KONTAKT  |    _eng _sk

Môžu byť na seba hrdí
           



Pridané: 24.11.2008
Autor: Iveta FIALOVÁ
Kategória: 47/2008

Na poslednom tohtoročnom večere jubilantov sa stretli oslávenci z vedenia spoločnosti, Energetiky, SBS a Labortestu

Posledný z tohtoročných večerov jubilantov patril 14. novembra oslávencom z vedenia spoločnosti, divízneho závodu Energetika a dcérskych spoločností SBS a Labortest. Ako aj počas troch predchádzajúcich stretnutí, dlhoročným zamestnancom poďakoval za roky práce pre firmu prezident U. S. Steel Košice George F. Babcoke, ku ktorému sa pripojili viceprezidenti Martin Pitorák, William C. King, Patrick J. Mullarkey, Miroslav Kiraľvarga, generálni manažéri jednotlivých úsekov a odboroví predáci na čele s novozvoleným predsedom Rady odborov OZ METALURG Mikulášom Hintošom.

Večer mal niekoľko naj. Až dve príležitosti na oslavu mal vedúci odboru mechanická skúšobňa spoločnosti U. S. Steel Košice - Labortest, s.r.o. Ján Zeľo. Tohto roku uplynulo štyridsať rokov od chvíle, čo po prvý raz prekročil bránu huty a minister hospodárstva SR ho tiež, pri príležitosti Dňa baníkov, geológov, hutníkov a naftárov, ocenil vyznamenaním Za vernosť, obetavosť, vynikajúcu prácu a za kvalitné plnenie pracovných úloh. Za povšimnutie stojí ešte jeden fakt. Mechanickej skúšobni ostal verný po celý čas. "Pre železiarne som sa rozhodol po vojenčine, firma sa mi zdala perspektívna," zaspomínal na roky, keď to po maturite skúšal aj ako čašník. "V mechanickej skúšobni v bývalých oblastných dielňach 3 sme začínali s dvomi provizórnymi strojmi, neskôr sme budovali skúšobňu vo výskumnom ústave. Prvý poriadnejší stroj na testovanie materiálov, anglickej výroby, sme dostali v roku 1974, to už sa inak pracovalo. V deväťdesiatych rokoch, po organizačných zmenách, sme sa venovali nielen mechanickým vlastnostiam výrobkov, ale aj vývoju nových materiálov. Do skúšobne, ako vedúci, som sa vrátil v roku 1995. Vybudovali sme veľmi peknú skúšobňu, nielen čo sa týka strojového vybavenia, ale aj prostredia. Laboratórium môžeme porovnať s hociktorým podobným laboratóriom v zahraničí. Veď nám ho aj niektorí závidia," usmial sa. "Som naň hrdý a rovnako hrdý som aj na svojich kolegov. Vždy sme boli veľmi dobrá partia, mohli sme sa jeden na druhého spoľahnúť, dokázali sme všetko zvládnuť. Keď odídem, bude mi za nimi ľúto."

Veľmi pekne o svojich kolegoch, najmä v Oceliarni, kde dlhé roky pracovala, hovorila aj ekonómka Mária Buvalová, ktorej sála, ako jedinej žene večera, tlieskala za štyri desiatky rokov svedomitej práce pre firmu. "Do Košíc ma zavial vietor z Brezna po maturite. Boli sme prví absolventi, ktorí už nedostali umiestenky, ale robotu si hľadali sami. Bezpochyby moje rozhodovanie ovplyvnil otec, ktorý pracoval v Železiarňach v Podbrezovej," poznamenala. "Neoľutovala som, aj keď na začiatku som si nemyslela, že to bude na tak dlho. Porovnávať vtedy a dnes? Keď som začínala, nemali sme počítače, všetku prácu sme museli robiť ručne. Dnes, aj vďaka modernej technike, je robota dynamickejšia."

A do tretice, najviac "štyridsaťročných" oslávencov bolo z divízneho závodu Energetika. Jubileum si pripomínajú v tomto roku Eugen Bukata, Jozef Gallér, Tibor Grantner, Miroslav Holub, Juraj Jakab, Mikuláš Juhás, Gabriel Kiss, František Lacko, Štefan Olajoš, Andrej Papcun, Ladislav Schuster, Imrich Tóth, Martin Tóth a Ján Turis.

Na najlepšej ceste dostihnúť ich sú aj Andrej Adamčík a Ondrej Jelč, ktorí dovŕšili v tomto roku tridsaťpäť rokov práce v železiarňach. Dnes už predáka kyslikárne Andreja Adamčíka zasvätil, ako vraví do tajov kyslíka, inžinier Ladislav Hogya. "Bol to veľmi inteligentný pán, s ktorým sme mali po celé roky spolupráce dobré vzťahy," zdôraznil. "Naša prevádzka vyrába kyslík, dusík a argón pre Oceliareň, Vysoké pece i valcovne," vysvetlil v skratke náplň práce. "Robota je náročná najmä psychicky. Táto profesia prináša vždy niečo nové, preto sa musíme neustále zdokonaľovať, aby sme zabezpečili prevádzkyschopnosť zariadení." Téma železiarní, prikývla manželka, sa objavuje aj pri domácich rozhovoroch. "Dosť často," prezradil A. Adamčík. "Manželka je už na dôchodku, ale v hute, robila v údržbe Vysokých pecí, odpracovala tridsaťšesť rokov. Máme vo fabrike veľa spoločných známych."

To isté by povedal aj Ondrej Jelč z oddelenia reléovej služby údržby Energetiky. Železiarom je od roku 1973. Príslušnosť k hute majú v rodine. Zamestnanie tu našli starý otec, mama i otec, ktorý bol takmer tri desiatky rokov rušňovodičom. "Inšpirovali ma. Robotu si chválili, boli spokojní, tak som to skúsil aj ja. A som tu doteraz. Dvadsať rokov som pracoval ako robotník a šestnásty rok som už majstrom. Máme na starosti rozvody vysokého napätia a veľmi vysokého napätia vo všetkých prevádzkach. Práca ma veľmi baví, je doslova mojou srdcovou záležitosťou," rozhovoril sa. "Rozumiem jej, láka ma novými trendmi. Napríklad v súčasnosti zavádzame modernú techniku digitálnych ochrán. Vyžaduje si to ďalšie vzdelávanie, z väčšej časti ide o samoštúdium," dodal. "Budem rád, keď budem môcť svoje vedomosti odovzdať mladej generácii," vyslovil želanie väčšieho prísunu mladej krvi.

Empty

ODPORÚČAME

13.05.2021
USS oznamuje svoj cieľ dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu
01.04.2021
V testovacom mieste v areáli U. S. Steel Košice už testujú len zamestnancov
15.03.2021
Poznáme víťazné projekty Spoločne pre región 2021