Vyhľadávanie:

Všetci sa tešia najmä na nové, pekné zážitky

Všetci sa tešia najmä na nové, pekné zážitky

Predstavujeme vám rodinky, ktoré budú v projekte Sme s vami v pravý čas v roku 2022

Je to vážne skvelé, že sa medzi nami vždy nájdu ľudia, ktorým nie je ľahostajný osud kolegov, priateľov... Od viacerých z vás sme dostali e-maily, v ktorých ste nás upozornili na trápenia kolegov, ktorí majú vážne choré deti, alebo sami vzdorujú ťažkým chorobám. Upozornili ste nás aj rodinky, ktoré v tomto roku stratili manželov, otcov, živiteľov...
Na budúci rok sa začne písať už desiaty ročník projektu Sme s vami v pravý čas a aj vďaka vašim podnetom v ňom budeme mať 13 rodín. Ich počet sme rozšírili o rodinky, ktoré už v projekte v minulosti boli, pretože majú vážne postihnuté deti. A na rozdiel od tých kolegov, ktorí boli dlhodobo chorí, ale z choroby sa už dostali a zotavujú sa, prípadne sa vrátili do práce, náročná starostlivosť o postihnuté deti je na celý život. V takýchto rodinách väčšinou jeden z rodičov nemôže pracovať, pretože starostlivosť o dieťa si vyžaduje 24 hodín denne.
Projekt Sme s vami v pravý čas nie je len o jednorazovej finančnej podpore. Je aj o spolupatričnosti, priateľstvách, spoločne prežitých chvíľach.
Rodiny našich kolegov vám predstavujeme prostredníctvom krátkych rozhovorov.

Matej Varga
pracuje na úseku nákup investícií, má 5-ročného syna Daniela. „Bol som v projekte aj tento rok. Veľmi nám pomohla finančná podpora, ktorú sme dostali od Nadácie U. S. Steel Košice. Daniel podstúpil náročnú operáciu v Poľsku, pravidelne rehabilitujeme, čo je tiež finančne veľmi náročné, ale je vidieť výrazné pokroky,“ povedal nám Matej Varga. Rodinka obľubuje najmä prechádzky v prírode a v poslednom čase aj bicyklovanie. Danielkovi kúpili trojkolku a jazdiť na nej sa mu veľmi páči.

Milan Drotár
pracuje na expedícii. Sám sa stará o tri deti Lauru, Karin a Marka, ktoré prišli o mamu. Laura je stredoškoláčka a študuje v Bratislave. S Karin a Markom chodia radi na prechádzky, deti mu pomáhajú aj so záhradnými prácami. „Dva roky sme nikde neboli,“ hovorí Milan Drotár, „aj preto ma veľmi mrzelo, že sme sa toto leto nemohli zúčastniť žiadneho z podujatí, ktoré ste organizovali. Najprv som bol na operácii a potom boli deti u starých rodičov. Ale na budúci rok nám to už určite vyjde.“

Ľubomír Vaník
je z úseku spoľahlivosť VTZ – strategické zariadenia. Má 9 ročného syna Lukáša. Hovorí o ňom s veľkou láskou a hrdosťou: „Chodí do špeciálnej školy a je veľmi nadaný v matematike, čísla ho mimoriadne zaujímajú. Okrem toho miluje vláčiky, takže akákoľvek cesta vlakom je pre neho vždy tým najlepším zážitkom.“ Vaníkovci od účasti v projekte očakávajú najmä to, že sa zoznámia a spriatelia s inými rodinami a budú si môcť vymeniť s nimi skúsenosti a získať možno cenné rady týkajúce sa starostlivosti o dieťa v staršom veku.

