KONTAKT  |    _eng _sk

"Aj starý človek má rád pekné veci..."
           



Pridané: 05.11.2007
Autor: Magdaléna FECURKOVÁ
Kategória: 44/2007

V Dome pokojnej staroby sa zišla skvelá partia dobrovoľníkov

Neváhali obetovať svoj voľný čas, urobiť niečo dobré pre iných. Len tak... Chytili do rúk hrable, motyky, lopaty i čakany a v priebehu jedného dopoludnia dokázali na neveľkom priestore vyčariť oázu oddychu, lahodiacu oku i duši. V sobotu, 27. októbra, sa v Dome pokojnej staroby na Južnej triede v Košiciach zišla skvelá partia. Tridsiatka ľudí odhodlaných dokončiť robotu, ktorú začali v lete, počas dobrovoľníckych dní spoločnosti U. S. Steel Košice. Roboty bolo vtedy v niekoľko árovom parku toľko, že nebolo v ľudských silách zvládnuť všetko, čo si predsavzali. Vtedy sa rozhodli, že sa sem vrátia.

Minulý víkend tí "najskalnejší" svoje predsavzatie prišli naplniť. Ruky k spoločnému dielu priložili prezident spoločnosti David H. Lohr, viceprezident pre technológiu Patrick J. Mullarkey, na brigáde nemohla chýbať rodina Markóczyových, Roman Jesenský, Ľudmila Juríčková, Marián Fecko, Pavel Babej, Ľudmila Lukáčová, Janet Weberová, riaditeľ kvality pre automobilový priemysel Zoltán Baksay, pomôcť dobrej veci prišiel dôchodca Teodor Laczo, aj sedem študentov zapojených do Štipendijného programu U. S. Steel Košice, ale i dievčatá z košického basketbalového tímu na čele s generálnym manažérom klubu Kosit 2013 Košice Danielom Jendrichovským.

"Sme tu preto, lebo sú ľudia, ktorí potrebujú pomôcť a pre nás je to veľmi dobrá príležitosť vrátiť časť z toho, čo sme dostali v svojom živote my. A myslím si tiež, že je to veľká česť byť tu a reprezentovať náš tím i nášho partnera, ktorý nám pomáha nielen finančne. Sme niekde na vrchole, aj trochu slávne, je čas splácať náš úspech komunite," zverila sa nám američanka Kim Buttlerová, ktorá spolu so svojimi spoluhráčkami Janou Čarnokou, Kathryn Gearldsovou a Janou Minčíkovou s motykou v ruke dokazovala, že sa vie obracať nielen pod vysokými košmi. "Radi sa zapájame do aktivít, ktoré organizuje spoločnosť U. S. Steel Košice. V takejto podobe je to však pre nás premiéra," doložila usmievajúc sa Čarnoká.

Kým štipendisti Mišél Batmend s Martinom Ondrejom pod dozorom chlapov zo Správy mestskej zelene ukladali na pripravený podklad pásy trávnikového koberca, študentky Ivana Urbanová, sestry Kramárové a Viera Krupášová zhrabúvali opadané lístie, vysádzali okolo mohutného obvodového múra popínavé rastliny i kríky. "Prečo som tu? Nie je to moja prvá dobrovoľnícka aktivita. Aj tento park dobre poznám," prezradila nám Vierka, tretiačka Katolíckej univerzity, odboru ošetrovateľstvo, keď sme si odskočili na šálku teplého čaju. "Viem veľmi dobre ako predtým vyzeral, chodila som tu ešte ako stredoškoláčka na prax. Takže som aj veľmi rada, že sa s tým konečne niečo robí. Že sa tento priestor zveľaďuje a skrášľuje."

Len čo sa David Lohr spolu s Patrickom J. Mullarkeyom a ďalšími dvomi pomocníkmi popasovali s poriadne ťažkými lavičkami, ktoré usadili popri chodníkoch a na ostrovčeku uprostred už zatrávneného parku, pustili sa do preosievania hliny, ktorou bolo potrebné spevniť terén a briežky. Čiperne sa okolo nich zvŕtal a lopatoval i Teodor Laczo. "Mám rád spoločnosť a nemôžem zabudnúť na železiarne. Akoby aj, veď som ich zakladal, bol som pri prvom výkope 4. januára 1960. O tejto brigáde som sa dozvedel z Ocele východu. Pravidelne ju čítam, pretože ma život vo fabrike stále zaujíma. No a tak som tu!"

