Medzi kolegami máme mnoho športovcov. Niektorí prepadli aktívnemu pohybu v dospelosti, iní sa mu venujú odmalička. Richard Giák z DZ Energetika patrí do tej druhej skupiny, taekwondo mu učarovalo už ako šesťročnému. Ako športovec zaznamenal najväčší úspech v roku 2017, keď získal bronzovú medailu na majstrovstvách sveta v Holandsku. O rok na to sa stal majstrom Európy. Dnes vedie vlastný klub a všetko, čo sa naučil, odovzdáva svojim cvičencom. Zhovárali sme sa o jeho začiatkoch, športových úspechoch, aj budúcich plánoch.
Dá sa povedať, že som sa k tomuto športu priviedol sám. Bojové umenie ma lákalo vďaka filmom ako Karate Kid, ktoré boli vtedy populárne. Keď som mal šesť rokov, videl som vystúpenie taekwondového klubu a začal som trénovať v miestnom klube. V Turni nad Bodvou som pôsobil 16 rokov, ako cvičenec a neskôr aj ako asistent trénera.
Štýl taekwonda, ktorému sa venujete, sa nazýva tradičný alebo pôvodný. Čo to znamená?
Oproti olympijskej verzii sa v ňom kladie väčší dôraz na prácu rúk a systém bodovania je založený vo väčšej miere na technických kritériách – hodnotí sa presnosť, sila, kontrola úderov. Toto bojové umenie je pomerne mladé, založil ho v roku 1955 kórejský generál, ktorý trénoval karate v Japonsku. Vniesol doň prvky starých kórejských bojových umení a japonského karate. Mal som to šťastie, že som na tréningoch zažil aj kórejských majstrov, ktorí vtedy pôsobili na Slovensku. Pre mňa ako dieťa to bola veľká vec.
S úspechmi v klube sa naši tréneri sústredili čoraz viac na vyspelejšiu skupinu cvičencov, ostávalo tak menej času pre začiatočníkov a nábory nových členov už neboli také časté. Ponúkol som sa preto, že sa budem venovať menšej skupine cvičencov. Absolvoval som trénerské kurzy, kempy, navštívil rôzne športové tábory pre deti v Čechách i na Slovensku a našiel som v tom záľubu.
Čo vás na trénovaní baví?
Rôznorodosť. Každé dieťa je iné, inak premýšľa. Najmä v dnešnej dobe je tá rôznorodosť citeľnejšia – každému zadelia rodičia čas inak, niekto má neobmedzený prístup k internetu a smartfónu, iný nie. Baví ma usmerniť to potom v rámci taekwonda tak, že tu musíme byť všetci rovnakí. A tiež ma baví pozorovať ako sa deti zlepšujú, ako naberajú nové skúsenosti.
Trénerstvo prepája športový rast so psychológiou, ako pracujete s deťmi pred súťažou?
Už šesť rokov pôsobíte ako hlavný tréner v klube, ktorý ste založili. Poviete o ňom viac?
Trénujeme v školských telocvičniach, v Turni nad Bodvou a v Košiciach na sídlisku Nad Jazerom. Chodia k nám deti od 8 rokov, teraz máme výnimočne päťročného športovca. Najstarší cvičenec má 48 rokov, na tohtoročných majstrovstvách sveta získal bronzovú medailu. Každá veková kategória má dva tréningy v týždni, jeden trvá hodinu. Kto má chuť, môže sa pridať aj k dvom voliteľným tréningom navyše.
Už nesúťažím, i keď boli nápady, že by som sa k tomu mohol vrátiť, no zdravie mi to už nedovolí. Venujem sa teda trénerstvu a pomoci v národnom zväze. Pri tom chcem ostať. Rád by som klub rozšíril, viem, že sám to nezvládnem. Snažím sa motivovať svojich cvičencov aj pomocných trénerov, vybudovať to vo väčšom, dostať tento šport viac „na oči“. V našom kraji je o bojové umenia záujem, no o nás sa až tak veľa nevie, chcel by som to zmeniť.
Čo by ste záujemcom o bojové umenia povedali, aby ste ich motivovali vyskúšať tradičné taekwondo?
V tomto bojovom umení si každý dokáže nájsť oblasť, ktorá mu vyhovuje najviac. Či už sa chce venovať súťažnej časti, zamerať sa iba na sebaobranu, zdokonaľovať sa v technike bez priameho kontaktu, či jednoducho udržiavať v dobrej kondícii. Je to rôznorodé, preto sa taekwondo označuje ako moderné bojové umenie, každý si v ňom nájde to svoje.