Beáta Múdra
je vdovou po našom zamestnancovi Pavlovi, ktorý viac ako 20 rokov pracoval na nákupe. Zanechal po sebe tri deti: Filipa, Pavla a Beátu. Najmladšou je 8 ročná Bea. „Bola som veľmi príjemne prekvapená, keď ste zavolali,“ hovorí Beáta Múdra a dodáva: „nevedela som, že vaša firma má takýto projekt a že myslí aj na rodiny, ktoré prišli o manžela, otca... Je to naozaj veľmi pekný projekt a sme radi, že budeme jeho súčasťou. My veľmi radi tvoríme, vyrábame rôzne tematické dekorácie, tak sa budeme tešiť, keď naplánujete aj takýto typ podujatia a určite radi prídeme na všetky.“

Peter Servila
je dlhodobo prácenschopný. Podstúpil komplikovanú operáciu a ešte ho čaká dlhé liečenie a rehabilitácia. Pracuje na aglomerácii. Má dve deti – 9 ročného Alexa a 3 ročného Maxa.
„Pred časom sme sa presťahovali do domčeka, na dedinu, takže čas trávime hlavne v záhradke. Aj preto sa teším, že ste nás zaradili do tohto projektu. Deti budú mať príležitosť stretnúť sa s inými deťmi, zažiť niečo nové. A my s manželkou určite získame aj cenné rady o tom, ako postupovať v starostlivosti o Alexa,“ povedal nám Peter Servila.

Ladislav Lovas
pracuje ako strojník v DZ Vysoké pece. Má dve deti – 17 ročného Lacka a 15 ročného Olivera. „Už sme v tomto projekte raz boli. Veľmi nám to prospelo, získali sme cenné rady, ako pomôcť Lackovi. Naozaj sa tešíme. Dlhšie sme už nikde neboli, chodievame radi do Tatier a cvičiť s Lackom. Z vašich podujatí sme mali najradšej vianočné koncerty, aspoň sme sa dostali do divadla na krásne podujatie. Snáď sa pandemická situácia zlepší a budeme môcť znova normálne žiť, stretávať sa a niečo pekné zažiť,“ zhrnul svoje očakávania Ladislav Lovas.

Norbert Verboczi
má za sebou ťažký rok. Na jar ochorel na COVID-19 a skončil až na pľúcnej ventilácii. V nemocnici strávil mesiac a nakazila sa aj celá rodina. Jeho otec, žiaľ, tejto chorobe podľahol. Norbert Verboczi pracuje ako skladník a operátor dát v centrálnom sklade. Má dve deti – 15 ročného Kristiána a 13 ročného Tomáša. Aj on už bol v minulosti súčasťou projektu Sme s vami v pravý čas. „Veľmi sa teším na účasť v tomto projekte,“ hovorí a dodáva: „na stretnutia s inými rodinami, ktoré majú podobné problémy a na vaše podujatia, ktoré pre nás vždy znamenali pekné vybočenie z bežného stereotypu.“

Radoslav Hleba
pracuje na expedícii od roku 1993. Jeho rodinka tak isto už v našom projekte bola. Andrea
Hlebová sa vtedy pre naše noviny vyjadrila, že si nikdy predtým nemyslela, že je možné
ísť na akcie U. S. Steel aj s postihnutým dieťaťom, ktoré je na vozíku. Až účasť v našom projekte jej ukázala, že je to nielen možné, ale pre dnes už 17 ročnú Emu, aj veľmi prospešné. Staršia dcéra Terezka medzitým vyrástla na 18 ročnú slečnu. „Teším sa na účasť v projekte,“
zhrnula za rodinu Andrea Hlebová a dodala: „Teším sa na všetko. Na všetky podujatia, že
opäť stretnem milých a zaujímavých ľudí, možno aj z našej starej partie a veľmi sa
teším aj na vás, na všetkých.“