Odkedy sa dobrovoľníci pustili do roboty neubehla ani hodina, no budúca podoba parku s mohutnými košatými stromami, nadobúdala jasné obrysy. Marián Fecko z Labortestu spolu s Romanom Jesenským z DZ Energetika, dobre naladení, s vysúkanými rukávmi vykopávali ružice kvetov z priľahlého nádvoria, ktoré potom ženy presádzali na miesta okolo múrov, a zbavovali ho divorastúcich rastlín. "Sme v pohode," konštatovali. "Len tá burina je zradná..."

"No nehrá úžasne?" spýtala sa jedna z obyvateliek Domu pokojnej staroby s pohľadom upreným na osamelého muža stojaceho uprostred parku. Jozef Horváth a husle, dozvedeli sme sa, sú akoby zrastení. Clivé tóny striedali veselé čardáše a Zoltan Baksay neodolal. O chvíľu sa už okolím niesol jeho zvučný spev. "Dobrý má hlas! Taký akurát, silný a nespieva falošne," zhodnotil krátky spevácky výkon manažéra z košických oceliarní starký. "Chcel som vám spríjemniť robotu, zahrať trochu. Vďaka vám tu budeme mať príjemnejšie posedenie, bude tu pekne..."

"Aj starých ľudí potešia pekné veci. A keď sa budú pozerať na to upravené miesto, aj ich duch sa povznesie, aj tá choroba má potom ľahší priebeh. Som bývalá zdravotná sestra, viem, o čom hovorím," pridala sa osadníčka zariadenia Daniela Dlouhá. "Sme veľmi, veľmi šťastní, radujeme sa z toho, čo pre nás robíte a ďakujeme za všetko z úprimného srdca," prihovorila sa prezidentovi Davidovi H. Lohrovi ďalšia babička srdečne mu podávajúc ruku. "Je október, mesiac úcty k starším, to čo robíte pre nás, je úžasné, aj to, že na nás pamätáte...!"

Vďaka spoločným silám, ľuďom zo Správy mestskej zelene, ústretovosti a pomoci riaditeľa Arcidiecéznej charity Cyrila Korpesia, vedúceho Domu pokojnej staroby Petra Sováka i pani Štarkovej, ktorí mali organizáciu brigády pod palcom, išla práca dobrovoľníkom rýchlo a od ruky. Okolo poludnia zahlásili hotovo. A pri dobrom guláši, ktorý uvarili v spoločnosti U. S. Steel Services s.r.o., bol čas i na debatu a zhodnotenie celej akcie. "Som rád, že sme mohli dokončiť to, čo sme v lete začali," skonštatoval prezident a pochválil Správu mestskej zelene za profesionálnu a technicky dobre pripravenú akciu. A tiež robotu dobrovoľníckej skupiny, ktorej zloženie predstavovalo prierez celou spoločnosťou. Boli tu riadni zamestnanci fabriky i tí bývalí, študenti, ktorí by chceli pracovať vo firme, ale aj športovci, ktorých spoločnosť podporuje, ba i dorast, chlapci Martin a Maťko, ktorých priviedol spolu so svojou nežnou polovičkou a zapojil do ľahších prác pán Markóczy. "Každý musí mať dobrý pocit z toho, ako pekne to tu vyzerá. Verím, že naši starkí si budú nádherné prostredie parku užívať a že im dodá chuť do života. Práve to im v tomto prostredí chýbalo," prihovoril sa dobrovoľníkom Cyril Korpesio. A Jozef Somoši, predseda výboru obyvateľov domova doložil. "S takým krásnym výsledkom vašej roboty asi nikto z nás nepočítal. Keď sa človek pozrie z okna a vidí to, hneď má lepšiu náladu. A práve to potrebujeme. Vďaka!"

Empty

ODPORÚČAME

30.11.2021
Ocitne sa slovenský priemysel na európskej periférii ?
24.11.2021
Núdzový stav - cesta do práce
15.11.2021
Včera sme otvárali burzu v New Yorku
26.10.2021
Prvý úver so zelenými záväzkami symbolizuje vysadený strom

Táto stránka používa cookies

Používame cookies, aby sme návštevníkom poskytli čo najväčšie pohodlie pri používaní tejto stránky. Viac info...

  • Dôležité Vyžadované pre správne fungovanie stránky
  • Nastavenia Používajú sa na ukladanie Vašich nastavení
  • Analytika Používajú sa na analýzu návštevnosti
  • Personalizácia Používajú sa na personalizáciu obsahu