Hovoríme s podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefčovičom

Pred dvomi týždňami pobudol jeden necelý deň v Košiciach. Stihol sa, okrem iného, stretnúť s vedením Technickej univerzity v Košiciach, prednášať študentom, počas besedy o najaktuálnejšej situácii v Európskej únii odpovedať na celý rad zvedavých otázok pedagógov a budúcich inžinierov, podvečer diskutovať s predstaviteľmi mesta, akademickej obce, kultúrnych inštitúcií, neziskových organizácií i priemyselnej sféry na fóre o Slovensku v rozhodovacích procesoch Európskej únie. Využili sme príležitosť a požiadali o rozhovor. Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie, pristal.

· Žijeme v zaujímavých, ale ťažkých časoch, Európska únia prechádza zložitým obdobím, slovo kríza sa skloňuje čím ďalej tým viac. Objavujú sa príznaky euroskepticizmu. Kde vidíte jeho príčiny?
Európska únia vznikla pred rokmi hlavne preto, aby sme si nezopakovali vojnové obdobie v Európe, aby sme nažívali na jednom kontinente ako národy partnerské, alebo na to, aby sa priestor slobody, či už pohybu služieb alebo kapitálu, vytvoril skutočne pre celú Európsku úniu. Na to sme akosi pozabudli a berieme to ako samozrejmosť. Už si ani neuvedomujeme, aký ťažký by bol život, keby tieto vymoženosti, tieto slobody neboli. To je myslím jeden veľký dôvod. A druhým samozrejme je, že nastúpila nová politická generácia nielen na tie najvyššie miesta, ale aj nižšie pozície v politických stranách. Títo mladí politici už vyrastali v súčasnom systéme, všetko to, čo generácia pred nimi považovala za malý zázrak, či už historický alebo politický, berú ako samozrejmosť a majú pocit, že sa o to netreba starať, že to vždy bude a že nám to nikto nevezme.
No a samozrejme asi najvážnejším dôvodom je to, že prechádzame veľmi zložitým obdobím ekonomickej krízy, ktoré je s nami veľmi dlho. Je to najväčšia kríza od tridsiatych rokov a samozrejme sa to prenáša do všetkých odvetví, do individuálnych životov, do celkovej frustrácie obyvateľov s vlastnou krajinou a politickým zriadením v Európe. Tieto tri hlavné príčiny sú určite živnou pôdou pre tých, ktorí sa snažia veci vysvetľovať jednoducho, skratkovito, negativisticky a teraz, musím povedať, sa im v niektorých krajinách viac, v iných zasa menej, aj darí.

· Odhliadnuc od krízy, aká je z vášho pohľadu, ako podpredsedu Európskej komisie, konkurencieschopnosť Európy voči svetu a Slovenska v rámci Európskej únie?
Povedal by som, že konkurencieschopnosť Európskej únie je niečo, čo postačuje pre toto obdobie, ale veľmi silne si uvedomujeme, že ak sa nám ju nepodarí v horizonte desiatich až pätnástich rokov dramaticky zvýšiť, tak Európska únia môže mať vzhľadom na vysokú konkurenciu a globálny priestor v ktorom sa teraz pohybujeme, naozaj veľké problémy. Preto prišla Európska komisia s myšlienkou Stratégie EÚ 2020. Snažíme sa ju zúžiť na maximálne päť kľúčových priorít, ktoré považujeme za dôležité na to, aby slúžili ako základné indikátory toho, či sa Európska únia vyvíja tým správnym smerom, bližšie ku konkurencieschopnosti alebo nie. Samozrejme, dôraz sa kladie na vedu, výskum, vzdelávanie, na to, koľko mladých ľudí by malo mať vysokoškolský diplom, na to, ako využívať moderné zelené technológie, ale aj na to, aby sme naše sociálne politiky prispôsobili súčasnej situácii a pokúsili sa do roku 2020 pomôcť vyše 20 miliónom ľudí dostať sa nad líniu chudoby. Čiže toto je také posolstvo zo strany Európskej únie smerom k členským krajinám a veľmi záleží od toho, ako sa ktorá krajina s jednotlivými výzvami vysporiada. Keď sa pozrieme na to, kde sa Európa čo sa týka vedy, výskumu a vzdelávania nachádza, tak sme v mnohých oblastiach vynikajúci.
Máme krajiny, ktoré sú absolútne svetovou špičkou, máme univerzity, či už severské, britské alebo aj nemecké, ktoré patria k svetovým špičkám. No máme aj čísla, ktoré evidentne treba zlepšiť. V Európskej únii má len 32 percent ľudí vysokoškolské vzdelanie, v USA je to už 40 percent, v Japonsku 50 a na Slovensku podľa posledných údajov 18 až 19 percent. Aj keď sa to oproti predchádzajúcemu obdobiu zlepšilo, vidíme, že určitý rozdiel existuje.
Slovenská republika mimoriadne dobre využila potenciál, ktorý jej členstvo v Európskej únii prinieslo. Vidíme to na raste životnej úrovne, na investíciách, ktoré k nám prišli, ale tento trend je tiež len do určitého času. Pokiaľ sa nám nepodarí toto obdobie využiť na to, aby sme aj my pripravili krajinu na vyššie, inteligentnejšie investície, na výrobu produktov s vyššou pridanou hodnotou, tak môžeme mať problém.

