KONTAKT  |    _eng _sk

"Stres? S chlapmi si s ním tykáme."
           



Pridané: 11.08.2008
Autor: Marián HUTŇAN
Kategória: 32/2008

Deň s... Jánom Kisuckým, majstrom strojnej údržby žíharní DZ Studená valcovňa

Žijú a pracujú medzi nami. Niektorí dlhšie, iní len zopár rokov. Sú prirodzenými autoritami, odborníkmi vo fachu, majú zaujímavé záľuby, nevšedné zážitky... Zaslúžia si miesto aj v Oceli východu. Dnes začíname s Jánom Kisuckým, majstrom strojnej údržby žíharní SVa.

Tretí rok je majstrom. V košickej hute prežil pätnásť zo svojich tridsaťpäť rokov. Osud ho zavial do rovnakej kancelárie, na tú istú stoličku a medzi tých istých ľudí, ktorých viedol jeho dnes už nebohý otec. Zhoda náhod? Či posolstvo syna pokračovať v tom, čo nedokončil otec?...

05.23 - Stretávame sa na parkovisku pred bránou č. 3. "Tam vzadu nie je s parkovaním problém," odpovie po pozdrave. Za tých pár rokov, čo chodieva do práce autom, si už našiel svoje miesto. Okolo "Hydrostavu", ako zvyknú oceliari volať vstupnú bránu pri novej pozinkovacej linke, to má k svojim ľuďom najbližšie. "Pôjdeme tunelom a o pätnásť-dvadsať minút sme tam," naznačuje. Privolí však na odvoz služobnou fabiou. "Chcel by som si vybaviť povolenie na vstup súkromným autom. Hocikedy musím k poruche aj v noci. A vtedy je dobrá každá minúta," povie usádzajúc sa na sedadlo spolujazdca.

05.35 - "Tak začína deň. Stále rovnako. Tu som nastúpil pred pätnástimi rokmi. Robil som zámočníka, inšpekčného zámočníka, teraz majstra," zrekapituluje stroho pri otváraní dverí kancelárie. Zdieľa ju spolu s predákom Emilom Dvořákom.
Na stole ho čaká bleskovka o výmene zelených bezpečnostných postrojov. "Musím to dnes vybaviť," prehodí smerujúc do šatne prezliecť sa.
Vedľa bleskovky je na stole pod sklom fotografia muža s fúzmi. "To je otec. Zomrel nečakane. Ako 55-ročný. Sedel za tým istým stolom ako ja teraz. Aj ľudí mám rovnakých ako on... Zo začiatku to bolo veľmi ťažké. Sedieť a pracovať v rovnakej kancelárii. Tu je jeho fotka, tam rukou písaná poznámka, odkaz, podpis na dovolenkovom lístku... Ľudia mi veľmi pomohli. Idem v otcových šľapajach." Po chvíli spomenie pár dátumov. "Zomrel pred šiestimi rokmi, 26. júna. O deň neskôr, 27. júna, mala mamka narodeniny. V deň svojich 29. narodenín, 28. júna, som kupoval truhlu a 29. júna sme v skrini našli otcov darček pre mamku k narodeninám..."

05.41 - Vo dverách pozdraví predák E. Dvořák. Prehodia pár obligátnych viet, povedia si, čo bude dnes dôležité.