Róbert Vargovčík
bol už tiež so svojou rodinou súčasťou nášho projektu. Pracuje v DZ Koksovňa a má tri deti. Najstaršia Natália má 18 rokov, Matyas 11 rokov a rodinné slniečko Tamarka má 10 rokov.
Rodinka prispôsobuje svoj čas a záľuby potrebám Tamarky. Na prvom mieste v obľúbenosti sú termálne kúpaliská a výlety na Šíravu. Janette Vargovčíková zhodnotila účasť v projekte takto: „Keď sme boli súčasťou projektu v minulosti, našli sme si veľa priateľov. Stretávame sa dodnes. A stretávajú sa nám aj deti v škole – Tamarka s Emou. Sme stále v kontakte a tešíme sa, že budeme s Hlebovcami opäť v projekte, hlavne na nové, pekné zážitky.“

Peter Herceg
pracuje v paletárni, kde sa vyrábajú drevené obaly. Má dve deti – 12 ročného syna Ziona a 9-ročnú dcéru Zoe. Aj táto rodinka prispôsobuje rytmus života najmä Zionovi a jeho potrebám.
„Zion sa už veľmi teší, najmä na výlety, do ZOO...,“ hovorí Peter Herceg: „Zoe nám už tiež pekne podrástla a stala sa z nej veľká rybárka. Často sme chodili na výlety, najmä k vode. Tak sme raz skúsili rybolov a stala sa z toho skutočná záľuba. Na účasť v projekte sa veľmi tešíme. Najmä na pekné, spoločné zážitky.“

Pavol Výboštek
pracuje v DZ Koksovňa už 35 rokov. Má dve dcéry – 16 ročnú Lenku a staršiu Veroniku. Ako nám povedal, s mladšou dcérou nemôžu veľa cestovať, preto radi trávia spoločný čas tak, ako to vyhovuje najmä jej. To znamená, že vyhľadávajú najmä bazény a vírivky. Malý bazén majú aj na záhrade a počas leta je využitý naplno. „Som veľmi rád, že ste nás vybrali, že sa znova uvidíme, že budeme dobrý kolektív,“ povedal Pavol Výboštek.

Adriana Lacková
je laborantkou a pracuje na ČOV Sokoľany. Ako povedala, voľného času veľa nemajú, o 10 ročnú Barborku sa stará jej manžel. Staršia dcéra Lenka má 16 rokov. O rodinke Adriany Lackovej nám napísali jej kolegovia, ktorí ju veľmi do projektu odporúčali. Adriana sa podľa nich nikdy nesťažuje, aj keď na nej vidia vyčerpanie, vždy sa usmieva a vždy je pripravená pochopiť druhých a pomôcť im. „Som naozaj milo prekvapená,“ hovorí a dodáva „nečakala som to. Ale veľmi sa teším. Aj iným rodinám by som dopriala takúto pomoc a povzbudenie.“

Patrik Gergely
Toto nie je typická rodina z nášho projektu. Patrik je mladý človek, má 25 rokov, pracuje ako velinár na aglomerácii a popri tom študuje na Technickej univerzite – fakulte FMMR. Má mladšieho 17 ročného brata Davida, ktorý je tiež budúcim hutníkom, pretože študuje na SOŠ v Šaci.  Chlapci prišli pred desiatimi rokmi o mamu a v tomto roku im zomrel otec, ktorý tiež pracoval v U. S. Steel Košice.  Na všetko tak zostali sami. Patrik hrá futbal a hokej a veľmi rád cestuje. Najďalej bol v Mexiku, pred troma rokmi. Jeho mladší brat tiež hrá futbal, ale aj počítačové hry a rád spoznáva nové veci. Patrika naše pozvanie do projektu prekvapilo, ale zareagoval rýchlo: „Bude to fajn, byť v tomto projekte. Hlavne kvôli bratovi. Radi prídeme aj na vaše podujatia, aspoň brat príde na iné myšlienky a získa nové zážitky,“ povedal Patrik Gergely.

 

Ďalšie články

Spoločné vyhlásenie

Po stretnutí zástupcov vlády SR a vedúci predstaviteľov spoločnosti Nippon Steel Corporation / U. S. Steel Košice 9.2. 2024.

Používame cookies, aby sme návštevníkom poskytli čo najväčšie pohodlie pri používaní tejto stránky. Viac info...