Vyhľadávanie:

Keď sa pomoc iným stáva súčasťou životnej filozofie

Keď sa pomoc iným stáva súčasťou životnej filozofie

Deväť dobrovoľníkov na obede s prezidentom U. S. Steel Košice

Strojník, evidentka, referentka, technik, kontrolór, developerka, analytička, ekonómka. Čo všetko spája ľudí týchto rôznych povolaní? Okrem toho, že patria do veľkej rodiny košických oceliarov ešte minimálne jedna vec. Neváhajú, vždy keď treba, venovať svoj voľný čas i prácu v prospech iných. Roman Jesenský, Dagmar Kredatusová, Annamária Tóthová, Marián Fecko, Peter Makróczy, Zita Hromotová, Ľudmila Lukáčová, Ľudmila Juríčková, Katarína Szabóová-Bartková. Hutníci, ktorí priložili ruku k dielu na nejednom dobrovoľníckom podujatí. Vrátane projektu Naše Košice v máji tohto roku. Všetci deviati prijali minulý týždeň vo štvrtok, 19. júna, pozvanie prezidenta spoločnosti U. S. Steel Košice Georgea F. Babcoka na neformálny obed, na ktorom nechýbal ani viceprezident pre ľudské zdroje Martin Pitorák. Spoločné posedenie bolo poďakovaním vedenia firmy za ich aktívny postoj k riešeniu problémov v komunite, za ochotu venovať svoje osobné voľno a pracovať v prospech neziskových organizácií, ako i za ochotu pomáhať pri charitatívnych akciách, ktoré spoločnosť organizuje.

Prezidentovi Georgeovi F. Babcokovi nie je dobrovoľnícke hnutie cudzie. Práve naopak. On i jeho manželka Kathleen sa v USA pravidelne zúčastňujú na viacerých aktivitách v tomto smere. "Najmä takých, ktoré majú pre našu rodinu špecifický význam." Aj preto si na projekt Naše Košice spomína veľmi rád. "Bol to pre nás príjemný deň, pracovali sme v troch lokalitách. Je fajn urobiť pre svoje okolie veci, ktoré pre človeka niečo znamenajú. Keď firma prosperuje, je jednoduché darovať finančné prostriedky na realizáciu tých - ktorých aktivít, ale zaujímavejšie a príjemnejšie je zistenie, že môže spolu so svojimi zamestnancami a ich rodinami urobiť v prospech iných dobré veci spoločne," mienil prezident. V mene firmy i svojom sa poďakoval hosťom za ich nezištnosť a ochotu osobne pomáhať, za šírenie posolstva, že U. S. Steel Košice je podnikom, ktorému záleží na regióne i ľuďoch, ktorí v ňom žijú. "Som presvedčený, že v realizácii projektov podobného typu, akým boli Naše Košice, budeme pokračovať."

Ako vnímajú dobrovoľníctvo prezidentovi hostia, prečo sa mu venujú a aké s ním majú skúsenosti? Ako prvý, hneď potom, čo si všetci so záujmom pozreli krátky dokument z priebehu májového dobrovoľníckeho podujatia, ktorý natočila Filmová škola v Košiciach, priblížil svoje pocity Roman Jesenský. Strojník ČOV v Sokoľanoch nechýbal doteraz na žiadnej z dobrovoľníckych akcií. Ani na tej prvej pred tromi rokmi, keď hŕstka hutníkov pomáhala v košickej ZOO natierať oplotenie. Pomáhal dať do poriadku park v Dome pokojnej staroby i v geriatrickom ústave, bol aktivistom počas verejnoprospešnej zbierky na Deň narcisov, bral si služby v charitatívnom vianočnom stánku a navyše, je dlhoročným a pravidelným darcom krvi. Právom si vyslúžil titul Dobrovoľník USSK 2008.

"Je to pre mňa relax," skromne poznamenal na margo svojho postoja k potrebám iných. "Mám z toho skrátka dobrý pocit," dodal, majúc na mysli najmä robotu, ktorú spolu s ďalšími ľuďmi zapálenými pre dobrú vec, odviedol v parku pre starkých. "Ten park je teraz vskutku nádherný, budem na to dlho spomínať." Pred niekoľkými dňami sa bol pozrieť na miesto, kde brigádoval naposledy. Do geriatrického ústavu. "Chýbajú tam ešte lavičky, ale pribudla zeleň, je to pekné." Vraví, že dobrovoľníctvo sa dnes, žiaľ, veľmi nenosí. Príklady však iste priťahujú. Zhodli sa na tom všetci prezidentovi hostia. Aj keď sa zdá, že mladým sa do ničoho nechce, nie je to celkom tak. Pesimistické tvrdenie vyvracajú študenti zapojení do Štipendijného programu U. S. Steel Košice, ktorí chodia pomáhať radi a často. Evidentka výroby Dagmar Kredatusová sa činila v Dome pokojnej staroby i v geriatrickom ústave a nie raz si nechala, ako sa vraví, pustiť žilou. Darovanie krvi považuje za samozrejmosť. A čo fyzická robota? "Nuž," priznala, "posledná brigáda bola pre mňa okrem iného i mimoriadne inšpiratívna." Chatka, ktorú jej rodina vlastní, si už dávno pýtala nový náter. Aj ho dostala. Hneď týždeň po Našich Košiciach.

