KONTAKT  |    _eng _sk

Svoje životy spojili s hutou na desaťročia
           



Pridané: 26.09.2005
Autor: Iveta FIALOVÁ
Kategória: 39/2005

David H. Lohr sa stretol s jubilantmi štyroch divíznych závodov

Spoločenský pavilón sa v uplynulý piatok večer odel do modro - bielych šiat. Bohatá balónová výzdoba vo firemných farbách, slávnostne prestreté stoly, vyobliekaní železiari. Po roku sa tu znovu zišli oslávenci, ktorí si pripomínajú významné jubileá - štyridsať, tridsaťpäť a tridsať rokov práce pre oceliarsku spoločnosť. V prvej skupine pozvaných bolo bezmála dvesto železiarov. Väčšina z nich využila príležitosť prísť na večierok aj s partnerom. Ďalší oslávenci sa v pavilóne zídu do konca októbra ešte na troch podujatiach.

Večer patril koksárom, vysokopeciarom, oceliarom a dopravárom. Im boli určené slová uznania za roky oddanosti pre firmu. Všetkým prítomným vyslovil úprimné poďakovanie prezident U. S. Steel Košice David H. Lohr. Slová vďaky za podporu pri namáhavej hutníckej práci tlmočil aj všetkým rodinám a partnerom oslávencov. Ťažká železiarska robota potrebuje záujem a pochopenie najbližších. Za úspešnou spoločnosťou, akou košická oceliarska spoločnosť bezpochyby je, sú práve jej ľudia. Ich tvrdá práca a dobré rodinné zázemie. David Lohr zaželal všetkým prítomným veľa zdravia, osobné šťastie a ďalšie úspechy v pracovnom i súkromnom živote. Príhovor Mikuláša Duľu, predsedu najväčšej odborovej organizácie v spoločnosti - odborového zväzu Metalurg, navodil atmosféru spomienok. Ak sa krátko vrátil do minulosti, v duchu každého jedného prítomného sa určite mihli spomienky na vlastný príchod do podniku, na momenty, na ktoré sa nezabúda. Medzi fabrikou a jej ľuďmi sa vytvorilo za desaťročia silné puto. Je na čo spomínať, ale je prečo pozerať sa optimisticky aj do budúcnosti. Spoločnosť prosperuje a to zamestnancov motivuje.

Všetci jubilanti budú mať na stretnutie príjemnú spomienku v podobe ďakovného listu a pamätných medailí. Tí "najstarší" si zo stretnutia odnášali aj pekné hodinky, ktoré im budú pripomínať roky vernosti firme. Určite však všetkým padlo veľmi dobre porozprávať sa v pokoji s kolegami s ktorými pred rokmi začínali. Radosť z opätovných stretnutí netajili ani tí, ktorí sa v tomto roku už s fabrikou definitívne rozlúčili. Čerství dôchodcovia boli radi, že sa pri organizácii tohto podujatia na nich nezabudlo a že mohli byť aspoň na chvíľu znovu medzi svojimi. V pavilóne sa mohli stretnúť nielen s bývalými kolegami z pracovísk, ale aj s ďalšími manažérmi spoločnosti. Už tradične nechýbali viceprezident pre výrobu Scott C. Pape, viceprezident pre ľudské zdroje Miroslav Kiraľvarga, viceprezident pre personalistiku a organizáciu Martin Pitorák, generálny manažér pre prvovýrobu Bradley S. Bentley, riaditelia divíznych závodov a odboroví predáci.

Prevahu medzi jubilanti mali rozhodne muži, ale iba jedna žena, Jolana Krajčírová, sa mohla pochváliť štyrmi desiatkami rokov prežitými v podniku. A to na jednom pracovisku. Nemala ani osemnásť rokov keď nastúpila do Koksovne. "Nemohla som preto pracovať ešte na zmeny, chodila som asi mesiac iba na ranné," usmieva sa. "Začínala som ako vzorkárka na uhoľnej službe a túto prácu som robila až do odchodu na dôchodok. Robota ma bavila, aj keď v začiatkoch to bolo ťažké. Vzorky sme nosili až na Studenú valcovňu peši v košíkoch. Najmä v zime to bolo dosť zlé. Nemali sme ani také sociálne zázemie. Šatne, pracoviská, to všetko sa veľmi zmenilo, samozrejme k dobru ľudí. Pracovala som vo veľmi dobrom kolektíve, a to tiež prispelo k tomu, že som ostala tak dlho na jednom mieste. Na dôchodok som sa už tešila. Rada by som občas zašla medzi kolegov, pozrela sa, ako im ide robota, čo sa zmenilo, no to sa, žiaľ, už nedá. Tak sa aspoň občas stretávame "vonku"."

Štyri desiatky rokov si v hute odkrútil aj Anton Hovan. Začínal na rotačnom výklopníku, pracoval na rudisku, až, ako vraví, zakotvil v aglomerácii divízneho závodu Vysoké pece. "Som velinárom a zásobujem vysoké pece materiálom," stručne komentuje svoju prácu. "Už sa mi to kráti, o deväť mesiacov odchádzam do dôchodku. V kolektíve som najstarší, postupne po mne však budú odchádzať aj ďalší. Celkom sa teším, že si oddýchnem, pretože robota je náročná, najmä psychicky. Čo budem robiť? Mám rád prírodu, budem chodiť do lesa, na huby, zájdem do záhrady. Za partiou mi bude ľúto, dúfam, že sa stretneme a že budem mať informácie o tom, čo sa deje vo fabrike z prvej ruky."

Večer hosťom spríjemnil vtipným programom obľúbený Drišľak, do tanca vyhrávala skupina Magic Line.

Empty

ODPORÚČAME

30.11.2021
Ocitne sa slovenský priemysel na európskej periférii ?
24.11.2021
Núdzový stav - cesta do práce
15.11.2021
Včera sme otvárali burzu v New Yorku
26.10.2021
Prvý úver so zelenými záväzkami symbolizuje vysadený strom

Táto stránka používa cookies

Používame cookies, aby sme návštevníkom poskytli čo najväčšie pohodlie pri používaní tejto stránky. Viac info...

  • Dôležité Vyžadované pre správne fungovanie stránky
  • Nastavenia Používajú sa na ukladanie Vašich nastavení
  • Analytika Používajú sa na analýzu návštevnosti
  • Personalizácia Používajú sa na personalizáciu obsahu