KONTAKT  |    _eng _sk

Po komínoch prišiel rad aj na haly hlbinných pecí
           



Pridané: 05.05.2014
Autor: Iveta FIALOVÁ
Kategória: 09/2014

Pred očami nám mizne kus histórie

Ak chodievate cez hlavný most firmy, alebo od brány č. 2 zabočíte k valcovniam, či iba čakáte na nástupišti na autobusy, ktoré vás zavezú na vaše pracoviská, určite ste si všimli, že obrovská výrobná hala v blízkosti teplej valcovne pomaly mizne z povrchu zeme. Ide o niekdajšiu halu, či skôr haly hlbinných pecí, ktoré boli súčasťou prevádzky Slabing. Tu sa od roku 1966 do roku 1996 valcovali ingoty do brám. Po bezmála tridsiatich rokoch valcovaciu stolicu - slabing, a s ňou aj pätnásť hlbinných pecí, odstavili. Dôvod bol jasný. Železiarne už všetku vyrobenú oceľ odlievali plynulo do brám v oceliarni. Po odstavení slabingu chcel podnik zariadenie predať, záujem však nebol a preto ho zlikvidovali. Samotnú valcovaciu trať zošrotovali a v rokoch 2004 až 2006 firma odstránila aj všetkých pätnásť komínov.

LIKVIDÁCIA SA ZAČALA VO FEBRUÁRI

Likvidácia hál hlbinných pecí sa začala vo februári tohto roku a potrvá do júna 2014. Búracie práce zabezpečuje špecializovaná firma z Českej republiky, ktorá má s demoláciami 25-ročné skúsenosti. "Búrame komíny, výškové stavby i haly, akými sú aj tie vaše," povedal nám šéf spoločnosti Bohuslav Mrózek počas svojej nedávnej návštevy v U. S. Steel Košice. Väčšinou sú objekty, ktoré likvidujú, umiestnené v zastavaných lokalitách alebo v stiesnených priestoroch, preto sa búrajú za pomoci špeciálnej techniky. "Tu v Košiciach po prvý raz napríklad používame špeciálne upravený bager Liebherr 974, ktorého rameno má dosah až 55 metrov. Predpokladáme, že v Európe nie je bager, ktorý by mal vyšší dosah," uviedol. Ako dodal, búranie objektu je náročné. "Budova sa nachádza pri živom rozvode zmesného plynu, preto úzko spolupracujeme s vašimi inšpektormi bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, kolegami zo spoľahlivosti vyhradených technických zariadení i oceliarmi, aby sme nespôsobili nejaký problém." Referencie firmy však hovoria, že jej zamestnanci majú prepracovaný sofistikovaný systém práce overený doma i v zahraničí a vedia si poradiť s hocijakým materiálom - či ide o armovaný betón, murivo alebo - ako v našom prípade - oceľové konštrukcie.

KOV RECYKLUJÚ

"Zlikvidovať treba približne päť tisíc ton oceľových konštrukcií použitých na výstavbu haly a približne 100 až 120 ton azbestu," informoval koordinátor bezpečnostných projektov z útvaru generálneho manažéra pre inžinierske činnosti USSE Pavol Dulák. "Technologické zariadenie a kabeláž boli už v minulosti odstránené, oceľové konštrukcie a žeriavy po terajšej búračke smerujú po zdemontovaní a úprave (pálením a delením na menšie kusy) na naše šrotovisko a budú opätovne použité pri výrobe ocele. Azbest likvidujeme predpísaným spôsobom. Vyvážame ho na našu skládku nebezpečného odpadu." Ako dodal, denne sa na stavenisku pohybuje približne desať pracovníkov a rovnaký počet mechanizmov. Demolácia sa deje za prísnych bezpečnostných opatrení, veď objekt už zub času poriadne poznačil. A nielen to. V susedstve haly sú stále funkčné objekty. Predvalkové haly fungujú ako sklad brám a príprava vsádzky pre narážacie pece teplej širokopásovej valcovacej trate. Nesmú byť poškodené.