06.00 - Ranná porada. J. Kisucký sa stretáva s ôsmimi svojimi ľuďmi - tromi zámočníkmi a štyrmi inšpekčnými zámočníkmi, a so štyrmi predákmi, zástupcami dodávateľských firiem. Bežný program. Hlásenie porúch a rozdelenie práce. "Na jednotke žíhame, Marek? Martin, dokončili ste?" Strohé otázky majstra, rovnaké odpovede kolegov. "Áno, 26-ku dokončím a 31-ku pripravím," dozvie sa J. Kisucký.
Porada pokračuje. Na chodbe postáva muž. "Janko? Výborný chlap, skvelý. Za toho poldruha roka som sa o tom niekoľkokrát presvedčil," odvetí Eugen Bunda z DIW Service.
"Máme tu nové bezpečnostné bleskovky," počuť z miestnosti bez dverí Kisuckého. Číta jeden incident za druhým. Ľudí zaujme najmä vážna udalosť z americkej prevádzky so zlomeninou ľavého predkolenia.
Vedľajšia miestnosť je počas porady prázdna. Všade poriadok. Vzorový "housekeeping". Dielňa dýcha pracovnou čistotou. "...A dávajte pozor, keď budete páliť a zvárať," končí majster o 06.20 rannú poradu. "S malou obmenou tu mnohí robia už roky. Sú skúsení. Ale upozorniť treba," povie na adresu kolegov.

06.33 - Prichádza dodávateľ s partiou chlapov. "Idú na to lešenie, Emil," zakričí majster predákovi. "Viem, Jano," reaguje E. Dvořák.
Majster Kisucký zhrnie poznatky z ranného stretnutia s predákmi a pripravuje sa na ďalšiu pravidelnú poradu u vedúceho prevádzky Žíharne Ivora Kučeru. Zostáva ešte necelá trištvrte hodina. Fotografia na stene, kde stojí pri helikoptére s menom Dagmar, ho na chvíľu vráti o polroka späť. "Na streche jednej z prevádzok sme pomocou nej menili kompenzátory vedenia zmesného plynu. Bolo to zaujímavé, nevšedné a najmä veľmi rýchle. Šikovní chlapi," povie na adresu pilotov. "Trafili sa presne na miesto, kde sme to potrebovali," dodá. "A tá helikoptéra sa volala ako moja sestra," pousmeje sa pri spomienke.

07.15 - V kancelárii I. Kučeru sa stretáva šesť chlapov. Majstri z ďalších prevádzok, medzi nimi aj J. Kisucký. "Ideme na 55 pecí," začína I. Kučera poradu. Majstri jeden po druhom hlásia svoje prípady. J. Kisucký poruchy, ktoré treba riešiť. "Laci, skontrolujeme podstavce," pripomenie Kučera jednému z majstrov. "Jano, naozaj sa pozrite na tie kolesá," dodá smerom ku Kisuckému. "Máme tam ešte ´šesť dvojku´, ktorú treba dnes dosekať," zareaguje majster. "Pec dvojku treba urobiť cez víkend. Potrebujeme ju," naznačí Kučera Kisuckému nutnosť prác aj cez víkend. Za úlohu dostáva aj doplnenie nákladov do štatistiky. "Máte dačo ešte na údržbu? Jano, všetko," lúči sa I. Kučera. Majster Kisucký odchádza za povinnosťami. Ostatní ešte ostávajú.
Cestou späť zvrtne reč na fotografovanie. "Začínal som ako dvanásťročný. Otec mi daroval Smenu a veľmi ma to chytilo. Sám som si vyvolával filmy, aj fotky. Neskôr som si kúpil Prakticu. Objavil som výhodu medzikrúžkov. A našiel som si nový motív. Fotiť chrobáky ma baví aj teraz," pousmeje sa. "Potom som si zohnal Nikon F60 a ten používam doteraz. Zapájal som sa do rôznych súťaží. Aj v Oceli východu. Ba zopár som aj vyhral. V roku 2002 kategóriu Ľudia, ktorých mám rád a pred tromi rokmi kategóriu Slovensko. Na oboch fotografiách je rovnaký muž - istý bača z Gemera. Úžasný človek. Už zomrel. Pripomínal mi Jeana Renoa. Rád fotím ľudí, ktorých poznám. Z fotky vtedy priam vyžaruje, že ľudia sú na nej uvoľnení.
Neskôr som začal fotiť spoločenské akcie. Spočiatku som v tom dave ľudí nemal tú správnu odvahu a istotu. Nebolo pre mňa jednoduché postaviť sa do stredu a fotiť. Mal som pocit, že sa na mňa pozerá celá sála. Teraz je to už iné. Niekoľko fotografií som daroval sestre. Žije v Holandsku. Niekoľkokrát do roka ju navštívim. A tamojší ma začali nahovárať, nech tam ostanem a začnem pre nich fotiť," dopovie už opäť vo svojej kancelárii a vytiahne zo znôšky fotografií obrázok so surfistom za závesným padákom a so zapadajúcim slnkom v pozadí. "Je z Holandska. Vydarila sa mi. Podľa nej som namaľoval aj obraz," prechádza Jano k ďalšej zo svojich záľub.
Odmlčí sa. To aby po porade "nahral" do SRKS bezpečnostné bleskovky a skompletizoval denníky dodávateľov. "Administratívu treba vybaviť čo najskôr. Človek nikdy nevie, aké povinnosti ho v priebehu dňa stretnú..."

