitalizácie.

Richard Sulík informoval o postupe na Pláne obnovy. Ministerstvo hospodárstva navrhne 2-3 veľké projekty s hlavným znížením emisií skleníkových plynov a súťaž na menšie projekty s najlacnejším znížením na 1 tonu CO2. Mnohé inovatívne technológie sú však len na začiatku. Čo sa týka ocele, diskutuje sa o tom, že Číňania nemusia dodržiavať environmentálne obmedzenia, ale aj o tom, ako budeme exportovať oceľ. Peniaze, ktoré sa vyberú na clách by sme mali dať výrobcom, aby boli konkurencieschopní na svetových trhoch.

Miroslav Kiraľvarga poukázal na to, že členovia v Republikovej únii zamestnávateľov sú zo širokého spektra a zelená ekonomika sa ich týka. Emisie v priemysle na Slovensku v roku 2019 dosiahli 22 miliónov ton, takže keby sme zavreli prvé tri najväčšie fabriky, ktoré vypustia 11-12 miliónov ton CO2, cieľ na rok 2030 máme splnený. Toto však nie je zámer. Očakáva, že podobne ako v iných krajinách budú môcť výrobcovia využiť verejné zdroje na dekarbonizáciu pri zachovaní výroby a sebestačnosti. Dekarbonizácia znamená obrovskú transformáciu. Ak zainvestujeme, musíme mať jasný plán.

Dotkol sa aj úpravy cien produktov dovážaných do EÚ, tzv. carbon border measure tax, ktorá by mala brať do úvahy environmentálne náklady. Mechanizmus stále nie je Európskou komisiou doriešený. Treba sa ale pozrieť aj na opačnú cestu, keď slovenský výrobca ide vyvážať a náklady za uhlík už má započítane v cene. Podľa Miroslava Kiraľvargu je potrebné stále sa pozerať na trh, aby bol nielen zelený, ale aj konkurencieschopný a urobiť všetko pre to, aby sme ho ochránili. Od roku 2009 sa znížil objem výroby ocele v EÚ o 20 mil. ton a  zamestnanie stratilo 80 000 ľudí, v roku 2019 došlo k zníženiu objemu výroby o 8 mil. ton a 15 000 pracovných miest v oceliarstve EÚ bolo zrušených. Bez potrebných opatrení hrozí nielen strata konkurencieschopnosti európskych podnikov, ale aj ich odchod do krajín mimo EÚ. Aby sme zmysluplne využili 17 miliárd eur z  Plánu obnovy, modernizačného fondu a ďalších dostupných zdrojov, musia byť jasné pravidlá čerpania a súťaž na ich získanie.

Účastníci konferencie sa zhodli aj na téme ďalšieho vzdelávania a prípravy pracovnej sily pre inovatívne technológie. Zelená ekonomika ponúka pre Slovensko mnoho príležitostí.

Ďalšie články

EÚ potrebuje odolné a silné podniky

Tesne pred začiatkom maďarského predsedníctva Európskej únie, ktoré začalo v júli, sa stretli v Budapešti európski zamestnávatelia združení v BusinessEurope, aby rokovali o konkurencieschopnosti a odolnosti európskych podnikov. Republikovú úniu zamestnávateľov reprezentoval na tomto stretnutí jej prezident Miroslav Kiraľavarga.

Používame cookies, aby sme návštevníkom poskytli čo najväčšie pohodlie pri používaní tejto stránky. Viac info...