SLABING V SPOMIENKACH OTTA BAUERA

Ako vyzeral slabing v čase svojej slávy, to už si zo súčasníkov - zamestnancov - takmer nikto nepamätá. Darmo, od jeho odstavenia už ubehli dve desiatky rokov. Kto však má minulosť zachytenú v pamäti i na papieri, je bývalý riaditeľ divízneho závodu Teplá valcovňa (v rokoch 1994 - 2001) Otto Bauer. V prevádzke Slabing si odkrútil osemnásť rokov zo svojho pôsobenia vo VSŽ a neskôr U. S. Steel Košice. Bol tu technickým a neskôr výrobno-technickým zástupcom vedúceho prevádzky, potom vedúcim prevádzky a skôr než sa stal riaditeľom Teplej valcovne pracoval dva roky (1992 - 1994) ako zástupca riaditeľa.

"Na obdobie, keď som pracoval v prevádzke Slabing si rád spomínam, pretože sme boli takmer všetci mladí, tvorili sme veľmi dobrý kolektív a riešili sme množstvo technických zlepšení na zvyšovanie objemu a kvality výroby. Môžem povedať, že bolo radosťou chodiť do práce. Mnohí pracovníci Slabingu prešli zaškolením v českých hutách na Ostravsku, v Třinci a v Kladne. Nároky na výrobu boli vysoké, pretože Slabing bol vstupnou bránou v toku výroby na valcovne. V začiatkoch výroby vo VSŽ sa oceľ vyrábala jedine klasickým spôsobom - odlievaním do kokíl. K nám potom prichádzali z Oceliarne už vystripované ingoty (ingoty stiahnuté z kokíl - pozn. aut.) na ingotových vozoch. Pomocou kliešťových žeriavov sa vsádzali do hlbinných pecí, kde sa zohrievali na valcovaciu teplotu. Ohriate ingoty sa potom valcovali do brám na univerzálnej valcovacej stolici slabing," ochotne zalovil v spomienkach a poskytol nám aj niekoľko zaujímavých faktov viažucich sa k chodu prevádzky.

"Výroba v prevádzke Slabing sa začala 1. júna 1966, keď bol na bramu prevalcovaný prvý ingot. Tým sa uzavrel hutnícky cyklus vo VSŽ. Historickým dátumom pre hlbinné pece bol 29. apríl 1966, spojený so začiatkom sušenia komína hlbinnej pece č. 1. Na začiatku výroby brám bola v prevádzke v chode jedna hlbinná pec a jeden kliešťový žeriav. V nasledujúcich rokoch pokračovala intenzívna výstavba hlbinných pecí. Posledná z nich, pec č. 15, začala pracovať v roku 1982. Stredisko hlbinné pece tak bolo schopné ohriať vyše štyri milióny ton ingotov ročne," uviedol Otto Bauer. Ako vyzerali haly hlbinných pecí v časoch svojej slávy? "Stredisko hlbinné pece sa skladalo z troch hál," ponúkol exkurziu do minulosti bývalý šéf Slabingu. "Takzvaná stará hala hlbinných pecí mala sedem hlbinných pecí a tri kliešťové žeriavy. Južná strana, takzvaná nová hala hlbinných pecí, mala osem pecí a tri kliešťové žeriavy. Medzi týmito halami bola prístrojová hala na riadenie chodu pecí. Každá pec mala jeden komín a dve komory. Veľkosť komory bola prispôsobená na ohrev jednej 180-tonovej tavby z Oceliarne."

Objemy priesad ingotov každý rok narastali. Maximum - štyri milióny sedemdesiatdva tisíc ton ocele - dosiahli v roku 1981. Potom už nabehlo zariadenie na plynulé odlievanie ocele do brám č. 1 (v roku 1982) a o desať rokov neskôr aj kontiliatie č. 2 (1992) a výroba na slabingu postupne klesala. Poslednú tavbu tu prevalcovali 10. januára 1996. Za 29 rokov, sedem mesiacov a desať dní existencie prevádzky na slabingu prevalcovali 81,6 miliónov ton ocele v ingotoch.

Empty

ODPORÚČAME

07.10.2021
Vakcíny proti chrípke sú už dostupné
17.09.2021
Rezortné vyznamenania si prevzali z rúk ministra hospodárstva
02.08.2021
United States Steel Corporation zverejnila výsledky za 2. štvrťrok
18.06.2021
Dobrovoľníci neváhali ani minútu