08.19 - "Janko, to tesnenie treba mať," začne zhurta vo dverách Martin Sasák. "Máš pravdu, Martin," zareaguje J. Kisucký a odchádzajú riešiť problém.

08.30 - "Je tu požiadavka, aby tvoji chlapi pokračovali na peci číslo tri aj cez víkend," počuť spoza dverí prichádzajúceho Kisuckého. Majster z Vulkmontu Juraj Trembeczki nenamieta. Spolu idú za chlapmi. Juraj Fedurco a Stanislav Šup privárajú plechy na dno žíhacieho poklopu, ktoré sa po žíhaní poškodilo. Po chvíli privolia. Budú nadrábať.

09.30 - J. Kisucký telefonicky informuje I. Kučeru, že chlapi z Vulkmontu budú pracovať aj cez víkend. Keď zloží, začne sa opäť venovať administratíve. Potom skontroluje náradie a poriadok zámočníkov v skrinkách. Všetko je ako má byť. Výsledky kontrol zapíše do kontrolného hárku. Pred desiatou odchádza na "svačinu". Podobne ako väčšina z ostatných. Zo šatne počuť rádio. Vyhráva známe Hudobné pozdravy.

10.00 - "Doviezli laminátové rebríky. Musím zájsť do chránenej prevádzky zaevidovať ich a označiť. Kovové vrátime. Máme aj modré postroje. Som rád, že došli. Stihneme ich vymeniť za zelené v termíne," povie so "svačinou" v ruke. Ku káve budú rožky, šunka a syr. Ešte ani len nezačne, už stojí vo dverách zásobovač. Priniesol "hygienu". "Rukavice budú zajtra," oznámi ledabolo. "No ani minulý mesiac sme nedostali," prehodí okoloidúci zámočník. "Budú. Objednal som za dva mesiace," kontruje J. Kisucký. "Stres? S chlapmi si s ním tykáme," reaguje na otázku. "Stres je, ak máme viac porúch v rovnakom čase. Vtedy sa máme čo obracať. Stres je aj vtedy, ak nám pri poruche oznámia aj to otrepané, že už včera bolo neskoro."
Stres odbíja relaxom. Okrem fotografovania ho nachádza aj v maľovaní. Obľubuje olej na plátne. "Začal som s tým ešte na základnej. Spolužiačkam som kreslil do pamätníčkov. Sem-tam som za ne aj namaľoval úlohy. Neskôr som chlapcom na vojne - narukoval som do Dolného Kubína a slúžil v Turanoch- Vrútkach, kde sme stavali trať - vymaľovával unikolkami bundy. Vojna bola super. Bol som ´výkoňák´. Vlastná kancelária, pohodička... Ten tucet mesiacov v zelenom nebanujem. Dnešní mladí to už nepoznajú. Pri maľovaní som ostal aj po vojne. Van Gogha nemám rád. Viac sa mi páči Salvador Dalí a jeho línie. Hoci je občas morbídny," prehodí po pripomienke, že jedna z jeho olejomalieb, ktorú má zvečnenú na fotografii pod sklom na stole, sa podobá na známe van Goghove Slnečnice.
Na budúci rok by rád išiel s desiatimi- dvadsiatimi veľkorozmernými fotografiami a obrazmi do Holandska. "Trh je tam úplne iný ako na Slovensku," naznačí slabosť Holanďanov míňať na umenie.

