KONTAKT  |    _eng _sk

Zmeny nastávajú aj v Spojených štátoch
           



Pridané: 14.05.2007
Autor: Kamila DEMKOVÁ
Kategória: 19/2007

S generálnym manažérom Mon Valley Antonom Lukáčom o práci a živote za Atlantickým oceánom

Ako už Oceľ východu informovala, United States Steel Corporation vymenovala pred niekoľkými mesiacmi Antona Lukáča za generálneho manažéra závodu Mon Valley. V tejto pozícii je zodpovedný za všetky výrobné prevádzky v okolí Pittsburghu, vrátane závodov Edgar Thomson v Braddocku a Irvin vo West Miffline, ako aj koksárenského a chemického závodu v Clairtone. Takisto zodpovedá za galvanizačnú prevádzku vo Fairlesse neďaleko Philadelphie. Oceľ východu hovorila s Antonom Lukáčom o jeho práci v amerických prevádzkach, ale aj o živote a pobyte jeho rodiny v Spojených štátoch.

· V USA ste už od roku 2003. Prešli ste viacerými pozíciami, v súčasnosti ste generálnym manažérom závodu v Mon Valley. Čo je vašou pracovnou náplňou na novom pôsobisku?
Samozrejme, riadiť zverené prevádzky a starať sa o ich efektívnosť a ďalší rozvoj.

· Vidíte nejaký diametrálny rozdiel medzi americkými a európskymi prevádzkami korporácie?
Technológia a zariadenia sú v princípe rovnaké, avšak vo výrobe aj v úradoch je menej ľudí. Vidím však, že tieto rozdiely sa v posledných rokoch intenzívnejšie stierajú.

· Čo bolo pre vás najťažšie, keď ste prišli do USA?
Prvý deň ma tu poznal každý. Mne to trvalo podstatne dlhšie, kým som ja spoznal ich, a najmä americké mená mi robili a stále robia ťažkosti. Ináč, hutníctvo je odbor, kde o ťažkosti a výzvy nikdy nebola a ani nikdy nebude núdza, a tak je to aj v mojom prípade. Človek to už tak berie, že ťažkosti sú tu na to, aby sme ich prekonali a prípadne ich využili na nevyhnutné zmeny, a niečo sa popritom aj naučili. Výzvy sú vlastne príležitosti, ktoré sa musíme naučiť efektívne využívať, ak chceme, aby firma a my, ako jednotlivci, sme boli úspešní. A v tom je krása manažmentu.

· Ako vás prijali vaši americkí kolegovia?
Nemal som s tým žiadny problém, a pravdu povediac, prakticky som sa nad tým doteraz ani nezamyslel.

· Ako vyzerá váš bežný deň na pracovisku?
Každý deň je iný, avšak zvyčajne začínam o pol siedmej oboznamovaním sa s problémami dňa. Trikrát do týždňa mám o ôsmej konferenčný hovor so svojimi závodmi a raz týždenne poradu so svojím tímom. Dopoludnia sa väčšinou snažím pracovať na koncepčných otázkach a projektoch, zatiaľ čo popoludní trávim čas v mojich prevádzkach.

· Popri vašich povinnostiach zrejme nemáte veľa voľného času, ale ak si ho nájdete, ako relaxujete?
Keď môžem, tak fotografujem. Nebýva to však často, ale o to viac ma to zaujíma. Ináč čítam a občas rekreačne športujem, v zime lyžujem, hrám bowling a v poslednom čase trochu aj golf.

· Keby ste mohli, aké skúsenosti z USA by ste preniesli na Slovensko a naopak?
Tento proces sa už začal. Moji americkí kolegovia uplatňujú na Slovensku typický americký leadership, zatiaľ čo ja sa ho snažím tu v USA skĺbiť s efektívnym delegovaním a aktívnejším zapájaním talentov do riadiaceho procesu. Dnes sa však aj v Spojených štátoch veci postupne menia. Nová generácia manažérov má iný rebríček hodnôt, v mladých rodinách väčšinou pracujú obidvaja partneri a závislosť jednotlivca na firme sa oslabuje. Demografické zmeny posilňujú zastúpenie menšín. Reakciou na to je, že naša firma začína pracovať na zmene vlastnej kultúry, aby zohľadnila tieto demografické a hodnotové posuvy.

· Chodíte niekedy na hokej v Pittsburghu? Nedávno sa v slovenských médiách mihla správa, že Tučniaci sú najperspektívnejším hokejovým klubom v NHL. Ako to vidíte vy?
Minulú sezónu, keď hrali mizerne, som ich videl niekoľkokrát. Túto sezónu som sa však na hokej vôbec nedostal. Avšak sledujem ich a súhlasím, že majú mladý a veľmi perspektívny tím. Bude záležať na vedení Tučniakov, či ho dokážu udržať pohromade. Ak áno, tak sa podľa mňa v budúcom roku dostanú v play off podstatne ďalej a o rok na to budú hrať vo finále.

Oceľ východu oslovila aj manželku Antona Lukáča, Magdu:

· Ako sa zžila vaša rodina s pobytom v Spojených štátoch?
Začiatky boli ťažké, ale snažili sme sa myslieť na pozitíva, na to, čo sa nám tu páči a postupne sme sa v novom domove udomácnili. Našli sme si okruh spoločných známych a priateľov. Zatiaľ čo sa deti adaptovali na nové školy a jazyk veľmi rýchlo, nám, a najmä mne, to trvalo trochu dlhšie. Stále nám však chýba rodina, priatelia a, samozrejme, naše Slovensko.

· Čo vás najviac zaujalo na americkom spôsobe života? Sú veľké rozdiely medzi Američanmi a Slovákmi?
Služby sú tu na veľmi vysokej úrovni, a prakticky tu nie je nič nemožné. Žije sa tu preto pohodlnejšie, ale aj drahšie. Ľudia sú tu viac flexibilní a priebojní. Myslím si, že všetko to začína už v školách, ktoré fandia jednotlivcovi. Každé dieťa má svoj vlastný ročný študijný plán založený na jeho schopnostiach a talente. Deti sú menej závislé od rodičov a väčšina z nich si po dovŕšení plnoletosti začína veľmi rýchlo žiť svoj vlastný život. U nás na Slovensku sa rodiny držia viac pokope a ľudia sa menej sťahujú.

Empty

ODPORÚČAME

21.07.2022
Nedostali ste sa na EXPO do Dubaja? Nevadí, technologické novinky uvidíte aj na FSD.
21.06.2022
Skrášlený útulok vďaka milovníkom zvierat
20.06.2022
Do Botanickej záhrady UPJŠ prinášame viditeľné zmeny

Zásady ochrany osobných údajov

Používame cookies, aby sme návštevníkom poskytli čo najväčšie pohodlie pri používaní tejto stránky. Viac info...