KONTAKT  |    _eng _sk

Učarovali mu prednes poézie a prózy, spev i tanec
           



Pridané: 03.02.2016
Autor: Iveta FIALOVÁ
Kategória: 03/2016

Nekaždodenné koníčky železiara Andreja Demka 

Andrej Demko, špecialista projekcie a konštrukcie Inžiniersko- technických služieb (ITES), má medzi hutníkmi určite nekaždodennú záľubu. Učaroval mu umelecký prednes poézie a prózy. Dodajme ale, že aj spev a donedávna i tanec. Svojim záľubám sa venuje roky a treba povedať, že aj s peknými výsledkami, veď žne úspechy v celoslovenskom meradle. Ale po poriadku.

Všetko sa začalo pred viac ako štyridsiatimi rokmi, hovorí dlhoročný železiar. Celý svoj doterajší profesionálny život, 34 rokov, spojil s energetikou. Máme tým na mysli projekty, ktorým sa venuje, či to bolo pod hlavičkou DZ Energetika alebo od roku 2009 v už spomínanom ITES-e. „Vyrastal som vo Veľkej Ide, kde sa voľnočasové aktivity sústreďovali najmä na šport a ľudovú kultúru. Hrával som futbal a myslím, že som mal aj dobre našliapnuté. Raz po tréningu, to som mal asi šestnásť rokov, sme zašli do miestneho kultúrneho domu, kde práve nacvičoval folklórny súbor Ilosvai Selymes Péter. To, čo som videl, ma oslovilo a najbližší rok som tancoval i hral futbal. Skĺbiť oboje hobby dlhšie však nešlo, veď vystúpenia i futbalové zápasy bývali zvyčajne naraz, cez víkend. Vyriešila to napokon žltačka. Osem mesiacov som musel byť bez pohybu a potom pri úvahách, čo ďalej, som si vybral folklór,“ hovorí o tom, ako sa dostal k hudbe, spevu a tancu A. Demko. „Naivne som si myslel, že to bude menej náročná činnosť,“ dodáva s úsmevom. „Neľutujem však a futbal si rád zahrám i dnes.“

Tancoval, spieval a popri tom sa venoval i organizátorskej práci, či už ako predseda miestneho Csemadoku (v dvoch etapách 15 rokov), sedem rokov bol vedúcim folklórneho súboru Ilosvai (dodnes existuje ako mládežnícky súbor) a štyri roky aj vedúcim folklórneho súboru ľudových tradícií pri Základnej organizácii Csemadok vo Veľkej Ide (Maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku). „Zvyknem hovorievať, že moje kultúrne aktivity možno rozdeliť do troch oblastí - na organizátorskú činnosť, umeleckú a súčasnosť, ktorá je spojená hlavne s recitovaním a spevom,“ pomáha nám zorientovať sa v okruhu činností.

Láska k recitovaniu sa v ňom prebudila ešte na základnej škole. „Môže za to moja učiteľka, ktorá ma k hovorenému slovu priviedla. Spomínam si, že v siedmom ročníku som sa prebojoval až do okresného kola súťaže v recitovaní. Neskôr, na strednej škole, mi práve to vedenie chýbalo, takže som od súťaží upustil. Napriek tomu som recitoval rád a u nás v obci som vystupoval na rôznych podujatiach. Ako vysokoškoláka ma oslovila aj košická Thália, či by som nechcel u nich účinkovať. Mal som ale urobené všetky skúšky, takže som nemal záujem,“ smeje sa. „V roku 2006 sa mi dostali do rúk noviny Új szó, v ktorých som sa dočítal, že Republiková rada Csemadoku poriada súťaž v recitovaní poézie a prózy. Bol to už pätnásty ročník súťaže, ktorá bola viackolová. Mal som 48 rokov. Z okresnej súťaže som sa prebojoval do krajskej a odtiaľ do finále v Rimavskej Sobote. Spomedzi dvanástich súťažiacich sa mi podarilo získať tretie miesto.“ To ho povzbudilo a odvtedy nechýbal ani na jednej slávnosti poézie a prózy. „Chodím tam rád aj kvôli vynikajúcej atmosfére a domáckemu prostrediu,“ dodáva, „ale hlavne preto, že dostávam spätnú väzbu o tom, či to, čo robím, robím dobre, alebo zle. Zatiaľ mi to vychádza, že idem dobrým smerom.“

Niekoľko rokov to skúšal s poéziou a keďže, ako vraví, stále hľadá svoje hranice, rozhodol sa zmerať si sily s ostatnými aj v prednese prózy. A hoci amatérskych záujemcov nie je až tak veľa –stretnúť sa zvykne sedem až dvanásť súťažiacich z celého Slovenska, konkurencia je silná. S čím ide pred porotu? „Vyberám si novely, rozprávky, čo ma zaujme. Najviac mi však asi sedia príbehy z ľudového prostredia. Dávam si záležať aj na to, v čom som oblečený, takže kroj nesmie chýbať.“ Životný úspech dosiahol vlani, keď v oboch súťažných kategóriách – v poézii i próze – zvíťazil. Vraví, že ešte nepovedal posledné slovo. A hoci organizátori zmenili stanovy, že každý súťažiaci môže súperiť len v jednej kategórii, Andrej Demko nebude medzi recitátormi chýbať. Vybral si poéziu.

Elektroinžinier je podobne úspešný aj v speváckych súťažiach, najmä v celoštátnej súťaži ľudovej hudby Purpurová krásna ruža, ktorú organizuje Maďarský osvetový inštitút na Slovensku z poverenia Republikovej rady Csemadoku každý druhý rok. V roku 2013 sa prebojoval do finále a získal strieborné pásmo, v roku 2015 mimoriadne zlaté pásmo a oprávnenie reprezentovať SR vo finále celokarpatskej kotliny v Maďarsku v ľudovo umeleckej súťaži Vass Lajos. Do súťaže, v ktorej sa stretnú aj zástupcovia z Rumunska (Sedmohradska), Ukrajiny, Srbska, postúpilo zo Slovenska šesť speváckych súborov, jeden citarista a spevák Andrej Demko. Zápolenie sa uskutoční na budúci rok v Budapešti. „Je to maximum, čo som v tejto súťaži mohol dosiahnuť,“ hovorí náš kolega, ktorý svoj voľný čas delí aj medzi spevácky chór VOX COLUMBELLAE (hlas malej holubice) so sídlom v Moldave nad Bodvou, kde v súčasnosti žije. „Osemdesiat percent repertoáru tvoria sakrálne piesne, ktoré spievame maďarsky, slovensky, anglicky i latinsky,“ prezradil všestranný Andrej Demko.

Empty

ODPORÚČAME

01.04.2021
V testovacom mieste v areáli U. S. Steel Košice už testujú len zamestnancov
15.03.2021
Poznáme víťazné projekty Spoločne pre región 2021
17.02.2021
Sčítanie obyvateľstva 2021
17.12.2020
V roku 2021 venuje U. S. Steel Košice do súťaže štyri nové autá