Božena Žihalová rada píše básne

Mnoho ľudí, mnoho záľub. Železiari ich majú na tisíce. Iba zriedkavo sa však medzi nimi objavujú poeti či poetky. Božena Žihalová z odboru Sociálna politika a kolektívne vzťahy sa písaniu básní venuje od svojich tínedžerských rokov.

Svoj život spojila so železiarňami v roku 1985, keď po maturite na Gymnáziu v Lipanoch nastúpila ako evidentka výroby do prevádzky Rúrovňa 1 v Bočiari. Neskôr zastávala v divíznom závode Hutnícka druhovýroba rôzne pracovné pozície. Naposledy bola referentkou plánu výroby pre profily. V roku 1998 odišla do spoločnosti Rannila Slovakia, kde bola ostatné štyri roky referentkou ľudských zdrojov. Do U. S. Steel Košice sa vrátila v júni tohto roku. "Pretože som v železiarňach začala pracovať hneď po škole, tento návrat pre mňa znamenal návrat domov," vraví o svojich pocitoch.

Poéziu píše od svojich pätnástich rokov. "Spolu mám približne stopäťdesiat básní, niektoré sú lepšie, niektoré by som po rokoch napísala inak. Zo začiatku som písala iba pre seba. Postupne sa však niektoré veci dostali medzi mojich známych a oni ma presvedčili, aby som ich zverejnila. Zopár básní sa objavilo v školských novinách a neskôr v regionálnych i náboženských časopisoch. Mojim známym píšem príležitostné básničky pri životných alebo iných výročiach alebo rodinných udalostiach. Sú šité na mieru, aby mali na mňa spomienku aj po rokoch."

Báseň Vianoce venuje Božena Žihalová všetkým železiarom a ich blízkym pre potechu.

VIANOCE

Zas vonku tíško padá sneh,
čo na slnku sa ráno ligoce.
Chladí ma na dlani, ale nech,
keď padá bývajú Vianoce.

V zamrznutej zimnej záhrade,
hviezda žiari ticho do noci.
Jasličky uložené na ľade,
sťa symbol ľudskej pomoci.

Pri každom stole voľné miesto,
pokoj v duši, čo nebol celý rok.
Úsmev je to najmilšie gesto,
ktorého je teraz dostatok.

Pokoj a pohoda navôkol vládne,
hoc nikto nevie kde sa nabrala.
Zrazu len zbadám, že celkom hlasne
znie Tichá noc z úst horala.

Možno je preto svet iný,
že na zem anjeli zleteli.
Každý z nás uznáva svoje viny,
čo cez rok sme priznať nechceli.

Vonku je zima a mráz,
lež pocit v srdci dobrý je.
Nech chlad, čo hlboko je v nás,
čas Vianoc navždy zohreje.