Vyhľadávanie:

Umlčané svedkyne

Umlčané svedkyne

Ďalšia výstava v Galérii U. S. Steel Košice - tentoraz na tému domáceho násilia

Pretože ju milenec opakovane surovo zbil, uvažovala nad ukončením vzťahu. Vyhrážal sa jej smrťou. Vravel, že ju zadusí, rozreže na kúsky, pomelie v mlynčeku a nikto ju nenájde. Bála sa a verila jeho hrozbám. Posledné dni pred smrťou prestala sama vychádzať z domu. Všade ju sprevádzali rodičia a spolužiaci. No i tak ju našiel. Zabil ju a nahú zavrel do skrine. Pred súdnym senátom tvrdil, že všetko, čo spravil, spravil pre ňu, lebo to chcela sama. Senát ho odsúdil na výnimočný trest - 23 rokov väzenia v najprísnejšom režime. (18-ročné dievča z Banskej Bystrice zabité 34-ročným milencom)

Manžel Zdenu stále bil, týral, vyháňal z domu a vyhrážal sa, že ju zabije. Dokonca, keď sa nevesty zastala jeho mama, zbil aj ju. Predošlý útok nožom Zdena prežila vďaka pomoci syna. Sťažovala sa na polícii, na úradoch, u lekárky. Všade rozprávala o strachu o svoj život a život svojich detí. Polícia nepovažovala za potrebné konať. V deň vraždy manžel napadol svoju ženu a bil ju pred očami detí. Prisadol jej nohy, aby nemohla utiecť a bodol ju kuchynským nožom do hrude takou silou, že jej prerazil rebro. Úrady, na ktorých sa Zdena sťažovala a vyjadrovala svoj strach o život, nekonali dostatočne rýchlo a tak neochránili Zdenu a jej deti. Súd odsúdil páchateľa za vraždu na 14 rokov trestu odňatia slobody. (Zdena zo Zázrivej (matka 7 detí) - zabitá nožom manželom)

Dva z jedenástich otrasných príbehov, ktoré sa naozaj stali na Slovensku v priebehu rokov 2000 - 2003. Nemo, iba prostredníctvom slov bodajúcich ako nože, o nich vypovedajú figuríny ženských postáv, ktoré tvoria gro dnes popoludní otváranej výstavy v Galérii U. S. Steel Košice. Oni samé už nikdy nepovedia ani slovo. Všetky sú mŕtve. Umlčané svedkyne. "Sú to ženy, ktoré boli zavraždené súčasnými alebo bývalými manželmi a partnermi v dôsledku domáceho násilia," hovorí Jana Oleárniková, podpredsedníčka Záujmového združenia žien Fenestra v Košiciach. "Väčšina žien cítila reálne ohrozenie svojho života a pokúšala sa vyhľadať pomoc u blízkych ľudí aj inštitúcií, ktoré im zo zákona mali pomôcť. Umlčané svedkyne, ako sa výstava nazýva, sú mementom zlyhávania spoločnosti, inštitúcií i nás všetkých pri ochrane žien a detí pred zločinmi, ktoré sa odohrávajú v súkromí. Chceme, aby si aj prostredníctvom takejto výstavy verejnosť uvedomila, že za prípadmi násilia páchaného na ženách a domáceho násilia sa skrývajú závažné trestné činy."

Podľa policajných štatistík sa 79 percent násilnej trestnej činnosti odohráva medzi blízkymi osobami. Ženy a deti sú obeťami v 95 percentách prípadov. "Prípady, keď bola žena zavraždená svojím súčasným či bývalým manželom alebo partnerom, sú stále vnímané mimo kontextu často dlhoročného týrania a neúspešných pokusov obetí získať efektívnu pomoc od okolia a zodpovedných orgánov. Teória i skúsenosti z praxe hovoria o dynamike násilia. Ak nedôjde k prerušeniu cyklu násilia zvonku, rastie frekvencia útokov, ako aj závažnosť zranení a vyhrážok. Po určitom čase zákonite dochádza k trvalým následkom týrania na zdraví alebo k zabitiu. Je možné tomu predchádzať. Je možné odhadnúť nebezpečenstvo a zasahovať. Naše pracovisko má skúsenosť s odhadovaním nebezpečenstva aj so zastavením násilia v jeho jednotlivých konkrétnych prípadoch."