· Neobávate sa, že balíček opatrení Európskej komisie, riešiaci problematiku klimatických zmien, môže v negatívnom slova zmysle postihnúť priemysel?
Ide skutočne o to, ako nájsť tú správnu hranicu medzi zodpovednou environmentálnou politikou a medzi politikou, ktorá umožní, aby bol pri ochrane životného prostredia rešpektovaný aj imperatív. Podrobne sa pri všetkých opatreniach skúma možnosť vytvorenia takých podmienok, aby sme oceliarsky priemysel nevyhnali z Európskej únie, našli tú správnu hranicu medzi zodpovednou environmentálnou politikou a medzi tým, aby v Európskej únii naďalej ostali kvalitné podmienky pre podnikateľov a pre investorov.
Myslím si, že aj U. S. Steel je príkladom toho, že sa táto politika dá skĺbiť. Investície do environmentálnych technológií, ktoré rešpektujú posledné výdobytky vedy a výskumu v tejto oblasti už boli zrealizované. Prejavilo sa to aj na spôsobe zníženia emisií CO2 v U. S. Steel Košice. Samozrejme, zo strany Európskej komisie je vždy veľmi potrebné počúvať hlas priemyslu a reagovať operatívne či už na najnovšie informácie v oblasti výdobytkov vedy a výskumu, alebo aj na skúsenosti, ktoré majú s uplatňovaním týchto politík firmy. A ak treba, tak ich realisticky ovplyvňovať. Myslím si, že dialóg, ktorý U. S. Steel Košice vedie, či už s Európskou komisiou alebo vládou Slovenskej republiky, je zatiaľ veľmi dobrý.

· Košice budú v roku 2013 Európskym hlavným mestom kultúry. Ako v tejto súvislosti vnímate vytvorenie záujmového združenia Koalícia 2013 +, ktorej zakladajúcimi členmi sú okrem U. S. Steel Košice aj ďalšie firmy z privátneho sektora a ktorého cieľom je podporovať úspešné dosiahnutie realizácie projektu a zabezpečiť jeho dlhodobú úspešnosť?
Projekt Európske hlavné mesto kultúry je pre Košice, ale aj celý kraj obrovskou výzvou. Videl som projekty, vďaka ktorým sa transformovali doslova celé oblasti. Keď som sa oboznamoval s výsledkami komisie, ktorá posudzovala, ktoré mesto by sa malo stať v roku 2013 Európskym hlavným mestom kultúry, dozvedel som sa, že Košice a Prešov boli vo veľkej konkurencii. Ako Slovák som mal obrovskú radosť z toho, že oba projekty boli tak vysoko kvalitné. Členovia poroty hovorili, že keby boli z dvoch rôznych krajín, tak určite obidva zvíťazia.
Takže projekt bol znamenitý, je to výborná šanca pre mesto, pre kraj a samozrejme na to, aby sa ponúknutá príležitosť aj využila a realizovala, treba hľadať čo najširšiu podporu. A preto je veľmi dobré, že sa vytvorilo združenie Koalícia 2013 +, je veľmi dobré, že taký silný partner, akým je U. S. Steel Košice, do nej vstúpil. Myslím si totiž, že to môže prispieť k tomu, aby sa Košice dostali ešte viac na mapu Európy, aby boli turisticky ešte viac lákavejšie, aby sa skvalitnili životné podmienky nielen pre kultúrny, ale aj každodenný život jeho obyvateľov. Myslím si, že to prinesie obojstranne pozitívne výsledky. A to tak pre občanov, ako aj pre tých, ktorí sú v koalícii zastúpení a budú v nej pôsobiť.

· Poznáte projekt U. S. Steel Košice Rovnosť príležitostí - Práca pre Rómov? Ako spoločensky zodpovedná firma ho realizujeme už desiaty rok. Myslíte si, že je táto skúsenosť implementovateľná aj inde na Slovensku, alebo aj v strednej Európe, napríklad v Maďarsku či Rumunsku, a že je možné, aby v budúcnosti boli firmy motivované, aby zamestnávali ľudí zo sociálne vylúčených spoločenstiev?
Ja tento projekt považujem za mimoriadny dôležitý, vydarený a všade ho spomínam ako príklad. To preto, lebo robí to, čo mnohé iné zatiaľ nedokázali. Dáva ľuďom novú šancu, príležitosť, zaškolenie a dáva prácu a perspektívu. A vytvára im podmienky a možnosti na to, aby boli vytrhnutí zo stereotypu, kde možno už dlhé, dlhé roky žili. Z tohto pohľadu je tento projekt unikátny. Mimoriadne dobrý je aj preto, že prebieha v spolupráci medzi U. S. Steel Košice a samosprávami, konkrétne obcou Veľká Ida, Mestskou časťou Košice-Šaca a Mestom Košice.
Určite by mal slúžiť ako námet aj pre ostatných, ako vzor toho, ako sa dajú aj takéto projekty realizovať veľmi prakticky. Slovenská republika bola prvá, ktorá si v rámci štrukturálnych fondov vytvorila takzvanú horizontálnu prioritu. To znamená, že v každom operačnom programe bola vyčlenená určitá časť prostriedkov, ktorá by mala byť nasmerovaná na podporu rôznych projektov začleňovania, integrácie rómskej komunity. Táto suma sa približovala k 200 miliónom eur. Viem, že jej čerpanie závisí od toho ktorého programu, ale že neprebieha veľmi ľahko. Viem, že tie prostriedky nie vždy smerujú do oblastí, kam by mali a viem, že hlavne predstavitelia rómskej komunity často kritizujú, že nie vždy účinnosť týchto fondov cítia. Som presvedčený, že keby takýchto projektov, aký robí U. S. Steel Košice s obcami bolo viac, a že keby bolo aj pri ich realizácii evidentne viditeľné, že spolupráca prináša ľuďom trvalú prácu a trvalú zmenu ich životných podmienok, bol by to model, ktorý by sa určite širšie uplatnil na Slovensku, a som si istý, že i v strednej Európe. Lebo každý hľadá spôsob, možnosti, idey ako v tejto oblasti prísť s niečím novým, efektívnym, hlavne niečím, čo prinesie trvalú zmenu.