Za letnými úrazmi sú aj dovolenky, zastupujeme kolegov a nepoznáme riziká
Vyzerá to ako letný paradox. Na jednej strane predstava príjemných dovolenkových chvíľ, na druhej strane vyššia frekvencia úrazov. Zo štatistických údajov vyplýva, že frekvencia evidovaných úrazov v zmysle OSHA má tendenciu stúpať začiatkom mája a dosahovať najvyššie hodnoty v júli, v auguste a septembri. „Zaznamenali sme nárast úrazovej frekvencie celej korporácie počnúc najnižším, čo bolo 7 % od mája do júla 2014, až po najvyšší, čo bolo 84 % od júla do septembra 2018,“ hovorí zástupca generálneho manažéra pre bezpečnosť a hygienu Robert Meitner. Niektoré z týchto prípadov súviseli s teplotami. V rokoch 2012 až 2017 bolo 139 prípadov súvisiacich so záťažou teplom. Vlani to bolo 42 prípadov záťaže teplom, čo bol najvyšší počet za posledných sedem rokov. Od 1. mája do 30. septembra každý rok (v rokoch 2013 až 2018) viedli letné úrazy ku viac ako 31 tisíc dňom obmedzeného výkonu prác a takmer 2800 dňom práceneschopnosti. Únava z tepla a nepozornosť môžu viesť v letnom období ku klasickým úrazom – napríklad vytknutiam členkov, ktoré tvoria štvrtinu všetkých úrazov. Ďalších 13 percent znamenajú pomliaždeniny, hneď za tým sú porezania a tržné rany. Najčastejšie si zraníme ruky a prsty, po nich nasledujú nohy a poranenia očí.
Väčšina ľudí vie, že by mali byť pozorní. Zamestnanci pracujúci v teplom prostredí by nemali vynechať príslušné ochranné prostriedky a dbať na dostatočné množstvo tekutín. Pri práci si často človek neuvedomí, že pije málo vody. Nie je na škodu, ak si to s kolegami navzájom pripomenieme. V horúčavách sa ťažšie spí, unavený a nevyspaný človek môže byť potom v práci menej pozorný. Aj na to treba viac myslieť,
„K úrazom v lete môže dochádzať aj v dôsledku nedostatočnej praxe v danej práci. Zamestnanec často zastupuje niekoho, kto je na dovolenke. Nepozná dokonale pracovisko a neodhadne nástrahy, ktoré ho tam môžu čakať,“ pripomína Robert Meitner. „Vedúci zamestnanci by mali preto vždy prehodnotiť pravidlá bezpečnej práce pre konkrétnu činnosť ešte pred tým, než zamestnanec začne pracovať.“ Najefektívnejším riešením je znížiť riziká. Odstrániť alebo technicky vyriešiť možné nebezpečenstvo a ohrozenie.
„Mnohí naši zamestnanci dlhodobo pracujú v horúcom prostredí. Keď náš organizmus nie je schopný udržať normálnu teplotu, môže to mať až fatálne následky. Záťaž teplom môže viesť k tepelnému úpalu, vyčerpaniu, kŕčom alebo vyrážkam. Teplo môže zvýšiť riziko možnosti vzniku úrazov. Spotené dlane sa ľahšie pošmyknú, závrat môže spôsobiť nepríjemný pád,“ upozorňuje Robert Meitner. Pri vyčerpaní z tepla môže byť príznakom nielen potenie, slabosť, zmätenosť, nevoľnosť, ale aj lepkavá vlhká koža, bledá alebo začervenaná pokožka, rýchle a plytké dýchanie. Takéhoto kolegu treba nechať odpočívať na chladnom mieste, podávať mu veľa tekutín, prípadne ho osprchovať v studenej vode alebo ochladiť mokrou špongiou.
„Riadiacim pracovníkom odporúčame, aby plánovali práce súvisiace s údržbou a opravami v horúcom prostredí na chladnejšie dni a týždne, prípadne aspoň na chladnejšiu časť dňa. Ak je to možné, znížiť fyzickú záťaž zamestnancov, striedať ich pri práci, využiť zamestnancov navyše na práce vyžadujúce si fyzickú záťaž,“ pripomína Robert Meitner.