Ročne sa na Fenestru obráti s prosbou o pomoc približne 120 žien rôzneho veku, od 18 do 60 rokov. Väčšinou však ide o ženy 35 až 40-ročné, ktoré majú za sebou približne desaťročný vzťah, z ktorého sa narodili aj deti. Podľa Jany Oleárnikovej je to iba vrchol ľadovca. Vo svete je týraná každá štvrtá žena. Hovoria o tom štatistiky vychádzajúce z policajných hlásení. Žiadne štatistiky sa však nevedú o ženách, ktoré si týranie nosia mlčky v sebe. A nemusí to byť iba fyzické týranie. Rovnako devastujúce, zanechávajúce stopy aj na deťoch, je psychické násilie. U nás patrí medzi najčastejšie formy týrania ekonomické násilie. Skrýva sa za ním partnerovo zabraňovanie prístupu k peniazom či neplnenie vyživovacej povinnosti voči deťom i voči matke. Žiaľ, práve táto forma týrania, je spoločnosťou najviac tolerovaná.

"Fenestra poskytuje ženám všetky služby, vrátane právnych, okrem ubytovania, ktoré však vieme sprostredkovať. Jedna žena ostáva v našej klientele priemerne osem mesiacov až rok, sprevádzame ju celým právnym procesom. Terapeutickú pomoc potrebujú často aj deti, pre ne máme k dispozícii detský program. Hoci máme v súčasnosti na Slovensku dobrú legislatívu, jej výkon už tomu nezodpovedá. Naším najbližším cieľom je zvýšiť verejnú kontrolu práce sudcov i policajtov. S monitorovaním sme už začali a budeme v ňom pokračovať."

Jedenásť červených figurín v životnej veľkosti má na hrudi štít s konkrétnym príbehom ženy. Mrazivé čítanie umocňujú farebné obrázky detí zo Základnej umeleckej školy na Irkutskej ulici v Košiciach rozvešané na stenách galérie. Ukazujú, o akom domove snívajú.

S myšlienkou upozorniť verejnosť na domáce násilie prišla v roku 1990 skupina výtvarníčok a spisovateliek znepokojených rastúcim množstvom žien zavraždených manželmi, partnermi alebo známymi v štáte Minnesota. Spolu s niekoľkými ženskými organizáciami založili koalíciu Umenie proti domácemu násiliu. Cítili nutnosť urobiť niečo na pripomenutie stratených životov 26 žien, ktoré boli v roku 1990 v Minnesote v dôsledku domáceho násilia zavraždené. Po mnohých diskusiách sa rozhodli vytvoriť 26 voľne stojacich červených drevených figurín životnej veľkosti. Každá z nich niesla meno ženy, ktorá žila, pracovala, mala susedov, priateľov, rodinu, deti, a ktorej život násilne skončil rukou jej bývalého či súčasného manžela, priateľa alebo známeho.

Dvadsiata siedma figurína predstavovala ženy, ktorých vraždy boli neobjasnené alebo mylne považované za náhodné úmrtia. Organizátorky nazvali figuríny Umlčané svedkyne (Silent Witnesses). Prvá akcia Silent Witnesses sa uskutočnila v roku 1991. Figuríny na miesto výstavy sprevádzala tichá procesia viac než 500 žien. Podporovateľky projektu sa neskôr rozhodli vytvoriť národnú iniciatívu zameranú na elimináciu domácich vrážd. Prvým cieľom bolo usporiadanie výstavy vo všetkých 50 štátoch krajiny. V septembri 1995 bolo vytvorených 900 figurín reprezentujúcich zabité ženy zo 17 štátov. V roku 1996 sa akcia konala v 24 štátoch a v marci 1997 už v 46 štátoch USA.

Vďaka celonárodnej kampane Piata žena slovenská spoločnosť uznala existenciu problému domáceho násilia aj jeho rozsah.

Ďalšie články

Spoločné vyhlásenie

Po stretnutí zástupcov vlády SR a vedúci predstaviteľov spoločnosti Nippon Steel Corporation / U. S. Steel Košice 9.2. 2024.

Zásady ochrany osobných údajov

Používame cookies, aby sme návštevníkom poskytli čo najväčšie pohodlie pri používaní tejto stránky. Viac info...