Svoj prvý maratón má za sebou ďalší hutník

Beh prináša, okrem veľkého množstva zdravotných a iných benefitov, najmä radosť, relax a pocit šťastia.

Radek Nemec nastúpil ako čerstvý absolvent Technickej univerzity v Košiciach do DZ Doprava v roku 2018 a v súčasnosti tam pracuje ako technológ spoľahlivosti pre koľajisko vlečky a elektroúdržbu. Pochvaľuje si kolektív, kde funguje spolupráca a kde sú skúsenejší kolegovia vždy ochotní poradiť a pomôcť.  

„Behávam v podstate od malička. Už ako malý som sa rád zúčastňoval rôznych kolektívnych športových akcií a modelárskych súťaží, na ktorých bol beh neoddeliteľnou súčasťou. V roku 2019 som bežal v Košiciach prvý polmaratón. Úspešné  dobehnutie do cieľa a celková atmosféra podujatia ma vtedy veľmi motivovala do dôkladnejšej prípravy na ďalší rok. Nanešťastie v roku 2020 prišla pandémia, takže sa mi na maratónsku trať podarilo nastúpiť až tento rok,“ povedal nám Radek. Z 906 účastníkov maratónu dobehol na 641. mieste s časom 4:14:18.

„Začiatok maratónu, až do 25 km, sa mi bežalo relatívne dobre. Užíval som si okolitú atmosféru a držal som si stanovené tempo, aj s miernou rezervou, na celkový čas pod 4 hodiny. Zaujímavým spestrením behu pre mňa bola skutočnosť, že rovnakým tempom bežal blízko mňa aj pán Mikuláš Dzurinda. Približne na 27 km mi začali oťažievať nohy a ja som vtedy začal pociťovať to, čo mi všetci skúsenejší bežci opisovali ako „kríza“. Musel som teda prehodnotiť moje ambície, zmeniť stratégiu a prejsť aj do chôdze, aby som došiel do cieľa. Nebudem klamať, bolo to mojich najťažších 15 km, aké som kedy „bežal“. Keďže mal popri trati rodinu a veľa známych, ktorí ho povzbudili, pokračoval aj napriek bolesti. Hoci nedobehol do cieľa v plánovanom čase, je so svojím výkonom spokojný. Pretože sa mal možnosť na vlastnej koži presvedčiť, prečo sa maratón nazýva „kráľovskou disciplínou“. A že si jeho úspešné zvládnutie vyžaduje veľa úsilia a času na prípravu.

Radek priznáva, že je veľmi súťaživý a  priateľské zápolenie s ostatnými pretekármi na trati ho baví a motivuje v napredovaní a zlepšovaní bežeckých schopností. Na záver dodáva s úsmevom: „Nedá mi ešte nespomenúť, že jedným z dôvodov, prečo behám je aj to, že rád jem. Po troške pomalého joggingu si človek naozaj môže dopriať jednu aj dve porcie jedla navyše, a to celkom bez výčitiek.“