10.30 - Dodávateľ z Gerustu prináša na podpis výkaz za lešenárske práce. "Potrebujem číslo zákazky," odvetí Kisucký. Lešenár nahlási číslo, majster podľa neho vyhľadá v počítači zákazku, doplní potrebné, podpíše výkaz a vráti ho dodávateľovi. Po chvíli odchádza do prevádzky. Zájde aj k Ľubomírovi Mičaninovi, zámočníkovi z Vulkmontu, ktorý opravuje žíhací poklop. Prehodí s ním pár slov, pochváli postup prác. "Dobrú robotu treba oceniť," povie pri návrate.

12.25 - S novým inšpekčným zámočníkom priváža počítač a monitor. "Ešte telefón mu budem musieť vybaviť. Aby bol dostupný, keď ho budeme potrebovať," dodá.

12.53 - Prichádza murár František Molokáč, zástupca Reliningservu, s výkazmi odvedených prác. Jeho ľudia opravovali poškodený betón a veko žíhacieho poklopu. Kisucký nazerá do výkazov, porovnáva so skutočnosťou. Po chvíli podpíše a podá Molokáčovi. Murár sa zvrtne, nechtiac zavadí o bicykel opretý pod oknom v kancelárii. "Výborný pomocník. Keď treba prejsť z jedného konca haly na druhý, zíde sa. A počas týždňa vyplní čas do nedele, keď trénujem v posilňovni zopár žien. Spinning je dobrá vec. Precvičí svalstvo, roztiahne pľúca. Športujem od malička. Na strednej som sa viac venoval džudu. Tri roky som trénoval, chodieval po súťažiach. Potom som to nechal. Ale šport som potreboval. Začal som cvičiť v posilňovni. Raz ma kamarátka nahovorila na stacionárny bicykel. Zapáčilo sa mi to. O pár dní som sa s majiteľmi posilňovne dohodol, že budem trénovať ženy. Mám aj certifikát," prizná J. Kisucký ďalšiu svoju záľubu. Má rád aj vysokohorskú turistiku. Tvrdí, že tatranská príroda je najkrajšia na jeseň. "Tatry mám rád," povie a zaspomína si na túru na Kriváň, z ktorej sa vrátil až za tmy i na priateľov, ktorí ho nechali stúpať samého a sami zostali popíjať na akejsi chate. "Keď sme sa stretli, vraj boli na ceste k Horskej službe. Chceli ma nahlásiť," dodá s úsmevom.

13.10 - V elektronickej pošte nachádza nový bezpečnostný balík a bleskovky. Podklady k zajtrajšej rannej porade. Prelúska sa ešte niekoľkými e-mailmi, prehodí pár slov s predákom Emilom, ktorý sa chystá na dovolenku. "Zajtra odchádza. Bude to iný deň ako dnes," prehodí, kým sa predák Dvořák sprchuje. Po pár minútach ho v sprche vystrieda. Zmena sa končí. Aj pre majstra Jána Kisuckého.

Empty

ODPORÚČAME

26.10.2021
Prvý úver so zelenými záväzkami symbolizuje vysadený strom
07.10.2021
Vakcíny proti chrípke sú už dostupné
17.09.2021
Rezortné vyznamenania si prevzali z rúk ministra hospodárstva
02.08.2021
United States Steel Corporation zverejnila výsledky za 2. štvrťrok