"Vynikajúca atmosféra," charakterizovala náladu na miestach svojho dobrovoľníckeho pôsobenia Annamária Tóthová, referentka systému riadenia projektov. Cení si i to, že spoločný cieľ ľudí zbližuje, umožňuje im bližšie sa spoznať. Dvakrát bola natierať oplotenie v ZOO, aj so synom. "Vždy, keď tam znova zájdeme, musí sa ísť na ten plot pozrieť a skontrolovať ho," konštatovala s úsmevom. Kvituje tiež, že firma organizuje v rámci Košických Vianoc pomoc neziskovým organizáciám v charitatívnom stánku. "Je to vynikajúca myšlienka. Spoznala som sa tam s ľuďmi, ktorí pracujú v detských domovoch. Skutočne, tie príbehy, ktoré som si vypočula, sú veľmi dojímavé..." A čo Deň narcisov? "Ľudia z fabriky sú solidárni. Teší ma súdržnosť, ktorá vo fabrike funguje."

Bezpečnostný technik Marián Fecko z dcérskej spoločnosti Labortest tvrdí, že pomáhať treba. "Najmä tým, ktorí sú na to odkázaní." Rozhodol sa pomáhať pri rekonštrukcii už toľkokrát spomínaného parku v Dome pokojnej staroby. Pracoval na jeho zveľaďovaní od samého začiatku až do konca, páčilo sa mu, že sa do roboty zapojili i manažéri, vrátane viceprezidentov a prezidenta spoločnosti. "Moja filozofia? Chcel som vidieť, ako sa to tam mení..."

"Je dobré, keď úspešná spoločnosť organizuje takéto dobrovoľnícke podujatia," pridal sa kontrolór z DZ Koksovňa Peter Makróczy. "Často pri nich vznikajú nové priateľstvá." Pamätá si ešte brigády zo študentských čias. Najmä tie zemiakové. "Nie vždy sa nám to páčilo. Ale dnes už na to spomínam rád. Niektoré aktivity, kde sa za prácu neplatí, žiaľ, z nášho života miznú. Som rád, že náš zamestnávateľ dobrovoľníctvo podporuje. Aj v tom, že zadováži potrebný materiál či pracovné pomôcky. Z práce, ktorú potom urobíme, máme radosť všetci. Bol by som rád, keby sme aj v budúcnosti v podobných aktivitách pokračovali."

Developerka Zita Hromotová sa dala počuť, že väčšou dobrovoľníčkou než ona je jej dcéra Martina. Tak či onak, obe nechýbali na brigáde v ZOO i vo vianočnom stánku, darovali krv, naposledy pomáhali v útulku pre zvieratá. "Najmä preto, že som milovníčkou psov, máme ich dvoch. A pred časom som musela s krvácajúcim srdcom odniesť psíka, ktorého sme našli na ulici, do útulku. Troch by som už neuživila..."

Na akcie spred nežnej revolúcie si krátko zaspomínala Ľudmila Lukáčová z Controllingu predaja a výroby. Pomáhať druhým považuje za prirodzené. A to aj čo sa týka darcovstva krvi, ku ktorému prehovorila i nejedného kolegu. Ekonomickú analytičku Ľudmilu Juríčkovú prekvapilo, akou premenou prešiel park v Dome pokojnej staroby. Nuž, treba povedať, že aj jej pričinením, hoci naposledy bola pri skrášľovaní okolia geriatrického ústavu. A zopakovala, čo už hovorili iní diskutéri. "Pri robote sa zišlo veľa dobrých ľudí. Možno by sme sa inak ani nestretli a nespoznali. Pokiaľ mi bude zdravie slúžiť, vždy prídem. Len nech takéto akcie pokračujú." A Katarína Szabóová-Bartková, kontrolórka z prevádzky Radiátory, viacnásobná darkyňa krvi, len dodala: "Bolo to by to dobré. Keď som sa dopočula o projekte Naše Košice, povedala som si: konečne je tu niečo zmysluplné, prostredníctvom čoho možno ľuďom pomáhať."

Viceprezident pre ľudské zdroje Martin Pitorák bol so svojou manželkou Beátou pri tom, keď sa park v Dome pokojnej staroby začal dávať do poriadku. Druhú brigádu kvôli zaneprázdnenosti absolvovať nemohol, prišiel až na tretiu. "Musím povedať, že pohľad na krásny park ma poriadne prekvapil. Bolo fajn vidieť starkých, keď sme tam naposledy natierali plot, ako posedávajú uprostred zelene na lavičkách. Človek mal z toho veľmi dobrý pocit."

Vyše hodinu a pol trvajúca diskusia v príjemnej atmosfére a pri dobrom obede sa točila aj okolo možností pomoci ďalším neziskovým organizáciám, zdravotníctvu či športu. Návrhy padali jeden za druhým. No reč sa skrútila i na iné témy. Prezidentových hostí zaujímalo, ako si zvykol ich hostiteľ na slovenskú kuchyňu, ktoré krásy našej krajiny už stihol objaviť, či aký je jeho názor na správnu životosprávu a pohyb. Rozlúčku spríjemnilo osobné poďakovanie G. Babcoka, ktorý všetkým odovzdal malú pozornosť a darček v podobe Holliday Pass poukážok.

Ďalšie články

Spoločné vyhlásenie

Po stretnutí zástupcov vlády SR a vedúci predstaviteľov spoločnosti Nippon Steel Corporation / U. S. Steel Košice 9.2. 2024.

Používame cookies, aby sme návštevníkom poskytli čo najväčšie pohodlie pri používaní tejto stránky. Viac info...